Nílašovci

Krvavý Veľký piatok roku 1945

ZUZANA KUMANOVÁ

Počas vojny vraždili aj Rómov. Páchatelia neboli nikdy potrestaní.

Zvykneme hovoriť, že dejiny Rómov sú dejinami marginalizácie. Obdobie druhej svetovej vojny je toho príkladom. Perzekúcie Rómov neboli potrestané, napriek tomu, že v koncentračnom tábore v Osvienčime ich zahynulo viac než dvadsať tisíc z celej Európy. Za tieto zverstvá nikto nebol odsúdený dokonca ani súdený.

Podobne je to i na Slovensku. Za vyvraždenie viacerých rómskych komunít na sklonku vojny niekto nesie zodpovednosť, spravodlivosť zostala slepá.

Rómovia z Hurbanova

V roku 1945 Veľký piatok pripadol na 30. marca. V tento deň bola na brehu Malého Dunaja, neďaleko obcí Topoľníky a Trhová Hradská zavraždená početná skupina Rómov – mužov, žien a detí z Hurbanova. Na svedomí ich mali príslušníci Strany šípových krížov, takzvaní Nilašovci.

Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa južné územia dnešného Slovenska stali súčasťou horthyovského Maďarska. Životné podmienky sa zhoršili a Rómovia, rovnako ako Židia, sa stali nežiadúci. K radikalizácii došlo v roku 1944 po prevzatí moci Nemcami, keď bola obnovená aj činnosť Strany šípových krížov.

Strana sa veľmi aktívne podieľala na deportáciách Židov z Maďarska, koncentrovaní Rómov do pracovných táborov, ale aj deportáciách Rómov do koncentračných táborov, vrátane Rómov z južných území dnešného Slovenska. Nezriedka sa Nilašovci podieľali aj na priamej likvidácii nepohodlných osôb, vrátane vraždenia z rasových dôvodov. Tak tomu bolo aj v prípade Rómov z Hurbanova.

Nilašovci v spolupráci s četníkmi 26. marca 1945 sústredili 70 až 80 člennú skupinu Rómov z osady Šarad v Hurbanove a asi desať rumunských vojakov, ktorých zajali. Túto skupinu potom asi tri dni hnali smerom na Dunajskú Stredu k obci Topoľníky. Niekoľkým zadržaným sa podarilo cestou utiecť.

Vo večerných hodinách 30. marca okresný veliteľ Strany šípových krížov Jozef Barkoczi vydal rozkaz na streľbu, po ktorej na brehoch Malého Dunaja zostalo takmer 50 mŕtvych. V nasledujúcich dňoch boli títo pochovaní v niekoľkých spoločných hroboch na mieste zavraždenia, kde odpočívajú dodnes.

Nepotrestaní

Okresný ľudový súd v Komárne v rokoch 1946-47 síce Hurbanovských Nilašov na čele s Jozefom Barkoczim súdil, ale nie z uvedeného zločinu, aj preto boli ich tresty nízke, dokonca podmienečné.

Pravdepodobne sa prešetrovaniu uvedeného zločinu venovala aj Štátna bezpečnosť v roku 1958, ale bez výsledku. V roku 1976 Štátna bezpečnosť prešetrila zločin opätovne, ale Generálna prokuratúra SSR nedala súhlas na začatie trestného konania, vzhľadom na uplynutie premlčacej doby.

Beztrestnosť zločinov spáchaných na Rómoch, bagatelizácia perzekúcií počas druhej svetovej vojny rovnako ako neochota venovať tejto téme patričnú pozornosť, formuje vzťah spoločnosti k Rómom a stavia ich do pozície večných outsiderov. Poznanie vzájomných spoločných dejín, ich reflexia môže byť krôčikom k porozumeniu a zlepšeniu spolužitia.