V čom vynikáme
Kultúra na prežitie
U Rómov, niet vlády ani politickej moci, a štátne aparáty ktorým podliehajú majú v týchto našich neblahých časoch večnej krízy a nekonečných tranzícií iné priority ako tie kultúrne, keď zjavne, telesné pokrmy sú podstatnejšie, a zďaleka, ako tie, duchovné... Drvivá časť rómskej populácie je v zúfalej existenčnej situácii v súvislosti so základnými otázkami bytia. Prežívanie zo dňa na deň sa stalo jednoducho holou kultúrou života. Tak, netreba sa diviť, ak, aspoň u intelektuálnej reprezentácii, niekedy aj politickej, cítiť u Rómov zdržanlivosť, ba až odmietanie zaujať jasné stanovisko ku kultúrnu, ku kultúre. Samozrejme, romantickému klišé Cigánskeho umelca už dávno odzvonilo, v žiadnom prípade nemôže byť referenciou ku sebamenšej ako tak koherentnej intelektuálnej reflexii. Ale, a v nie jednom prípade, určitý odstup, priam až odmietanie svojho vlastného sociálneho pôvodu, sú zjavné.
Ako to vyzerá v teréne ? Ak sa odvoláme na lokality ktoré “praktizujeme” počas našich zájazdov (táboriská rumunských rómskych migrantov parížskej oblasti, tábory kočovníkov po celom Francúzsku, rómske usadlosti v Rumunsku, v Maďarsku, na Ukrajine) a samozrejme, ako každodenná priama referencia, slovenské osady, z ktorých pochádzajú všetci členovia Kesaj Tchave, tak môžeme len konštatovať, že kultúra je životne dôležitá, fundamentálna, to “niečo”, čo ostáva keď už ničoho niet, a na týchto miestách, evidentne, už v skutku niet ničoh
Či to je manelé, tak zatracované puristami velebiacimi jedine pravý ortodoxný rumunský foklór, či to je slovenské rómske disco, ktoré je na smiech každému slovenskému «nóbl» muzikantovi , tieto dva hudobné prúdy, alebo povedzme tak akurát dva simplistické spôsoby ako produkovať komerčnú hudobu, sú pre všetkých tých ktorí ich počúvajú a prežívajú v rozheganých karavánach roztrúsených pri smetiskách a výpadovkách, ktorí pri nich tancujú v našich osadách a kolóniách, s nadmiernou dávkou decibelov, na plno, ... pre nich všetkých to je ľudová, populárna kultúra v tom pravom slova zmysle. V zmysle duševného pokrmu, kalorickej dávky duše i srdca, bez ktorej by nebolo možné prežiť, najmä ak telo zvádza svoj boj každodenný o prežitie fyzické.
Áno, kultúra, hudba, tanec, spev, to je tá príslovečná slámka ktorej sa chytá topiaci, je to melódia odchodu na front. Je to to, čo nás udržuje pri živote, a v rómskom svete, vo svete detvákov z Kesaj Tchave, to nesmierne pomáha. Každý deň. Kým prídu lepšie dni, krajšie zajtrajšky, raz, keď dokončia školu, gymnázium, univerzitu... Áno, toto všetko je možné, keďže po desiatich rokov na scénach Európy, sme otvorili rómske gymnázium. A ak sa nám podarí vydržať, odolať, prežiť, tak pôjdeme až na univerzitu, aj keď sme len z osady, z kolónie... a aj keď si pri tom púšťame tú našu muziku, však že...
Text redigovaný Kesaj Tchave, hudobnou skupinou rómskych detí zo slovenských osád pre sprievodnú publikáciu MP 13. Skupina bola programovaná vo viacerých kultúrnych podujatiach v rámci Marseille hlavné európske mesto kultúry 2013.
Marseille, marec 2013
.jpg)