Katici
Khere taboriste
La Kaťicake pes dičholas, kaj o drom šoha n´ avela p´ agor, imar avka but dromarenas. Agoresta imar na ľikerďa avri u phučľa: „Imar odoj sig avaha, dado?
„Aľe he, imar oda ča biš kilometri.“
E Kaťici peske marelas o šero oleha, soske o dad ňič na vakerel. Sa dromeha na phenďa mek ňi jekh lav. Šaj avel, jak jov nane lošado olestar, kaj man len khere.
„Ando ľeľencos pes tuke pačinelas?“ phenďa jekhvareste.
„Šaj avel, savore has manca lačhe, nekbuter e čhaj Kvistovo.
„U šoha tuke na has pharo pal e fameľija?“
„Varekana, pal o manuša cirkusistar, ča odoj the avka našťi geľomas pale. Dado, hin man but pheňa-phrala?“
„Hin tut štar pheňa the duj phrala.“
„U kaj oda bešas u soske amen nane pračovňa?“
„S´oda vakeres? Pračovňa, pe soste gindines?“
„E čhaj Kvistovo mange phenďa, jak miri phen peske mušinďa te požičinel piri po rajbišagos u jak nane amen pračovňa. Hin oda čačes, dado?“
„Kaj amen nane pračovňa, ta oda hin bizo čačes. Džanes, amen na bešas ando čačikano kher u phares amen šaj avel pračovňa cerhende the ando maringotki.“
„Na, ajse čore na sam, aľe sar tuke oda te phenel, jak te achaľos, šaj mek tu sal perdal kada cikňi, amen našťi bešas ando khera. O manuša na kamen, jak amen te bešas ando khera.“
„Dado, sar oda, kaj na kamen? Jon tut narado dikhen? Tu sal nalačho?
„Katici, akana man lačhes šun u achaľuv, so tuke phenav. Amen sam Cigani.“
„So? Ta the tu vakeres, kaj sam Cigani? Sem oda hin vareso džungalo, oda džanav, bo e Ruttan mandar ľeľencoste vašoda asalas u phenďa, kaj sam tingltangl.“
„Pr´oda, kaj sam Cigani, nane ňič džungalo, Katici. Kajča o manuša amendar daran, bo penge gindinen, kaj sam nalačhe. Ňič pal amende na džanen u daran pen te mukhel amen te bešel paš lende.“
„Dado, aľe oda hin diliňipen, kaj amendar daran, te amen aňi na prindžaren.“
„Kada amenge gindinas amen, aľe ňic oleha na visaraha.“
„Dado u o Cigani hine khatar?“
„Čirla čirlaste, angle ezeros berša avle Indijatar.“
„U soske avľam? Tu avľal Indijatar?“
„Na me na, aľe soske avle o Cigani ande Švedija, oda na džanav. Šaj avel vašoda, kaj lende te dživen feder.“
„Dado, ake me som tiš Ciganka?“
„He, ča amen korkore amen na vičinas Cigani. Nav Cigan amenge dine okla. Amem amenge phenas Rom, so džanľol manuš.“
„Rom, oda šunďol na avka. Savi hin oda čhib?“
„Oda hin amari čhib u vičinel pes romaňi čhib. Vakeren laha o Roma pe sa sumnal. Dikh, oke anglal imar amaro taboris, odoj tele, agor vešeste. Dikhes?“
E Katici dikhelas. Has odoj te dikhel but cerha, sas butrangale, ta dičhonas sar duha. Maškaral terďolas baro kotlos u lestar džalas thuv.
„Dado, amen odoj bešas?“
„He, akana odoj bešas. Oda so dikhes, hin amare cerha the kolotoča u dikhes ola bara čha? Joj hiňi tiri phen, latar šaj pe savoreste phučes.“
„Dado, man nane daj?“
„Tiri daj muľa, sar salas mek cikňori. Akana tut avela aver daj. Ča dža latar dur, bo hiňi ajsi varesar nasvaľi u čhaven na igen dikhel rado. U, Katici, fur la šun, the te tuke pes dičholas, kaj la na čačipen...“
Pe Katici dičholas, kaj peske pal varesoste marel o čero, no hangoha na phenďa ňič. Gindinelas pal oda, soske šaj avľahas lakeri daj bičačaľi u soske lakero dad oleha vareso na kerďa, ča sig po da bisterďa, bo kija late prastanďile vajkeci čhave.
„Dado, ta imar anďal la Katici? U savi hiňi šukar,“ diňas pes anglal čhajori ande džiďarďi loľi rokľa.
„K´oda hin?“ phučlas e Katici.
„Me som e Paulina. Tu man imar na leperes?“
„Čačes na leperel, sem has mek cikňori, sar mušinďa khatar amende te džal. Ča tu sal trine beršenca puraneder, ta tu šaj la leperes. Šaj lake adaj savoro sikhaves. Neksigeder šaj pes urďahas ande aver renti.“
Lokes kija late avelas šivebalengeri džuvľi zorale mujeha.
„Aha, imar hiňi adaj,“ phenďa u dureder vakerelas: „Sigeder ur vareso aver. Paulina, an lake varesostar, so ačhľas pal e Rose.“
„Aľe me kamav peskere renti, na pal varekaste,“ diňa pes anglal e Katici. E Paulina la sig chudňa vastestar u denašťa la het.
„Šun Katici, lake našťi phenes pale, bo minďar chiľisaľola. U musaj lake te phenes mama.“
„Oda hin te avel miri daj? Sem imar akana dičhol avri choľamen. Ta me lake ňikana na phenava mama.“
„Ta choča thov vera, kaj lake na pheneha pale, bo olestar avela ča pharipen. Av, sikhavá tuke, kaj bešeha. Adaj, ande kadi cikňi cerha bešaha amen dujdžeňa. Šaj adaj bešas calo ľinaj, ča kijo jevend mušinas te džal kije okla, ande cerha, kaj bešas savore.“
„Roso, Roso, kaj sal? Mušines mange te ažutinela te rodel vareso perdal e Katici!“
„Šaj rodas. Ajsi som lošaľi, kaj sal hinke amenca, Katici,“ phenďa e Rosa.
„Aľe či perdal tute vareso arakhava? Me som buter bareder sar tu.“ E Rosa chudňa pes te rodel na ajse goneste u cirdelas avri jekh viganos pal aver. Ča savore has la Katicake igen bare.
„Mušines te urel ala nekcharneder. Sem šaj len čepo phandas Paulakero simiriha u avka avla.“
Ipen akor džalas khatar lende terno čhavo. Oda sas la Katicijakero dešupandžberšeskero phral o Paul.
„Ta e Katici imar avľa. Som rado, kaj akana sam savore phrala-pheňa jekhetane. Roso, ma bister e kheľibnaskeri sala lačhes te voskinel, idž avka oda na has. Ta, akana tumenge ačhen, me džav te lačharel o bašadune sersama.“
„Paulino, sar oda kampel te maskinel?“
„Oda, na te maskinel, aľe te voskinel. Oda džanľol, hoj po thana, kaj o manuša khelena, pes vareso čhivel avri, paľis pes oleha lačhes makhel sa thana, kaj o dili te aven šmikľaca, bo paľis pes pe ajse lačhes khelel. Šaj la Rosake ažutinas u akor dikheha, sar oda kerel.“
„Sar e Katici urďa aver renti, korkori pes na prindžarlas. Has pe late igen džinďardo viganos, ta e Rosa len phandľa simiriha, kaj pe lende te na uštarel.
„U so urav po pindre?“
„Akana ľinaje kamašľi tuke na kampel. Oda sastes te phirel pindrangi,“ phenďa e Paulina.
„Sem našťi phirav pindrangi. U so, te avela šil,“ čudaľinelas pes e Katici u marelas peske o šero oleha, kaj pes oda chudňas.
„Sartena. Jevende tut avena kamašľi. O dadoro tuke len kerla. Katici, so hin tut ande oja žeba?“
„Kames te dikhel? Oda hin miri šukar popka, so chudňom mek ando cirkusis. Džanel te phandel o jakha u te phenel mama.“
„Sig la garuv! Avel adaj dadeskeri romňi,“ phenďa daraha e Paulina.
„S´oda garuves pal o dumo?“ phučľa la Katicatar nevi daj.
„Oda miri popka.“
„Sikhav, mi pe late dikhav. O, savi šukar, ajsaha tut našťi bavines ando taboris. Me la tuke garuvava.“
Iľa latar e popka u zorale uštarela geľas lendar. E Katici maj na runďahas.
„Soske la mandar iľas? Ňikana man laha našťi bavinav. Sigeder la mandar iľas e čhaj Larsonovo u akana joj.“
„Jileskeri Katici, ma ruš. Tajsa tuke kerava popka, so la tuke ňiko na lela, oda miro lav. Sikhavá tuke savoro, so dživel ando veš. Me som ajsi bachtaľi, kaj avľal. Džanes, anglal oda som ajsi korkorori, bo e Rosa hiňi imar bari pr´oda, kaj pes manca te bavinel u nane la aňi čiro, bo furt mušinel vareso te kerel.“
„U na bavines tut ole ciknenca?“
„Ča varekana, bo e bibi narado dikhel, te man lenca bavinav.“
„Ta oda hine lakere čhave? Jon nane amere phrala-pheňa?“
„Aľe hine. Džanes, uľile akor, sar o dad iľa dujtovar romňa. Vičinen pen Nila, Rosita u oda nekcikneder pes vičinel Lennart, ta jon hine amere jepašune phrala-pheňa.“
„Oda hin savo diliňipen – jepašune. Hine amare phrala-pheňa, abo na. Sem ňoko našťi avel pe jepaš.“
E Paulina na džanelas, so pr´ada te phenel pale, ta ča phenďa: „Aleske achaľoha, sar aveha phureder.“
„Paulino, soske ole kotlostar džal avka o thuv avri?“
„Šaj mange phenes Lena, oda charneder. Ča ňikana man na vičin Kalle, bo avka choľisaľuv, kaj na džanav, so kerav.“
„Soske tut vičinďomas Kalle? Sem oda muršikano nav u tu sem na sal čhavo.“
„E bibi man vičinel Kalle u vakerel, hoj som sar murršoro u čhinďa mange tele o bala.“
„So hin laha? U so te oda kerela the manca. Phen´domas pal ada le dadeske.“
„Na gindinav mange, hoj kerďahas ada the tuke. Bo tu aveha khelavňi u paš ada tuke kampel džinďarde bare bala.“
„S´oda phenďal? So mandar avela?“
„Khelavňi, lačhes šunďal.“
„Sem oda šun´dom, aľe me na džanav te khelel.“
„Šaj, hoj na džanes, ča sikhaveha tut. Savore adaj mušinen te ažutinel. Te zorales šunes, šuneha le Paulos, sar sikhľol te bašavel pe harmoňika. U e Rosa bubňinel, choč kamľahas te bašavel pe lavuta, bo pe lavuta bašavel o dad.“
„Me ňisoske na achaľuvav. Bubni, harmonika, lavuta, man hin te khelel. Pal soste oda tu vakeres?“
„Sem džanes, kaj amen hin kolotoča u keras zabavi. Paš ada mušinas savore te ažutinel. Kaj te zarodas love. O dad, Rosa the o Paul keren bašaviben. Odoj palal dikhes than perdal o kheľiben, odoj phiren o manuša te khelel u te kamen te khelel, kampel lenge bašaviben.“
„U tu so, Lela, the tu sal ajsi khelavňi, sar hin mandar te avel?“
„Ta kaj, o dad phenďa, hoj me na som po kheľiben, ta me som ando cikňa cerhate kockenca.“
„Cerha kockenca. S´oda? Šaj tuke gindines, hoj som but diliňi, aľe me čačes na džanav.“
„Oda nane pharo. Po skamind hin but kocki u tel varesave hine ginde. Te vareko sikhavel pe čačo kocka, džanľol pes pe ajsi, tel savi hin o gindo, ta vareso khelel avri.“
„Tu oda varekana tiš probaľines?“ phučľa e Katici, savi pes maškar o cerhi chudňa te šunel varesar avka lačhes.
Na, soske? O džene vaš oda poťinen u amen zarodas love. Vaš sako jekh poťinen jek koruna. Hin amen the aver cikne cerhi. The than, kaj šaj pes viľinel u odoj terďol amaro prindžardo. Jov gadžo.“
„K´oda?
„Gadžo, tu maj bisterďal e romaňi čhib. Gadžo džanľol, kaj oda nane Rom. U savore okla na phenen Rom aľ Cigan.“
„Aha, imar gindinav, hoj chudav varesoske te achaľol. Mek na savoreske, ča the oda avela. Lena u so mek hin amen adaj?“
„Mek hin amen adaj automati, so korkore bavinen, ajse cirdľipena šelorenca, šaj čhiven le kerekenca u šerales kolotočos.“
„Amen hin kolotočos? Soske oda naphen´dal sigeder? Kolotoča kamav nekbuter. Bizo the tu leha phires.“
„Varekana, te man hin čiro u sar man o dad mukhel. The me rado phirav kolotočoha, ča amen mušinas adaj te ažutinel, ta našťi bešav po kotoč, kana kamav, ko akor dikhľahas po zakazňika?“
„Ča me bizo bešava po kolotočos, Lena, oda tuke le.“
„Šaj avel ada adaďives kijaraťi, bo tu sal jekto raťi khere u šaj, kaj mek tu amenge na ažutineha.“
„Ča me mušinav te džal te pašľol paš efta ori.“
„Ko tuke ada phenďa? Katici, tu akana na sal ľeľencoste . Adaj savoro phenel o dad the leskeri romňi u amen ča keras oda, so jon vakeren. No, phenav tuke, hoj najekhvar hin amen bari zabava u tiri phen e Rosa nane ňikana phuj, ňikana amen na merel, ta latar na kampel tuke te daral. Av, katici, imar amen vičinen te chal. Paľis amen uraha, bo paš efta phuteras u akor kampel, kaj savoro te avel chistimen. Kampel amenge mek sa thana te šulavel.“
„Oda pes šulavel metlaha.“
„He, ča baraha. Hin amen vajkeci u savore paš ada ažutinen.“
„Le dadeskeri romňi tiš?“ phučľas čepo nepaťandos e Katici.
„Na, joj na. Vakeren pal late, hoj hiňi čepo nasvaľi, tak joj paš ňisoste na ažutinel.“
„Bajinel choča pal peskere čhave?“
„Ta kaj, ada kerel e Rosa. Ča av imar te chal.“
Soduj pheňa, chudle pen vastendar u džanas kije bari cerha. E Katici dičholas avri čepo po asaben. Dičholas pes, kaj sig-sig peske uštarela po džinďardo viganos, ča uštarelas avka, kaj te na perel u kaj latar e Lena te na asal.
Ande cerha has o skamind lačhardo pe phuv. Pe butrangaľi lepeda terďolas bari piri. La Katicijakero dad sakoneske čhorďolas e zumin. La Lenaha chudne čaroro, has len te chal vras. E Katici neksigeder kerďas nakheha, no e Lena ande late čhinďa jakh. Ta peske gindinďa: perdal mande hin adaj but nevo, ča mange adaj sikhľuvava.
Kotor andal genďi Katici thoďa ande romaňi čhib e Anna Koptovo.