Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už dlhšie varuje, že náš vzdelávací systém upevňuje sociálne rozdiely. OECD radí, aby sme deti príliš skoro nerozdeľovali do rozličných typov škôl. Aj v čase zápisov len 5- a 6-ročných detí do škôl je vidieť, že veci sa nezlepšujú, práve naopak. Kým doteraz sme boli zvyknutí, že prvé sito medzi deťmi boli skúšky na osemročné gymnáziá, dnes je to už oveľa skôr.

Rovnosť šancí nefunguje ani medzi deťmi

Skúšky do 1. ročníka na Slovensku ešte stále nie sú bežné, ale požiadavky rodičov na školy sa z roka na rok zvyšujú. Preto pribúda škôl, ktoré otvárajú popri obyčajných triedach aj nejaké špeciálne, najčastejšie bilingválne, jazykové, športové.

„Motívom prijímacích skúšok v 1. ročníku môže byť aj to, že si škola chce zachovať svoju povesť "dobrej", kvalitnej školy - ale to je tiež neetické, je to nefér. Kvalita školy je práve v tom, ako dokáže pracovať s "najslabšími" a "znevýhodnenými" žiakmi, ako dokáže vytvoriť rovnosť šancí. Za kvalitné by mali byť označené práve tie, ktoré dokážu pracovať s týmito znevýhodnenými žiakmi,“ vidí problematiku pedagóg Mirón Zelina.

Ide podľa neho aj o problém pedagogickej etiky. „Základné školy, ktoré vylúčia niektoré deti, najmä zo znevýhodneného sociálneho prostredia zo svojho vzdelávania, sa vzdávajú svojej šance a výzvy dokázať  svoje pedagogické majstrovstvo, odsúvajú tieto deti  iným svojim kolegom, čo skryte  môže  naznačovať, že  si nevedia rady s týmito deťmi, alebo sa im nechce premýšľať a hľadať spôsoby, ako ich vzdelávať, vychovávať,“ hovorí pedagóg.

Zdroj: TASR - Roman Hanc

Najlepšia základná škola na Slovensku podľa rebríčka INEKO, ZŠ Slobodného slovenského vysielača v Banskej Bystrici, je jednou z tých, ktoré si žiakov vyberajú. Prijatie do 1. ročníka je u nich podmienené talentovými skúškami. „Žiaci boli do ZŠ od začiatku výučby cudzích jazykov prijímaní na základe prijímacích pohovorov, ktorých cieľom je preveriť špecifické schopnosti zamerané na cudzí jazyk,“ píše sa na ich stránke. Jeden cudzí jazyk učia od 1. ročníka a k nemu sa pridáva ďalší, od druhého stupňa. Nejde teda o bilingválne vyučovanie, iba o rozšírené vyučovanie cudzieho jazyka.

Každá škola chce byť najlepšia

Podľa pedagóga Mirona Zelinu nemôže byť výhovorkou prijímacích skúšok ani bilingválne vzdelávanie  -  osnovy majú byť postavené tak, že to zvládne každé  zdravé dieťa. Navyše je reč o štátnych školách, teda platených z daní všetkých občanov a teda dieťa každého rodiča by malo mať nárok na dobré vzdelanie, aspoň na tom najnižšom stupni. Samozrejme vo vyšších štádiách vzdelávania, kde je potrebné ukázať talent, ako stredné školy a vysoké, je proces výberu prirodzený.

Niektoré školy ale na takýto výber žiakov majú podľa zákona právo. „Čo sa týka overovania špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí pri zápise do ZŠ, toto sa môže vykonávať iba v súlade s § 105 ods. 1 a 4 školského zákona, podľa ktorého sa do tried pre žiakov s nadaním, ktorými sú aj triedy pre žiakov so špecifickým intelektovým nadaním – zameranie na cudzie jazyky, žiaci prijímajú podľa kritérií na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Uvedené kritériá má riaditeľ príslušnej školy vydať do 1. februára,“ spresnila hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Zdroj: TASR/Roman Hanc

Základné školy, ktoré si žiakov vyberajú na základe skúšok i tie ktoré to nerobia, sú však hodnotené podľa rovnakých kritérií. Je teda úplne jasné, že tie, ktoré robia „talentovky“, sa ocitnú v rebríčku vyššie. „Štát by mal garantovať všetkým deťom rovnaké šance na získanie kvalitného základného vzdelania. Preto je dôležité sledovať kvalitu vzdelávania na základných školách a v prípade zaostávania realizovať opatrenia na jej zvýšenie, napríklad odovzdávaním skúseností a užšou spoluprácou najlepších s najhoršími,“ povedal Aktualne.sk šéf INEKO Peter Goliaš.

Pokazený „sociálny výťah“

Práve Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy realizuje rebríček základých a stredných škôl. Na to, aby bolo možné posúdiť kvalitu je kľúčové začať merať popri výsledkoch na výstupe aj pridanú hodnotu školy. „To znamená, aké zručnosti a vedomosti žiaci získali počas studia na danej skol, inými slovami zohľadniť aj výsledky žiakov pri vstupe do školy,“ hovorí Goliaš. „Ak by sa merala pridaná hodnota, vedeli by sme posúdiť, či škola s výberovými žiakmi dokázala posunúť týchto žiakov viac, než napríklad škola bez talentoviek,“ dodal.

Spôsob merania kvality ZŠ to však zatiaľ nezohľadňuje. Pre všetky platí rovnaký meter. “Bohužiaľ, štát dnes nezisťuje resp. nezverejňuje dáta potrebné na meranie pridanej hodnoty, preto ju ani nevieme zohľadniť v našej metodike,“ vysvetlil Goliaš možné odchýlky.

Zdroj: pf.ku.sk

Je v poriadku, keď sa školy snažia ponúkať žiakom viac, ako musia zo zákona. To viac má však v slovenských podmienkach aj svoju druhú stranu – buď si škola vyberá, komu to umožní, aby následne podskočila v rebríčku tých najúspešnejších a mohla zverejniť zoznam svojich úspešných absolventov, žiakov, alebo cenu nadštandardu zaplatia aj v štátnej škole rodičia, ochotní dať za lepšiu budúcnosť svojej ratolesti všetko.

Štát ale zriaďuje (a financuje) školy aj s tým účelom, aby to bolo miesto, kde sa stretávajú všetky prvky spoločnosti, aby deti z rôznych rodinných a sociálnych pomerov dostali rovnakú príležitosť. Lebo neskôr, či už na strednej, vysokej alebo v práci, si ich budú starostlivo vyberať. Základné školy majú byť akýmsi „sociálnym výťahom“, ktorý by umožnil dostať sa ľuďom, ktorí pochádzajú z určitého sociálneho prostredia, vyššie na spoločenskom rebríčku.