Cergy
Cergy – Spectacle avec la Smecta Turista Orkestra, Auditorium des Montalents, 2.4.2012
Cergy – Festival des Danses Actuelles, Les Visages du Monde, 22 mars 2013
Cergy bolo pre nás miestom nevšedných zážitkov. Ubytovacích a geografických. Ubytovanie nám vybavila jedna naša nadšená ctiteľka, Olívia. Pred rokom sa zastavila, spolu s ďalšími 3 kolegami na 10 dní u nás, úžasne sa im to zapáčilo, a chcela sa nám takto odvďačiť. Bolo to nesmierne milé, ale do určitej miery aj riskantné. Lebo Olívia, tak ako bola nadšená, bola aj neskúsená. Vybavila nám prenocovanie na ich študentskom priváte. Sympatické, ale vrcholne nepraktické. Študáci niečo oslavovali, a nijako im neprišlo že máme malé decká a bolo by treba si aj pospať. O podmienkách ani nehovorím. Matrace na zemi. Matracov málo a zem studená. Ale čo už, na výber sme nemali, neostalo nič iné, len dúfať v skoré ráno.
Pred tým sme mali ešte nevšedný geografický zážitok. Autobus nás nechal po vystúpení niekde v meste. Bolo okolo polnoci, mierne mrholilo, vlhký, nepríjemný chlad. Nikde ani človiečika. Ideálny dékor na natáčanie hororu s upírmi a pridruženými príšerami. Prvá skupina, s Olíviou, išla ako prvá. Ja som sa chvíľku zdržal so šoférmi, a zrazu sme sa ocilti sami, napospas osudu, v noci, asi dvanásť malých detí so sebou, bez najmenšieho poňatia kde sme, a kam máme ísť. Autobus už tiež odišiel, a o Olívii ani slychu. Perfektné. Ostáva len blúdiť a dúfať že nás nájdu nejakí policajti. Nech sa potom deje čokoľvek.
A tu zrazu, už mohlo byť niečo okolo pol druhej ráno, situácia zúfalá, sa zrazu objaví osamelý jazdec na bicykli. Ako nejaký prízrak v nočnej hmle za mesačného svitu. Bol to chlapík ktorý poznal našich hostiteľov, vedel kam máme ísť, a bol ochotný nás tam zaviesť. Išiel tadiaľ len tak náhodou. O pol druhej ráno... Nech žijú náhody!
