Jarovnické maky ako siroty žijúcich rodičov

Jarmila Vaňová

19.6.2013

Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Túži po tom, aby jeho deti mali lepší život ako mal on sám. Odopiera si od úst a deti sú zvyčajne alfou a omegou života väčšiny ľudí na svete. My Rómovia už po stáročia verejnosti deklarujeme ako silno ľúbime svoje deti. Máme aj dosť prísloví a porekadiel na túto tému. Hovoríme si, že čím viac detí máme, tým sme bohatší.

Pred pár dňami som bola na premiére filmu Jarovnické maky, od režisérky Oľgy Sedrovičovej.

Príbeh alebo skôr sonda do procesu práce na talente rómskych detí zapojených do projektu Divé maky. Išlo skôr o to, aby divák mohol v horizonte troch rokov vnímať posun a vývoj týchto našich talentov. A že tam tie talenty aj boli o tom niet pochýb. Napriek snahe a úsilí mnohých zanietených gadžov sa úspech nedostavil. Mohli by sme dlho hovoriť o tom, aké sú príčiny zlyhania, od zlej sociálnej situácie rómskych rodín, po nezáujem samotných rodičov….Dokázali by sme rýchlo a aj jasne pomenovať v historickom kontexte príčiny postojov týchto rodičov. Dokázala by som faktami obrániť týchto rodičov. Pretože viem, že svoje deti milujú. Často je to však až láskou, ktorá zadúša ich rast a rozvoj, láska ktorá je pre ľudí z vonku až nepochopiteľná…Nechcem to však urobiť, pretože pre mňa najsilnejším posolstvom filmu bolo zistenie, že väčšina rómskych deti sú sirotami žijúcich rodičov. Pre mnohých asi silné slová. Ako však nazvať to, že o vaše dieťa sa musí prísť postarať niekto cudzí, nejaký gadžo, ktorý vidí potenciál vo vašom dieťati, ktorý ho vozí na krúžok, zoznamuje ho s kultúrou, vpustí ho do iného sveta, kým my mu zatiaľ doma dáme rúbať drevo, nosiť vodu, starať sa o mladších súrodencov a pred gadžami hráme a hovoríme to, čo oni chcú vidieť a počuť. Ak z toho nič nekvapne, povieme si, zbytočná námaha synku, kašli na to, nič nám nedali, nebudeš sa ty trápiť…Miesto toho necháme naše deti trápiť sa v osadách presne tak isto ako sa trápime my.

Vidieť tie talenty a vidieť nezáujem rodičov, vidieť tú bezbrannosť našich detí, to je akoby sme si naliali čistého vína. Po filme som cítila nekonečný smútok nad tým, že sa nedokážeme dobre postarať o naše vlastné deti, že čakáme na to, že sa vždy niekto postará. Ale nepostará. Pretože každá aktivita sa končí posledným dňom projektu. Ale naše deti ostanú našimi do konca nášho života. Preto nám musí záležať na nich najviac.

Na Slovensku sa začali konečne robiť dobré a najmä pravdivé filmy o Rómoch. Film Jarovnické maky je toho len dôkazom.

Jarmila Vaňová

https://www.mecem.sk/1311/jarovnicke-maky-ako-siroty-zijucich-rodicov