Bondoufle
16 november 2017
Do Bondoufle sme vyrazili v rámci super rýchleho zájazdu "na otočku" koncom r. 2017. Boli sme v Paríži len necelé 4 dni, akurát dosť na aspoň jeden malý výjazd do terénu. Akcia bola predsa len naplánovaná nejaký týždeň dopredu, miestne osadenstvo nás malo čakať aj s gulášom a elektrickou predlžovačkou. Informácia sa niekde stratila po ceste, na mieste nás nikto nečakal, ale nevadí, šikovné ruky sa vždy nájdu, ako vždy, aj teraz sa zo všetkých možných kútov vyrojili detváky, chopili sa metlí a za pár okamihov bol scénický priestor ako zo zlata...
Predlžovačka sa tiež našla, zatiaľ neprší, tak radšej neotáľajme a poďme na to. Úspech, ako vždy, náramný. Umocnený ešte viac našou početnou prevahou, veď nás bolo vyše 60. My, Intermedes, a ešte Jagalo Jilo z Detvy, ako hostia. A samozrejme, aj decká ktoré nám tak ochotne pozametali pod nohami, aj im sme dali priestor na "zmysluplnú, kultúrnu sebarealizáciu". Proste, nahodili sme im nejaké košele a sukne čo sme mali poruke, a vec bola vybavená, už to neboli len zametači, ale umelci svetového rangu, ako my, čo sme k ním prišli z druhého konca sveta.
Diváci, babky, mamky, dedkovia, chlapi boli po železo, proste široká miestna verejnosť, boli usadení na kempingových a iných stoličkách a s nadšením sledovali to čudo ktoré sa im zrazu zjavilo pred očami. Bez nadsádzky, krásny umelecký, hlboko emotívny, zážitok.
Súc poučení dlhoročnými skúsenosťami, hneď po skončení našej produkcie sa rýchlo balíme, a zberáme sa preč, nikdy sa nevie, čo sa pod návalom emócií môže stať. Aj keď sa nám doteraz nič nestalo, a vlastne preto, nastupujeme do autobusu. Čaká nás ešte cesta do Buno, na zámok, večer skúška, atď. Stihneme ešte prehodiť zopár slov s divákmi, ako ináč uveličenými, aj my sme radi že sme tu boli, napĺňa nás to pozitívnou energiou, aby sme sa vyjadrovali súčastnou terminológiou...
Ako nastupujeme do autobusu, prichádza druhý autobus, menší, plný policajtov. Nebudeme sa zdržiavať, ani najmenej netúžime po stretnutí s miestnymi reprezentantmi štátnej moci, a vytrácame sa, ako keby sme tu ani neboli...
