Haguenau
.jpg)
Od : Jean Claude WAGNER
Dátum : 21 október 2009 10:47:48 HAEC
Komu : Alain Cluzel
Vec : Bravo a vďaka
Alain,
Vďaka za výňatky z tlače a tiež za krásne svedectvo od Ivana.
Súbor Kesaj Tchave je vskutku jedinečný, na scéne ale aj v zákulisí. Je pravda, že ako aj iní poriadatelia, mal som menšie obavy keď som programoval túto skupinu. Vzal som tiež na seba (bez toho že by som si to uvedomoval) „riziko“ keď som ubytoval v tom istom internáte a na tom istom poschodí aj slovenskú hudbu. Šťastné to „pochybenie“ by som povedal, potom ako som si prečítal Ivanove „spovede“. Koľko zmietnutých predsudkov na stretnutí v Haguenau! A tomu som obzvlášť sťastný.
Máme tu mládež ktorej talentu sa vyrovná len perfektná disciplína a extrémna korekcia. Cítiť tu obdivuhodné nasadenie človeka ktorý je súčasne umelcom s veľkým talentom, výnimočný vodca mladých a muž s „obrovským srdcom“. To všetko je nevyhnutné aby sa človek pustil do takého dobrodružstva. Obdivuhodné!
S Kesaj Tchave sme teda nemali žiadny problém, ale, ó, koľko satisfakcií, radosti a emócií.
Bravo a vďaka Alain za všetko čo robíš pre tento súbor a za vskutku jedinečnú a originálnu kontribúciu ktorú si takto priniesol nášmu festivalu 2009.
S úctou
Jean-Claude WAGNER
Chef du service Office des Sports et Loisirs
Pôle Epanouissement et Société
Ville de Haguenau
Tél. : + 33 (0)3 88 73 30 41
Fax : + 33 (0)3 88 73 44 04
Mèl : jean-claude.wagner@ville-haguenau.fr
Viac tu: https://www.kesaj.eu/fr/projekt/kesaj/ako-sme-pokracovali/velke-zajazdy/
Haguenau – ateliers enfants, 21.8.2015
Haguenau – spectacle a la Halle aux Hublons, 21.8.2015
Haguenau – spectacle au Forum, 22.8.2015
Haguenau – récéption a la Mairie, defilé, spectacle a la Halle aux Hublons, 23.8.2015
O Haguenau by sa dalo písať veľa. Dosť je toho v rubrike "Festivaly", ale je to po francúzsky. Tak aspoň v skratke. Haguenau je jednou z našich kultových destinácií. Už preto, lebo Festival du Houblon, ktorý sa v tomto meste poriada, je významným podujatím vo svete folklóru, patrí k tým profesionálne ladeným festivalom, ktoré už viac inklinujú k profesionálnemu, teda aj komerčnému chápaniu veci a v tom sa odzrkadľuje aj celkový prístup poriadateľov. Ten bol veľmi akurátny, seriózny, je tu zreteľne cítiť nemecký, poriadkumilovný a preorganizovaný duch. Pochopiteľne, teleso nášho formátu a charakteru vzbudzovalo spočiatku určité obavy, a potom, keď to všetko dobre dopadlo, tak o to viac bol umocnený celkový vysoko pozitívny dojem, ktorý sme tu zanechali. Sprievodcovia sú našimi priateľmi až doteraz. Stále sme v kontakte. Keď sme sa sem po desiatich rokoch opäť vrátili, tak všetko bolo ako keby sme sa rozlúčili iba včera...
Keď sme tu boli prvý krát, v 2009, tak bolo plno malých, Mateja nosili na rukách, boli sme miláčikmi festivalu... V 2015, to už bolo iné kafé. Malí boli zrazu veľkí, bolo treba ukázať iné kvality, dokázať sa presadiť medzi ostatnými, profesionálnymi skupinami zo všetkých kontinentov. Išli sme na doraz. Stále na plno. Keďže to už bola posledná štácia nášho najväčšieho, 6 týždňového megazájazdu, boli sme riadne vyčerpaní, a treba aj povedať, že program festivalu bol poriadne naplnený, náročný, času na odpočinok veľa nebolo. Nadišiel čas posledného predstavenia, vo veľkej "gastro-sále", pred početným obecenstvom, ktoré sa počas predstavenia aj stravovalo, klimatizácia žiadna, vetranie mizerné, horúčava ako v auguste na Sahare... K tomu treba ešte pridať pomerne dlhé čakanie kým príde na nás rad, v nevyhovujúcich, malých šatniach ktoré zdieľame so zvyškom sveta. Nič to, ideme na to profesionálne, na ostro, ako "Rusi". Vždy hovorím, machrujem : "Keď niekto odpadne, tak ho polejeme studenou vodou a ideme ďalej" A v tom, práve keď máme ísť na scénu, nám zrazu Perska odpadne! Ešte že ju Ezel zachytil, a nekvacla priamo na zem. Rýchlo, záchranka, tá bola našťastie hneď za dverami, a vynášame Persku na nosítkach, cez kordón Bielorusov, Indov, Kolumbijčanov, a čo ja viem ešte koho, ktorí v nemom úžase pozerali na obeť mojej umeleckej tyranie. Totižto, aby som trocha upokojil našich hostiteľov, vždy to trocha preháňam s disciplinou a s mojim "furerovským" prístupom. Je to viac menej na oko, mladí dobre vedia koľko bije, ale zase poriadok musí byť, tak to nie je na škodu. Samozrejme, toto malé divadielko nikomu neunikne, a všetci sú ohúrení ako ma puberťáci počúvajú a ako to mám pod paľcom, a tvrdo a nekompromisne uplatňujem špičkovú pracovnú morálku. A tu zrazu toto! V tom okamihu sa z neohrozeného vedúceho stávam despotom, tyranom detí, netvorom ktorí ide aj cez mŕtvoly. To jen prvé kolo. To druhé, serióznejšie sa odohráva v sanitke. Čo s Perskou? Večný problém a stále tá istá obava. Len aby si ju nenechali na pozorovanie. Tým pádom by sme boli všetci blokovaní pár dobrých dní na mieste. Ani nehovorím čo by to obnášalo za komplikácie. Samozrejme, zdravie je prednejšie, hlavne aby jej nič nebolo. Našťastie, lekár zo záchranky nebol včerajší. Rýchlo posúdil situáciu, bolo zjavné že Perska bola dezhydratovaná, chýbal jej cukor. Nič takého čo by si vyžadovalo hospitalizáciu. Dokonca sme stihli aj vystúpenie, a onedlho sme už uháňali autobusom domov. Perska vyspevovala ako keby sa nechumelilo...