Akana me
Jedného dňa, na skúške, David zvolal : Akana me! a predviedol svoje čapaše... Tak vznikol nápad pomenovať festivalíky ktoré sme sa chystali poriadať v osadách:
"Akana me!" - "A teraz ja!"
Myšlienka bola dať priestor každému kto by mal záujem ukázať čo v ňom je, vo forme účasti na priateľskom zápolení v piesni, tanci alebo hre na hudobný nástroj. Veková hranica žiadna, počet účastníkov neobmedzený... len sa spoliehať na počasie, aby nepršalo, lebo väčšinou sa naše podujatia konali pod holým nebom, priamo v osadách. A tým pádom aj prívlastok "Medziosadový" festival bol plne opodstatnený, keďže zámerom bolo vždy spojiť viacero osád a podnietiť zdravú konkurenciu, nech sa vie kto je lepší, čiže: Akana me!, teraz má každý možnosť ukázať čo je v ňom.
Tieto chvíle "dobrej vôle" a dobrej nálady priniesli do osád nebývalé rozptýlenie, boli vždy nadšene vítané a prijímané zo strany obyvateľov, a nám zas dávali možnosť sa konfrontovať s realitou terénu, a pred "naslovovzatými odborníkmi" a expertmi ako jednoznačne Rómovia sú, predviesť naše umenie a tiež ukázať čoho sme schopní.
No a v neposlednom rade to bola možnosť ako priamo nadviazať nové kontakty, a získavať nových členov do súboru.
Začínalo sa v Rakúsoch, hneď potom nasledovali Stráne pod Tatrami, Kubachy, Jurské... a potom sme to už ani nepočítali. Stalo sa našou tradíciou a zvykom, že všade kde sme so súborom chodili, sme sa snažili ísť vstrieč aj domácemu rómskemu publiku, priamo do osád, ilegálnych táborísk, odstaveníšť pre kočovníkov, atď., aby sme priniesli ľuďom, a najmä mladým a deťom, kus človečiny, trocha kultúry, nádeje a nadšenia.
Tradícia sa ujala, a mnohí naši dnešní členovia sa k súboru dostali práve týmto spôsobom. A zase tí, ktorí nemali tú šancu sa priamo zapojiť do aktivít súboru, si aj po mnohých rokoch pamätajú ako nás raz videli, a hneď sa im rozžiari úsmev na tvári...
Keď je život plný beznádeje, aj obyčajná pesnička vie človeka povzbudiť a odraziť od dna, popohnať trocha ďalej... Aj o tom sú Medzifestivalové festivaly "Akana me".
