Situácia na území Slovenska (1)

Hoci obdobie prvej ČSR nedalo Rómom možnosť rozvíjať svoju identitu v rozsahu, ako sa tejto možnosti dostalo iným menšinám, je možné povedať, že štát venoval zvýšenú pozornosť vzdelávaniu detí a to zakladaním siete cigánskych škôl a tried na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Hoci tieto školy nie je možné vnímať štandardne ako národnostné školy a ich cieľom bolo skôr vytvoriť podmienky pre štúdium rómskych detí, ktoré by umožnili komunite sa zapojiť do verejného života, práve zakladanie škôl bolo podnetom aj pre rozvoj rómskej kultúry a v neposlednom rade aj jazyka. (2)

photo Dominique Secher, Jana v Cirkuse Romanes

Rómovia v Košiciach tvorili už krátko po vzniku ČSR na vtedajšie pomery početnú skupinu. Podľa policajného súpisu z roku 1924 žilo v Košiciach 771 Cigánov, z nich až 131 uviedlo ako povolanie hudbník. (3) Podľa odhadov vzrástol počet Rómov v meste Košice v 30-tych rokoch na vyše 2000 osôb. Cigánska škola v Košiciach bola určená komunite žijúcej v tzv. Tábore. (Okrem toho časť lepšie situovaných Rómov žila v centre mesta). Cigánska škola pre deti z rómskeho Tábora v Košiciach, ako jedna z prvých podľa vzoru užhorodskej, vznikla vyčlenením osobitných tried a samostatného školského dvora v budove štátnej školy na rohu ulíc Delostreleckej (dnes Žižkova) a Kinižiho (dnes Kukučínova). Škola realizovala množstvo voľnočasových aktivít pre deti, okrem iného aj divadelných hier.

V roku 1934 školský orchester prispel k úspešným predstaveniam hry Cigánska svadba, ktoré vzniklo za účasti členov dramatickej družiny Kultúrneho a sociálneho spolku Cigánov pri Mestskom osvetovom zbore (pravdepodobne predchodcu spolku Lavutarisz). (4) Autor hry Gabriel Kríž v spolupráci s učiteľom Pačenovským „ušil“ veselohru so spevmi a tancami, podľa dobovej tlače, priamo na mieru rómskych hercov, získavaných v Tábore. Opakované predstavenia vo viacerých mestách a pre rôzne spoločenské vrstvy zvýrazňovali príťažlivosť prezentácie rómskej kultúry vo vtedajšej spoločnosti. Kontakty medzi mestami a školami v Užhorode a Košiciach, spoluprácu medzi tamojšími učiteľmi, potvrdzuje aj iný zdroj informácie o uvedení podobnej hry Pytačky, autora Hegedüša, s ktorou úspešne vystupovali užhorodskí žiaci a ich rodičia. Aj oni prichádzali do Košíc, aby v rozhlasovom štúdiu účinkovali s rôznymi variantmi hudobných a dramatických produkcií. Zmienené hudobno-divadelné kolektívy za účasti žiakov úspešne vystupovali na oslavách výročí príchodu Rómov do Európy a na Slovensko (5). Rómski hudobníci okrem iného nahrávali v roku 1929 v slovenskom rozhlase v Košiciach a rovnako účinkovali aj na doskách košického Štátneho divadla. Táto ich činnosť však dodnes nie je zmapovaná.

Situácia v Česku

História rómskeho divadelníctva v Česku je spätá s juhovýchodnou Moravou. Úspešní v tomto smere boli Rómovia v oblasti Strážnice. (6) Už v medzivojnovom období nachádzame zmienky o ich bohatej divadelnej činnosti. Kľúčovou osobnosťou je Josef Kýr. Pochádzal z kováčskej rodiny, ktorá sa v okolí Strážnice usadila už v 19. storočí. Bol jedným z prvých Rómov, ktorí v období prvej republiky začali študovať na tamojšom gymnáziu. To však pre nedostatok financií neukončil a venoval sa rodinnej tradícii – kováčstvu. Koncom 20-tych rokov založil kapelu, ktroá zaznamenala mnohé úspechy. Okrem iného hrávala aj v brnenskom rozhlasovom štúdiu. (7)

V tridsiatych rokoch Josef Kýr napísal spolu s Janom Danielom divadelnú hru Cigánkina věštba. Inscenáciu doplnenú tancami, hudbou a spevom naštudoval s priateľmi a v rokoch 1931 – 37 ju hrávali v okolí Hodonína, Břeclavi, Senice a Uherského Hradišťa. Je treba zdôrazniť, že išlo a autorskú hru, kde Kýr a Daniel boli aj autormi piesní, hudby a choreografie. Podľa dostupných zdrojov v hre vystupovalo 13 osôb, mala tri dejstvá a odohrávala sa v lese. Informácie o tejto hre sú dostupné len na základe spomienok jedného z mála hercov, ktorí prežili Osvienčim, Jana Daniela. Dominantou inscenácie bola hudba, spev a tanec.

Josef Kýr potom začiatkom 40-tych rokov spolu so svojim bratrancom Františkom Kýrom založil ochotnícky divadelný spolok Cigánska omladina. Súbor, ktorý mal 10 – 15 členov uvádzal autorské hry. Tématicky sa viazali k životu kočovných Rómov. Takmer všetci členovia divadla zomreli v Osvienčime, texty ich hier sa nezachovali. Podľa spomienok divákov z neskoršieho obdobia sa hry volali kam ľudská vášeň speje, Cigánkina věštba, Matkin odkaz. Svoje predstavenia hrávali väčšinou v hostincoch v okolí, kde sa museli dopraviť pešo alebo na bicykli, takže kulisy boli vždy riešené v konkrétnom prostredí. Kroje si zabezpečili sami z vlastných zdrojov. Boli to kroje, ktoré štylizovali tradičný rómsky odev. V hrách vystupovali aj nerómske postavy.

Cigánska omladina pôsobila v okolí Strážnice do konca roka 1942, kedy jej činnost bola nacistickými perzekúciami násilne prerušená. Ešte v roku 1942 prináša protektorátna tlač informáciu o tejto divadelnej aktivite: „sú cigánskou pýchou a kde hrajú, stávajú sa senzáciou“, (8) ale pred koncentračným táborom sa tým nezachránili.

Zmienky o ďalších divadelných aktivitách Rómov sú minimálne. Čo je dôležité zôrazniť, že ide väčšinou o hry, ktoré pre Rómov tvorila majorita a mali skôr osvetový charakter ako šírenie rómskej kultúry a rozvoj rómskeho divadelníctva.

Poznámky:

(1)podkladom na spracovanie tejto podkapitoly je text autoriek Jurová, A. – Zupková, E: Rómovia v Košiciach v 1. ČSR v kontexte doby i regiónu
(1918 – 1938). In: Romano nevo ľil, č. 835-839, 2008, s. 12- 13. Jurová, A.: Rómovia v Košiciach. In: Kľúče k dejinám Košíc. Dejepisná čítanka. UNIVERSUM 2009. Je treba podoknúť, že iná literatúra k tomuto obdobiu neexistuje
(2)Na školách sa síce rómčina nepoužívala ako vyučovací jazyk a bola ja zakazovaná, jej znalosť pre učiteľov bolo nevyhnutná pre komunikáciu so žiakmi
(3)citované podľa Zupková, E: Kultúrna, vzdelávacia a zdravotno-osvetová činnosť košických spolkov medzi rómskou populáciou (1918 – 1938) [15.9.2014]. online: https://www.saske.sk/cas/archiv/3-2007/02-zupkova.html
(4)Zupková v cit. d. Opisuje bohatý kultúrny život Rómov v Košiciach v medzivojnovom období.
(5)v rokoch 1937-38
(6)Nečas, C.: Strážničtí Romové a jejich divadlo. In: Romano džaniben 1-2, 1997, s. 59 – 61
(7)Nečas, C: Rómové v České republice včera a dnes, Olomouc 1999, s. 46
(8)Cigánšti ochotníci, Polední list, 24.4.1942