Matéo Maximoff
/Barcelona 1917 – Pariž 1999/
Po otcovi Kalderaš, po matke Sinto-Manuš. Pastor evanjelickej cigánskej misie.
Mateo Maximov patril k prvým rómskym autorom vo svete, ktorého diela vydávali nielen vo Francúzsku, kde žil, ale aj v iných krajinách. Písal prevažne francúzsky, príležitostí na publikovanie v rómčine bolo veľmi málo. V kalderášskej rómčine publikoval niekoľko poviedok a ďalších textov v rómskom časopise Les Études Tsiganes. Pozoruhodným dielom v kalderášskej rómčine je jeho preklad celého Nového zákona.
Bibliografia:
Les Ursitory - Sudičky - preložené do 23 jazykov
Le prix dela liberté - Cena slobody
La septieme Fille – Siedma dcéra
Condamné a survivre – Odsúdení na prežitie
La Poupé de Maméliga – Panenka Maméligy
Viguerka – Vingerka
Dites-le avec des pleurs – Plačte, keď o tom budete hovoriť
Ce monde qui n´est pas le mien – To nie je môj svet
Routes sans roulottes – Cesty bez vozov
Les Gens du Voyage – Ľudia ciest
Hlavné ceny
Rytier umenia a beletrie – rok 1985 – udelené Ministerstvom kultúry Francúzska
Cena deviatich múz – rok 1987
Matéo Maximoff, cigánsky spisovateľ
Nouka Maximoff
Narodil sa v r. 1917 v Barcelone. Otec, Róm Kalderaš prišiel z Ruska a matka, francúzska Manuš. Matéo Maximoff je najznámejším rómskym spisovateľom píšucím vo francúzskom jazyku.
Pri pohľade na malého Matéa hrajúceho sa na dvore pred barákom svojich rodičov, medzi odpadkami, v kyslom zápachu chemikálií používaných na spracovanie kovov, nikto – okrem možno « Anjelov Osudu » ktorí boli pri jeho kolíske keď sa narodil – by nemohol predvídať zázračnú kariéru ktorá bude jeho niekoľko rokov neskôr.
Jeho matka, Pavlena, zomiera keď má osem rokov, onedlho sa pominie aj jeho otec, Lolia. Matéo má štrnásť rokov, je najstarším z piatich súrodencov a musí precovať aby nakŕmil svojich bratov a sestry. Jeho rodičia ho nikdy nenaučili čítať a písať, nikdy nevkročil do žiadnej školy. Takže sám sa naučil písať, keď odpisoval písmená ktoré videl na plagátoch alebo v časopisoch. Najprv okúsi ťažké remeslo kotlára, ako jeho otec, potom sa stáva potulným vidieckym filmovým premietačom po boku svojich bratrancov Manuš.
V roku 1938, keď je uväznený za účasť na bitke, ho jeho advokát nabáda k napísaniu svojho prvého románu, « Ursitory ». Ale prichádza vojna a s celou svojou rodinou je internovaný vo francúzskych táboroch v Gurs a Lannemezan, v Pyrejenách. Až po vojne, v 1946, je jeho román « Ursitory » publikovaný vo vydavateľstve Flammarion.
Začína sa jeho dlhá kariéra spisovateľa. Napíše desiatku románov a spolupracuje na fotografických publikáciách. Píše v mnohých revuách a zúčastňuje sa na rómskych kongresoch a medzinárodných konferenciách.
V 1949 je jedným so zakladateľov « Etudes Tsiganes », združenia ktoré pomáha tým, ktorých vtedy nazívali « kočovníci » a ktoré publikuje revue ktorá propaguje kultúru Rómov, Manušov a Gitanov.
Otec mu bol pravoslávny, matka katolíčka, konvertuje v 1961 na pantekotizmus, religiózne hnutie ktoré si adoptovali tisíce Cigánov v Európe, a kde sa rýchlo stáva pastorom. Od vtedy venuje veľkú časť svojho života na prekladanie Biblie do jazyka romani, a pokračuje popritom v publikácii svojich románov.
Usadený v Montreuil a potom v Romainville, v parížskej oblasti, neustále putuje svetom aby propagoval Rómov, hájil ich práva a bojoval proti exklúzii.
Matéo vo svojich knihách opísal život a obyčaje svojich, či to boli Rómovia alebo Manuši, miešajúc svoje osobné skúsenosti a pamäť svojich predkov. Jeho knihy sú preložené do desiatky jazykov.
Mateo Maximoff sa pominul v r. 1999, ostáva dnes prvým a najväčším cigánskym románopiscom 20-eho storočia. Jeho výnimočná osobnosť, jeho prekypujúca tvorba a jeho nasadenie sa za Rómov robia z neho nepriehladnuteľného autora cigánskej literatúry vo svete.