Letanovce

 
VI. Akana me
12.6.2010 
Návšteva francúzskej skupiny Ogres de Barback, spolu s výtvarníkom Gabim Jimenezom automaticky znamenala ďalšie Akana me. Po spoločných pozitívnych skúsenostiach vo Veľkej Lomnici a v Rakúsoch z predchádzajúcich rokov, sme sa tentokrát vybrali do Letanoviec. Letanovce boli svojim spôsobom mediálne vypichnutá osada, natáčali sa tu rôzne populárne relácie s vysokou sledovanosťou, a mali sme trocha obavy či sa vôbec dohodneme s domácimi - hviezdami tv obrazovky. Našťastie kontaktnou osobou nám bol Milan, a všetko išlo ako po masle. Akurát že bolo strašne horúco, ale vždy lepšie ako keby pršalo... 
Po skončení mal Milan krátky, ale úprimný a výstižný príhovor: 
"Ďakujeme vám že ste prišli, aspoň všetci vidia že nie sme žiadni kanibali..."
 

Akana me

V sobotu, 12 júna, v deň parlamentných volieb sme uskutočnili 5. ročník Medziosadového festivalu „Akana me“ v rómskej osade v Letanovciach. Náhoda nám vybrala práve tento termín, keď sa mohli uvoľniť aj naši priatelia, vo Francúzsku známa skupina Les Ogres de Barback, aby sa spolu s nami predstavili pred letanovským publikom.

V plnej zhode s miestnymi spoluorganizátormi, chlapmi na čele s Milanom Kroščenom, sme mohli predstaviť dychtivému publiku to najlepšie, čo máme – náš program, ktorý predstavujeme na našich zahraničných zájazdoch. Na pravé poludnie slnko pálilo ako v trópoch, ale ani nás, ani publikum to neodradilo, práve naopak, tlačenica bola riadna, bojovalo sa o každé miesto v hľadisku, až po strechy…

A samozrejme že sme aj divákom povedali, koho majú voliť! Nie nebojte sa, nejde o nejaký lacný humbuk za pár grošov a jedno pivo, prípadne klobásu, za hlas do volebnej urny. Neagitovali sme za súčasných kandidátov. Ale za tých, ktorí prídu na rad o dvadsať – tridsať rokov. A medzi nimi môžu byť už aj niektoré z tých detvákov, ktoré, otrhané, na nás vyvaľovali oči. Prečo nie? Hoci aj za prezidenta! Keď je to možné v Amerike, tak čo by nie aj u nás. Aj Martin Luther King raz povedal, že má taký sen… Tak teda, nielen snívať, ale hor sa do roboty – do školy!

A čo sa nás, starších týka, nehovoriac o novozvolených vyvolených, spraviť všetko pre to, aby sa každé, aj to posledné dieťa do školy dostalo, a aby sa v nej aj niečo naučilo. Za každú cenu. To je výzva našej prítomnosti.

Po – už teraz päťročných – skúsenostiach môžeme konštatovať, že všetko prebehlo úplne hladko, bez akýchkoľvek problémov. Festival sa uskutočnil bez finančnej podpory. Základné náklady boli kryté zo zbierky uskutočnenej počas 2000 kilometrovej trasy z mesta Rennes vo Francúzsku do Kežmarku, ktorú absolvovali na bicykloch naši priatelia a partneri Johann a Sebastian so združenia YEPCE, a z dražby výtvarného diela rómskeho umelca Gabiho Jimeneza za účelom podpory realizácie Medziosadového Festivalu „Akana me“ – „A teraz ja!“

Vrelá im vďaka v mene všetkých účastníkov festivalu.

Romano nevo ľil, júl 2010