Slovensko má talent

Reality show TV Markíza, Slovensko má talent bolo určitým mezníkov v histórii súboru. Výnimočnosť kontextu a široký divácky záber pred domácou verejnosťou urobili z tejto súťaže nezabudnuteľný zážitok pre všetkých zúčastnených. O to viac, že spočiatku sme vonkoncom necheli participovať na tejto populistickej záležitosti, aspoň tak sme to chápali... Napokon nás p. Drobová prehovorila, a, našťastie, sme sa na to dobrodružstvo podujali. Neľutovali sme. Nie len preto že sme sa dostali až do semi-finále, ale aj preto že sme mali možnosť z blízka poznať zákulisie tejto veľkolepej show, a spoznať spústu skvelých ľudí a umelcov. Naše obavy, že ako nás budú príjímať, brať, atď., boli neopodstatnené, všetko bolo ok, bez najmenšej falošnej noty...
Bolo treba sa riadne vypnúť a zapnúť na plno. Napli sme sa ako našponované gate, a dotiahli sme to až tam kde sme ani nedúfali. 
 
 

 

KESAJ ČHAVE

DETI DOBREJ VÍLY KESAJ

V televíznej šou Slovensko má talent mali možnosť vidieť diváci aj vystúpenie súboru Deti Kesaj (Kesaj čhave), v ktorom fungujú deti z rómskych osád z okolia Kežmarku. Detský folklórny rómsky súbor patrí medzi najlepšie súbory svojho druhu na Slovensku. Za osem rokov existencie precestoval celú Európu, v súčasnosti sa práve vďaka súťaži Slovensko má talent chcú viac zviditeľniť aj na Slovensku... Súbor Kesaj čhave skutočne skúša, kde sa dá. V súbore tancujú a spievajú deti a mládež a v súčasnosti už aj dospelí zo sociálne slabších rodín. Ako Akimov porozprával, skúšali už v starom hangári na družstve, v telocvični, v rómskych osadách pod holým nebom. Napokon ostali v chodbe rodinného domu bez kúrenia, len s čiastočne zakrytým stropom, čo sú absolútne nevyhovujúce priestory pre 50 členov súboru. Napriek tomu oslňujú publikum Európy a svojim divákom prinášajú kus naturálnej rómskej kultúry.

„Netúžime po nejakej mediálnej sláve, a ani zviditeľnenie za každú cenu nám nechýba. Kdeže nejaké milióny, sme realisti a vieme, na čo máme a na čo nie, ale jednoducho naša každodenná realita je, že nemáme kde skúšať, kde sa stretávať, kde cvičiť, kde pracovať. Preto akákoľvek možnosť, hoci len krátkodobá, môcť niekde normálne stráviť pár hodín a venovať sa svojej vášni, je pre nás vítaná. Takže ten prvotný záujem pre nás bol hlavne mať strechu nad hlavou, hoci len počas tých kastingov, ktoré prebiehali. Je to tak, žiaľ, že každý deň je pre nás výzva, ako a hlavne kde sústrediť všetky tie deti, ktoré sa chcú zúčastniť skúšok. My im však môžeme ponúknuť len nevyhovujúce provizórium, ktoré máme k dispozícii v Kežmarku alebo priestory pod holým nebom v osadách,“ umelecký vedúci súboru Deti Kesaj (Kesaj čhave) Ivan Akimov

https://www.dzeno.cz/?r_id=27

 

Kesaj čhave v šou Slovensko má talent nie sú kvôli sláve, ale najmä pre možnosť aspoň načas normálne skúšať

V televíznej šou Slovensko má talent mali možnosť vidieť diváci aj vystúpenie súboru Deti Kesaj (Kesaj čhave), v ktorom fungujú deti z rómskych osád z okolia Kežmarku. Detský folklórny rómsky súbor patrí medzi najlepšie súbory svojho druhu na Slovensku. Za osem rokov existencie precestoval celú Európu, v súčasnosti sa práve vďaka súťaži Slovensko má talent chcú viac zviditeľniť aj na Slovensku, aj keď pre mnohých už Kesaj čhave nie sú až takým neznámym pojmom. Ako vnímajú rómske deti celú súťaž, priblížil pre Rómsku tlačovú agentúru (RPA) umelecký vedúci súboru Deti Kesaj (Kesaj čhave) Ivan Akimov.

 „V tejto reality show je pre nás realita úplne iná. I keď to neznamená, že by deti zo súboru nevnímali televízne reality, skôr naopak. V tom sú ako všetci ich vrstovníci, sledujú a stotožňujú sa s tým, čo vidia na obrazovke, aj keď je to viac ako na míle vzdialené od ich každodenného života,“ konštatoval Akimov. Pri rozhodovaní, či ísť, alebo neísť do tohto projektu, nakoniec podľa Akimova zavážila čisto prozaická skutočnosť. „Netúžime po nejakej mediálnej sláve, a ani zviditeľnenie za každú cenu nám nechýba. Kdeže nejaké milióny, sme realisti a vieme, na čo máme a na čo nie, ale jednoducho naša každodenná realita je, že nemáme kde skúšať, kde sa stretávať, kde cvičiť, kde pracovať. Preto akákoľvek možnosť, hoci len krátkodobá, môcť niekde normálne stráviť pár hodín a venovať sa svojej vášni, je pre nás vítaná. Takže ten prvotný záujem pre nás bol hlavne mať strechu nad hlavou, hoci len počas tých kastingov, ktoré prebiehali. Je to tak, žiaľ, že každý deň je pre nás výzva, ako a hlavne kde sústrediť všetky tie deti, ktoré sa chcú zúčastniť skúšok. My im však môžeme ponúknuť len nevyhovujúce provizórium, ktoré máme k dispozícii v Kežmarku alebo priestory pod holým nebom v osadách,“ vysvetlil Akimov. Súbor Kesaj Čhave skutočne skúša, kde sa dá. V súbore tancujú a spievajú deti a mládež a v súčasnosti už aj dospelí zo sociálne slabších rodín. Ako Akimov porozprával, skúšali už v starom hangári na družstve, v telocvični, v rómskych osadách pod holým nebom. Napokon ostali v chodbe rodinného domu bez kúrenia, len s čiastočne zakrytým stropom, čo sú absolútne nevyhovujúce priestory pre 50 členov súboru. Napriek tomu oslňujú publikum Európy a svojim divákom prinášajú kus naturálnej rómskej kultúry. Aj keď umelecký vedúci súboru Akimov veľa od účasti v Slovensko má talent neočakával, bol prístupom realizátorov projektu príjemne prekvapený. „Po prvých skúsenostiach, ktoré máme s projektom, môžeme hovoriť len o pozitívach. V prvom rade je to seriózny prístup a konanie zo strany našich partnerov z Markízy. Zároveň, aspoň v tomto štádiu súťaže, panuje na kastingoch zaujímavá, tvorivá atmosféra, keď majú deti možnosť vidieť množstvo najrozmanitejších talentov aj ‚tiežtalentov‘ alebo pseudotalentov, a môžu si samy vytvoriť obraz o zákulisí popredného mediálneho podujatia, ktorým Slovensko má talent nesporne je. Ale stále sme len v začiatkoch. Naďalej sme však realisti a máme triezvy pohľad na vec. Výzvy nášho bežného života sú iné a talent týchto detí zďaleka nekvitne len v nejakom speve či tanci, ktorého majú Rómovia neúrekom, ale predovšetkým v každodennom boji s nepriazňou osudu, ktorej treba čeliť. Pre mňa je tu istý moment, ktorý som nečakal, i keď je to podstata tohto podujatia, a to je chvíľa, keď súťažiaci stoja pred porotou, pred známymi, ale pre nich nie dôverne známymi tvárami, a tí, nezaujato, nekompromisne a tvrdo, ako to káže život, rozhodujú o ich výkone. Banalita, ale v prípade niektorých ‚pubertiakov‘ z nášho súboru, ktorým už akosi tá sláva mierne občas stúpa do hlavy, je to pre mňa nesmierne vítaná pedagogická pomôcka. Teraz sa ukáže, kto ako na sebe pracoval,“ vyhlásil Akimov. Kesaj Čhave sa v súčasnosti pripravujú na zájazd do Francúzska, kde by mali odcestovať začiatkom novembra 2008. „Máme naplánovanú sériu koncertov v Paríži a v Bretónsku. Opäť je tu však veľmi náročné rozhodovanie, koho vziať na zájazd a koho nie. Každý jednotlivec znamená finančné náklady, ktoré si v plnej miere hradíme sami. A všetko je pre nás také drahé. Ako povedať niekomu nie, keď vieme, čo všetko pre tie deti taký zájazd znamená. Ale aj tu musíme hľadieť, rovnako ako v šou Slovensko má talent, najmä na osobné zásluhy každého člena, i keď sa vždy snažíme dať šancu čo najväčšiemu počtu účinkujúcich, a aj tých menej výkonných sa snažíme nenechať bokom. Našťastie, tých ponúk je stále dosť. Na jar budúceho roka by sme zas mali cestovať do Francúzska, v máji do Dánska, a v princípe celé leto budeme tiež na cestách,“ uzavrel umelecký vedúci Akimov.

Kežmarok 14. októbra (RPA)

 

DOBRÁ VÍLA

NA OKRAJ VYSTÚPENIA KESAJ ČHAVE

Dívala som sa dnes večer trochu na ,,Slovensko má talent” na Markíze kvôli niekoľkým číslam programu, okrem iného aj kvôli rómskemu folklórnemu súboru Kesaj Čhave. Cigáni na Spiši patria k tým najchudobnejším a sociálno-kultúrne najzaostalejším a podmienky v osadách, v ktorých títo ľudia žijú, sú naozaj stredoveké. Kto nevidel, neuverí. Niekoľko takých osád je aj tu u nás, na Gemeri, ktorý so Spišom susedí. Patrí k nim aj tá, o  ktorej som písala články v rubrike Miro dživipen. Keďže viem, aké sú tam pomery, patrí vedúcemu súboru Ivanovi Akimovovi a členom súboru môj naozaj hlboký obdiv za to, čo v  tých ťažkých podmienkach doteraz dokázali. Je to skutočne niečo veľmi výnimočné a dúfam, že si to po Paríži, ktorý vraj navštívili so svojím programom minulý týždeň, konečne všimne aj niekto na Slovensku. Možno k tomu prispeje spomenutá komerčná markizácka reality show. Ak nás televízne stanice zahlcujú lacnými produktami masovej kultúry a zábavného priemyslu, nech to má aj nejaké pozitívne vedľajšie účinky.

Kedysi platil tichý zákaz podporovať rozvoj osobitej rómskej kultúry, pretože sa razila koncepcia kultúrnej integrácie Rómov, ktorá mala byť skôr ich asimiláciou s majoritnou spoločnosťou v duchu sociálno-inžinierskych projektov utopického ,,vedeckého komunizmu”. Národnostná otázka, ako vieme, bola v Sovietskom zväze a v jeho socialistickom ,,koncentračnom tábore” cieľavedome a plánovito vyriešená , ako je zrejmé z ďalšieho vývoja nielen po rozpade ZSSR, ale aj napr. po rozpade Československa. U nás na Slovensku si maďarskí a slovenskí ,,národniari” nevedia jeden druhého vynachváliť. A Cigáni v osadách sem – tam spomínajú akúsi ,,občanskú vojnu”, ktorej vzorom by mali byť hladové demonštrácie a rabovanie obchodov, ku ktorým došlo onehdy v Rimavskej Sobote. Ich kultúra nikoho nezaujíma, platí aj naďalej akási tichá dohoda, že sa nič podporovať nebude, pretože ,,zdegenerovaní” Rómovia už vlastne žiadnu osobitú kultúru nemajú. Demonštratívne sa podporí akurát pár ojedinelých a nesystémových kultúrnych počinov rómskej politickej špičky na zalepenie očí ,,demokratickej verejnosti”, ale tam, kde žijú ozajstní Cigáni, do gemerských alebo spišských osád, sa žiadna adresná pomoc nadšencom podobným I. Akimovovi nedostane.

Už za tamtých čias sa našlo niekoľko ľudí, ktorí kašľali na stranou a vládou nalinkovanú stratégiu ,,riešenia cigánskej otázky” a riadili sa zdravým sedliackym rozumom. V našom bývalom okrese napríklad Okresné osvetové stredisko poriadalo pravidelne ,,Večer cigánskeho folklóru” za účasti podobných folklórnych skupín ako je Kesaj Čhave. Zúčastnila som sa toho podujatia vtedy pracovne a bolo to nevýslovne krásny zážitok, na ktorý spomínam aj po toľkých rokoch. Tiekli mi po celý čas sledovania programu na javisku slzy ako hrachy. Pretože tá pravá, živá cigánska hudba, spev a tanec naozaj vychádza zo srdca a každý kto ešte má srdce, ju cíti priamo tam. Kto ten rytmus necíti, nemôže tancovať cigánsky čardáš a nezažije ten povznášajúci pocit, keď sa do žíl s vriacou krvou vleje ozajstná, čistá radosť zo života.

Nikto nepočúval ojedinelé hlasy, že jediný spôsob, ako v osadách podchytiť mládež, podnecovať jej chuť učiť sa, poznávať nové veci, je podporovať v  nej to,  k čomu má bytostne blízko. Využiť jej prirodzené vlohy, na tie sa najprv sústrediť a popri nich sa potom začnú rozvíjať aj ďalšie schopnosti. Nikoho to nezaujímalo. Pohodlnejšie bolo pravidelné formálne vyhodnocovanie plnenia ,,Koncepcie”.

A tým deťom aby pomáhala dobrá víla Kesaj!

30.11.2008 23:31 - MIRO DŽIVIPEN