Čingov

19.10.2024
Malá výprava do Veľkého Raja (Slovenský Raj).
V Slovenskom Raji sme boli už nie jeden krát. Ale všetky naše túry boli nasmerované výlučne do Suchej Belej. Ja ju zbožňujem, a využívam každú príleťitosť sa do nej vrátiť. Lenže Suchá Belá si vyžaduje predsa len trochu zdatnejších turistov, a keď som chcel "vyvenčiť" aj menšie osadenstvo z Veľkej Lomnice, bolo treba sa obzrieť po inej túre. Kamarát, zamestnanec Horskej služby na Podlesku mi poradil modrú značku smerom na Čingov, teda na Tomášovský výhľad. Aj keď som tam pár krát kedysi dávno bol, radšej som si išiel najprv v predstihu trasu pozrieť aby som si bol istí že je zvládneme. O týždeň sme vyrážali, v zostave Kika, Veronika, Milanko, Nikolas, Erik a malý Stanko. Počasie bolo obstojné, ani teplo ani zima, šlapalo sa nám v pohode, aj keď Nikolas, trocha objemnejší, mal menšie potiaže, občas bolo treba naňho počkať, ale nesťažoval si, a statočne stúpal za nami. Výstup na Tomášovský výhľad je presne stavaný na takýchto začiatočníkov, nič náročného, zopár úsekov s reťazami a stupadlami dávajú celej záležitosti patričný adrenalín. Ale čo sa nestalo. Aj keď som si bol trasu obzrieť týždeň pred tým, aj tak sa mi podarilo minúť jednu odbočku, a namiesto zelenej značky, sme išli ďalej po modrej, ale už nie tou správnou trasou, ale niekde inam, nevedno kde. Slovenský Raj nepoznám do detailov, ale po chvíli mi bolo jasné že nie sme na správnej ceste. Situácia to nebola najpríjemnejšia, boli sme hlboko v lese, nestretli sme nikoho iného, a mal som obavy zo stretnutia s medveďmi, ktorých je v týchto končinách hojne. Našťastie čo sa týka zvukových efektov na odplašenie macov, nebol najmenší problém, naši poctivo rapotali, spievali a vykrikovali, takže všetky medvede zo široka ďaleka o nás vedeli a sa nám slušne vyhli. Pokračovali sme ešte do hora, ku skalnej vyvýšenine obdobnej Tomášovskému výhľadu, tam sme si dali desiatu a pobrali sme sa naspäť, po tej istej trase ako sme prišli. Po chvíle sme už stretli konečne nejakých turistov, a natrafili sme na správnu značku smerom dole, ku našemu východziemu bodu, na Čingove. Takže náramná túra mala šťastný koniec. 
I keď dohra ešte prišla o niečo neskôr. Asi mesiac na to mi prišiel doporučený list z Obecného úradu zo Spišských Tomášoviec, ktoré majú túto časť Slovenského Raja vo svojej správe. Nemohol som vynačudovať čo mi asi len chcú. Bola  to pokuta za neuhradenie parkovného keď sme boli na našej túre. 78 eu. Parkovné stojí 5 eu. Chcel som ho zaplatiť, ale parkovací automat vyžadoval inštaláciu nejakej aplikácie do mobilu, a voči aplikáciám mám prirodzenú averziu, darmo, som ešte stará škola, tak som nič nezaplatil, boli sme jediné jedinučké auto na celom parkovisku, no a o mesiac nato si ma osud aj s aplikáciou takto dobehol. Ale hlavne že sme sa nadobro nestratili a nestretli žiadneho medveďa...