Rómski autori
Začiatky literárnej tvorby rómskych autorov
Začiatky literárnej tvorby rómskych autorov sú späté s obdobím politického uvoľňovania a s dubčekovskou predstavou socializmu s ľudskou tvárou. V čase od roku 1969 do roku 1973, keď opäť nastúpila tvrdá normalizácia sa Rómovia prihlásili k reformnému procesu a jeho prvou vizitkou bol vznik kultúrno-spoločenskej organizácie pod názvom Zväz Cigánov-Rómov. Hneď od roku 1969 začal zväz vydávať časopis, od roku 1970 pod názvom Romano ľil - Rómsky list. Časopis bol vlastne spravodajom zväzu, ale čoskoro sa na jeho stránkach začali objavovať literárne texty rómskych autorov v rómčine. Milena Hubschmannová, ktorá bola dušou jazykovej komisie pre štandardizáciu rómskeho jazyka i spravodaja hodnotila príliv textov v rómčine do redakcie z celej republiky ako „explóziu“. Až do zániku zväzu v roku 1973 viac-menej sa na stránkach spravodaja etablovala jedna generácia rómskych autorov, ktorí neprestali písať ani potom, keď zväz bol z politických dôvodov zakázaný. V priebehu nasledujúcich 16 rokov až do obdobia, kedy sa opäť začali objavovať demokratizačné pohyby spoločnosť, sa podarilo vydať tri skromné publikácie a iba jedna bola celá venovaná rómskym autorom: išlo o výber rómskej poézie pod názvom Romane giľa – Rómske piesne (1979).
V tom období zásluhou Mileny Hubschmannovej sa podarilo prostredníctvom Českého rozhlasu zverejniť niekoľko literárnych prác rómskych autorov, medzi nimi aj divadelnú hru Eleny Lackovej Žužika, ktorá bola ocenená prestížnou rozhlasovou cenou Prix Bohemia.
Rok 1989 je pre históriu rómskej literatúry druhým najvýznamejším medzníkom. Zmena politického systému a priznanie rómskym občanom status národnostnej menšiny umožnila vznik veľkého počtu rómskych časopisov tak v Čechách ako i na Slovensku a dokonca vzniklo i samostatné nakladateľstvo Romaňi čhib – Rómsky jazyk. Významnú úlohu v prebúdzaní nových autorov začalo zohrávať prvé rómske profesionálne divadlo Romathan, ktoré svoju prvú premiéru a potom prirodzene i všetky svoje ostatné inscenácie uviedlo v rómčine, čo vyvolalo obrovský záujem nielen Rómov na Slovensku ale i v zahraničí.
Niektoré špecifiká rómskej literárnej tvorby
Vznik a rozvoj literárnej tvorby rómskych autorov je silne ovplyvnená životnými podmienkami, spoločenským tlakom a hlavne formami existencie v pôvodných osídleniach. Ide hlavne o Rómov, ktorí v čase po druhej svetovej voje sa v rámci plánovaného rozptylu sťahovali do českého pohraaničia a niekedy toto sťahovanie bolo vynútené a nezvratné. Presun do priemyselných mestských aglomerácii vyvolávali v niektorých Rómoch nostalgiu za stratou koreňov, čo pociťovali ako kultúrne vykorenenie.Túto stratu kompenzovali literárnou tvorbou. Na Slovensku usadlí Rómovia si uchránili žánrovu originalitu ústnej slovesnosti, ktorá sa udržala v kultúrnej výbave Rómov prostredníctvom „domácich predstavení,“ počas ktorých sa stretávala takmer celá miestna komunita a aj tak aspoň čiastočne kompenzovala si svoj deficit kontaktov s ostatnou spoločnosťou. Rozprávanie rozprávok pre dospelých, ich fabulácia na mieste, nekonečné útrapy a víťazstvá hlavného rómskeho hrdinu či rómskej hrdinky dostávalo časom často viacero variantov a v podaní ďalších rozprávkarov – paramisárov aj vlastnú originalitu a atmosféru. Hubschmannová tvrdí, že ústna ľudová slovesnosť nemala v rómskom prostredí len komunikačnú či psychohygienickú hodnotu ale preberala na seba aj funkcu sociálneho korektora a bola jednou z dôležitých foriem verejnej komunikácie. Okrem rozprávok veľmi silné zastúpenie majú v ústnej slovesnosti malé vtipné, žartovné príbehy, slovné prekáračky – tzv. frky, vtipy, tiež príslovia, hádanky, porekadlá, pranostiky.
Ukážky- hádanky
1. Hin avri, hin andre, na dikhes les, jov tuha birinel, tu leha na birines.
1. Je vonku, je vnútri, ty ho nevidíš, má ťa v moci, ty jeho nie.
2. Kas o Del našťi dikhel?
2.Koho nie je Boh schopný vidieť
3. Phen mange, kaj hin o Del.
3. Povedz mi, kde je Boh.
4. O dad učo, e daj buchľi, o phral goro, e phen kaľi čhaj.
4. Otec vysoký, matka široká, brat nie je Róm, sestra je rómske dievča.
5. Hin man ajso phral, so ke mande perdal e blaka avel, našťi les čhivav avri.
5. Mám brata, čo ku mne lezie oknom, a ja ho nemôžem vyhodiť.
6. Ke kraľiste avel, ňikastar na phučel: Šaj me avav andre?
6. Vojde ku kráľovi a nikoho sa nepýta, môžem ďalej?
7. So man hin andro kher u andro kher na rešťol?
7. V dome to mám, a nevojde sa to tam.
8. Calo rat terďol andro paňi, cindo nane.
8. Celú noc stojí vo vode, a predsa sa nenamočí.
9. Hin duj phrala, jekh pal aver denašel, našťi pen dochuden.
9. Sú dvaja bratia, jeden uteká za druhým a nemôžu sa dohoniť.
10. Romaňi daj - raklo goro.
10. Rómska matka - nerómsky syn.
11. Hin man ajso phral - thuľol, saňol, thuľol, saňol.
11. Mám bratra, čo tĺstne, chudne, tĺstne, chudne.
12. Ezera rupune pre kaľi maľa, sako len dikhel, ňiko len našťi kidel.
12. Tisíce strieborniakov na čiernej lúke, každý ich vidí, a nikdo ich nemôže pozbierať.
13. So hin pro svetos jekhbuter?
13. Čoho je na svete najviac?
14. Hin man ajsi kaľi čhaj, so našťi o jakha phundravel, džikim peskere phrales na korarel.
14. Mám takú čiernu dcérku, čo nemôže otvoriťt oči, dokiaľ neoslepí svojho bratra.
1. (o Del - Boh)
2. (Ajse dženes, sar hin jov - Niekoho takého, jako je on sám)
3. (Tu mange phen, kaj nane - Ty mi povedz, kde nie je)
4. (o ňebos, e phuv, o ďives, e rat – nebo, zem, deň, noc)
5. (o kham, o vudud – slnko, svetlo)
6 a. ( o kham - slnko)
6 b (o meriben - smrť)
7. (o vudud/o švetlos - svetlo)
8. (o čhon, so gendaľisaľol andro paňi - odraz mesiaca ve vode)
9 a (o kham the o čhon, - slnko a mesiac)
9 b (o kereki paš e bicigľa – koleso bicykla)
10. (e rat the o čhon - noc a mesiac)
11. (o čhon - mesiac)
12. (o čercheňa pro ňebos - hviezdy na nebi)
13. (o čercheňa - hviezdy)
14. (e rat the o ďives - noc a deň)
Príslovia
Bokhaľi ričňi na khelel.
Hladná medvedica netancuje.
The kaľi kachňi anel parno jandro.
Aj čierna sliepka dáva biele vajíčko.
Ňič nane pe phuv ajso – sar romano jilo.
Nič nie je také na zemi - ako rómske srdce.
Savore somaren hin jekh muj.
Všetci somári majú rovnakú tvár.
O amaľipen hin barvaľipen.
Priateľstvo je bohatstvom.
Džinďarďi čhib, charňi goďi.
Dlhý jazyk, krátky rozum.
Savo sal ko amal, ajso sal ke peste.
Aký si k priateľovi, taký si sám k sebe.
E choľi diliňaľarel.
Hnev ohlupuje.
Jekh luluďi na kerel o ďivesa bachtalenge, ča sikhavel pr´oda, so nane dur.
Jeden kvietok nerobí dni šťastnými, ale hovorí o tom, čo nie je ďaleko.
Sap sapes na bengiňarel.
Had hada nepokúša.
Guľi duma trastuno vudar phuterel.
Sladká reč železné dvere otvára.
E čhib hiňi sar morarďi čhuri.
Jazyk je ostrejší ako nôž.
Vaš o nevo amal, na bister po purano.
Pre nového priateľa nezabúdaj na starého.
Jag, chas the kamiben pes na del te garuvel.
Oheň, kašeľ a láska sa nedajú skryť.
Goďaver thovel e čhib po jilo, lačho sikhavel o jilo čhibaha.
Múdry kladie jazyk na srdce, dobrý ukazuje srdce jazykom.
Dad kidel khas sar somnakaj, o čhavo keľtinel o somnakaj sar khas.
Otec zbiera seno ako zlato, syn utráca zlato ako seno.
Le man pal e buťi, ma le man pal miri morčhi.
Súď ma podľa mojej roboty, nesúď ma podľa mojej kože.
Ma rode tuke romňa jakhenca, rode la kanenca.
Nehľadaj si ženu očami, hľadaj ju podľa sluchu.
Pal o kher prindžares džuvľa.
Podľa domu spoznáš ženu.
Te prindžares la da, ma phuč pal e čhaj.
Keď poznáš matku, nepýtaj sa na dcéru.
Prindžar la da, le tuke la čha.
Spoznaj matku, vezmi si dcéru.
Porekadlá
Sar jekh avreske andal e jakh peľahas avri.
Akoby jeden druhému z oka vypadol.
U leske ando kana o bar petalumen.
A ten má v ušiach kameň zakovaný.
Mek bengestar na daral.
Ani čerta sa nebojí.
Čitkinel sar džuv tel o prišťos.
Čuší ako voš pod chrastou.
O paluno pindro tuke čareha.
Budeš si pätu lízať.
Pal oda imar o vrabci po dachos giľavel.
O tom už aj vrabce na streche čvirikajú.
Sar te čhivelas chirchil pe fala.
Akoby hrach na stenu hádzal.
Te na čuľol, choča kapkinel.
Keď netečie, aspoň kvapká.
Pal o nalačho lačho avel.
Po nečase čas býva.
Po berša nane draba.
Proti veku nieto lieku.
Pranostika
E Katarina po ľegos, e Karačoňa pe čik.
Katarína na ľade, Vianoce na ľade.
Po Nevo berš čik, pe Patraďi jiv.
Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.
Po Trin kraľi but čercheňa – but phuvale.
Na Tri krále mnoho hviezd – mnoho zemiakov.
Te o januaris paňi mukel, ando ľegos la o marcos pale phandel.
Keď január vodu pustí, v ľad mu ju zas marec zhustí.
Te hin o februaris šuko, o augustos hino cindo.
Keď je február suchý, je august mokrý.
Šilalo majos, stodolate pherdo.
Studený máj, v stodole raj.
Angluno brišind pe Margita chudel dešuštar ďives.
Prvý dážď na Margitu trvá štrnásť dní.
Žartovný krátky príbeh
So kerďa idž o phuro Patavaris?
Jekh Rom phirelas pal o patave. Vičinenas les Patavaris. Le Patavaris sas verdanoro the šuko grajoro. Jekhvar džalas o Patavaris perdal phurďori - pal aver sera avelas o grofos pre kočija, duj pari graja. Rakhle pes akurat maškaral e phurd. O mostos sas tangoro, na delas pes te aravel pre sera.
„Curikin, cigan!“ vičinel le grofoskero kočišis.
„Curikin tu!“ vičinel o phuro Patavaris.
„Curikin, khandineja! Te na, ta tut tradava čupňaha!“ vičinďa o kočišis andre choľi.
„Šun,“ vičinďa o Patavaris. „Te na curikineha, kerava oda, so kerďom idž, kana man pro mostos rakhľom le šingunenca! Kames te dikhel?“
O grofos daranďiľa, the o kočišis daranďiľa - curikinďa pale. O Patavaris pregejľa peskere šuke, kašuke grajoreha perdal o mostocis sar raj.
Sar imar pregejľa, phučel lestar o grofos: „No, Romeja, akana mange phen, so kerďal idž?“
„Curikinďom, užaravas, medig o šingune pregele.“
Čo urobil včera starý Handrár?
Jeden Róm zbieral handry. Volali ho Handrár. Handrár mal vozík a vyziabnutého koníka. Raz išiel Handrár cez mostík – oproti išiel gróf na koči s dvoma koňmi. Stretli sa práve uprostred mosta. Most bol úzky, nedalo sa vyhnúť nabok.
„Cúvni, Cigán!“ kričí grófov kočiš.
„Ty cúvni!“ kričí starý Handrár.
„Cúvni, smraďoch! Ak nie, tak ťa poženiem bičom!“ kričal kočiš zlostne.
„Počuj,“ zakričal Handrár. Keď necúvneš, urobím to, čo som urobil včera, keď som sa na moste stretol so žandármi! Chceš to vidieť?“
Gróf sa zľakol aj kočiš sa zľakol – cúvli dozadu. Handrár prešiel so svojím biednym hluchým koníkom cez most ako pán.
Keď už prešiel, spýtal sa ho gróf: No, Cigán, teraz mi povedz, čo si urobil včera?“
„Cúvol som, počkal som, kým žandári neprešli.“
Rómska legenda
Ako Boh stvoril Róma
Náš sladký Boh bol sám na svete a necítil sa dobre – lebo sa hovorí: „Radšej byť biednym, ako osamelým.“ Tak, povie Boh: „Urobím si človeka.“
Dobre. Zobral Boh cesto, nechal ho vykysnúť, urobil človeka, pekne – hlavu, ruky, nohy, brucho, všetko, ešte aj srdce, mozog – vložil človeka do pece piecť. Cesto sa pieklo, Boh sedel pri peci, bolo mu teplo, chcelo sa mu spať, Premáhal sa, premáhal až zaspal.
Vstal, volá: Jáaj! Veď mám človeka v peci! Nezhorel mi?“
Rýchlo, rýchlo vytiahne cesto von z pece. Cesto nezhorelo, ale veľmi zčernelo.
„Dobre,“ vraví Boh, „usadíš sa tam, kde páli slnko.“ Tak sa zrodili černosi.
„No,“ hovorí náš sladký Boh, „skúsim ešte raz. Možno ten ďalší človek bude krajší.“ Opäť ponechal vykysnúť cesto, vyformoval človeka, položil ho na pekáč do pece piecť. Otvoril okno, aby vpustil dnu osviežujúci vánok. „Nože, vej, vej, nech nezaspím!“ povedal vánku.
Povedzme, človek sa piekol asi tak desať minút, už sa Boh ponáhľal vybrať ho z pece. Vytiahol ho, čo vidí, čo nie, človek je biely ako tvaroh. Do polovice surový. „Čo môžem robiť?“ hovorí Boh, „oheň už zhasol. „Musíš byť taký, aký si. Pôjdeš byvať tam, ke je zima, sneh. Budeš sa obliekať teplo, neboj sa, nebude vidieť, že si taký-nejaký nedopečený.“
„Skúsim ešte po tretíkrat,“ hovorí si Boh. Ako sa hovorí: múdry človek sa všetko naučí. Alebo: múdry človek sa učí aj z vlastných chýb.“
Dobre. Boh opäť zobral do rúk cesto, opäť urobil človeka, pekného – hlavu, ruky, nohy, brucho, srdce, mozog – vložil ho do pece piecť. Čo urobil Boh, aby nezaspal? Môj dedo hovoril, že zobral husle a vyhrával. Žartovnú pieseň. Žalostnú pieseň. Neviem. Ale pritom dával pozor, veľký pozor, aby sa človek nepiekol ani veľa ani málo. Hneď ako pocítil, že cesto je už upečené, otvoril Boh pec a vytiahol ho von. Joj, aký bol pekný ten človiečik. Ani veľmi čierny ani veľmi biely – taký, akého treba. Tak stvoril Rómov.