Tera Fabianová

1930 (Žihárec, okres Šaľa, Slovensko) – 2007 (Praha)

Tera Fabiánová prežila detstvo na južnom Slovensku v obci Vlačany (okres Šaľa), na území, ktoré v roku 1938 zabralo Maďarsko. Jej otec bol odvedený do maďarskej armády a neskôr na východný front, starší brat bol odvlečený na nútené práce do Nemecka. Tera Fabiánová, v tom čase  osemročná vychodila len tri triedy ľudovej školy. Svoje zážitky z tohto obdobia neskôr spracovala do životopisného rozprávania Sar me phiravas andre škola/Ako som chodila do školy, ktoré publikačne vyšlo v roku 1992.  V roku 1946 odišla celá rodina za prácou do Čiech. Tu sa zoznámila so svojím budúcim manželom, ktorý pochádzal z východného Slovenska. Už od svojich piatich rokov pracovala , najskôr vo Vlčanoch u sedliakov, potom v Čechách na stavbách a poľnohospodárskych družstvách, neskôr vykonala žeriavnicky kurz a pracovala ako žeriavnička v ČKD Praha. Po 35 rokoch práce musela odísť do invalidného dôchodku.

Tera Fabiánová patrí medzi najstaršiu generáciu rómskych spisovateľov. Začala publikovať na konci 60. rokov 20. storočia v časopise Romano ľil, výber jej básní vyšiel v zborníku Romane giľa v roku 1979. Pri jej začiatkoch ale aj počas celej jej literárnej tvorby pri nej stála romistka Milena Hubschmannová, ktorá ju neustále povzbudzovala a pomáhala jej literárne dozrievať. Tera Fabiánová patrila medzi prvých autorov, ktorí začali písať po rómsky. Okrem básní a fejtónov časopisecky publikovala tiež poviedky. Knižne boli jej prozaické práce s výnimkou autobiografického rozprávania a detského rozprávania Čavargoš/Tulák (1991) publikované až po jej smrti v antológii Čalo voďi/Sýta duše (2008). V roku 2003 získala zvláštne ocenenie za prozaickú tvorbu v súťaži Roma Lierary Awards od Open Society Institute v Budapešti.