Začiatok sťahovania

Na otázku prečo predkovia Rómov odišli z Indie, neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože chýbajú písomné dôkazy. Do úvahy prichádzajú:

-         sociálne podmienky – časté suchá a nedostatok potravy, hľadanie vhodnejších životných podmienok

-         snaha vymaniť sa z prísne kastovne delenej spoločnosti

-         časté vpády Arabov a Mongolov do Indie

Americký lingvista Terrence Kaufman tvrdí, že Rómovia opustili Indiu pred rokom 300 pred Kristom počas dobyvačného ťaženia Alexandra Macedónskeho do Indie. (327-326). Byzantské pramene však hovoria o Rómoch (athingani) až v roku 1068 (alebo 1050). Keby mal Kaufman pravdu, kde boli Rómovia tisíc tristo rokov od tej doby, čo opustili Indiu. Prečo sa o nich z tej doby nezachovala jediná zmienka?

Druhú hypotézu hovorí o Džát-Luroch. Vychádza z legendy o perskom šáchovi Bahramovi V. a indickom rádžovi Šankalovi. Perský básnik Firdausí (1011), perský historik Hamza Isfaháni (961) a arabský historik Tálibí (1037) píšu o tom, že Bahram z dynastie Sásánovcov bol veľmi dobrosrdečný kráľ, ktorý miloval svojich poddaných. Raz večer, keď sa vracal z lovu, stretol skupinu poddaných, ktorí sedeli v tráve a popíjali pri západe slnka. Dobrý kráľ sa ich spýtal, prečo nemajú hudobníkov? Hudba predsa povznáša ducha. Odpovedali mu, že hľadali hudobníka, ktorý by za svoju hru nežiadal viac ako 100 dirhanov, ale takého nenašli.. Vtedy Bahram povedal, že nájde takých hudobníkov. Potom napísal list indickému rádžovi Šankal(at)ovi, aby mu poslal 4 000 čo najlepších hudobníkov. A rádža ich poslal.

Perský básnik Firdausí dodáva, že šach Bahram dal hudobníkom kravy, osly, pšenicu a povedal im, aby vo dne pracovali a večer hrali jeho poddaným. Hudobníci však neboli zvyknutí robiť na poli a tak obilie a kravy zjedli, len osly im zostali. Bahram sa nazlostil a povedal, že ich nechce ani vidieť, nech si idú, kam chcú. Od tej doby tí ľudia, ktorých nazývali Džátovia, Zottovia alebo Luriovia, putujú po svete.

Ešte treba povedať, že Isfahání nazýval hudobníkov Zottovia a uvádza, že ich bolo 12 000, Tálibé hovorí len o 4 000 ľuďoch a nazýva ich Luri, aj Firdausí im hovorí Luri, ale spomína, že ich bolo 10 000. Všetci traja hovoria o indickom rádžovi, ale každý ho nazýva inak. Zhodujú sa len na tom, že vládol v Kaunádži. Niektorí učenci hovoria, že potomkami Luriov sú Rómovia. je to možné:

Perský šach Bahram V. vládol v 5. storočí. legenda bola zapísaná o 5 storočí neskôr. Kde ju autori počuli alebo čítali. Pravda je tá, že v Perzii skutočne vládol šach Bahram, ale o indickom Šankalovi, Šangulovi, či Šankalatovi nezostala žiadna zmienka. Kaunadž sa stal hlavným mestom až v 7.storočí (606). V dobe, keď v Perzii vládol Bahram, indickí králi sídlili v hlavnom meste Pataliputre a Kaunadž bolo nevýznamné mestečko, o ktorom sa nevedelo. Zdá sa, že traja autori, kladú nejaký príbeh zo svojej doby do doby o 500 rokov skôr.

Kto vlastne boli Džáti, arabsky Zottti, či Luri. O týchto ľuďoch hovorí mnoho arabských historikov. Všetci hovoria, že Džáti bývali v miestach, ktoré Peržania a Arabi nazývali Sindh. Sindh je odvodené od sanskrtského slova sindhu – veľká rieka, veľká voda, more. Toto meno sa potom začalo používať pre veľtok, ktorý je nazývaný Indus.

Džati hovorili pravdepodobne iránskym jazykom – na území Sindhu sa hovorilo iránskymi jazykmi – zatiaľ čo rómčina je indický jazyk.

Putovanie predkov Rómov z Indie možno sledovať podľa vývoja rómskeho jazyka. Výskumy potvrdili, že rómčina je starším jazykom než novoindické jazyky, keďže Rómovia odchádzali z Indie pred viac ako tisíc rokmi, to znamená pred vznikom hindštiny. Je však mladšia než najstarší indický jazyk sanskrt  ako aj jazyky ďalšieho vývojového štádia, takzvané prákrty.

Podľa jazykovedcov rómčina sa sformovala niekedy v 6. až 7. storočí a od 8. – 9. storočia sa vyvíjala ako samostatný jazyk. Jej užívatelia sa na základe dialektov rozdelili na dve skupiny – „ben“ a  - „phen“. Na západ, do Perzie šli dve skupiny – ben – to boli sýrske skupiny  a Domovia. Skupina phen smerovala do Arménska . Sú to Lomovia. V 10. a 11. storočí sa rozdelili na tri skupiny:

-         Domovia sa vydali na juh alebo zostali na Strednom východe

-         Lomovia išli na sever

-         Rómovia išli na západ.

Ku skupine – phen – patria Rómovia, ktorí išli do Európy.