Montreuil

Táborisko karaván na ulici Pierre de Montreuil. Keď sme tam prišli prvý krát, bola všade krv, polícia, zúfalstvo... V noci prišli vydierači z Rumunska a všetkých dospelých zmasakrovali. Chceli sme ísť hneď preč, ale ako aj inokedy, od niekadiaľ sa pritmoli deti, Isaj, vtedy ešte malý, nás prehováral aby sme predsa len ostali a niečo spravili... Tak sa to začalo. Napriek všetkému sme v ten deň zahrali. Onedlho sme sa vrátili zas, a spustili sem naše Akana me. Bola s nami Bielka a zopár známych pripravovali obed. Všetko dostalo ten správny spád ked Meklešov otec, v dobrej nálade ako vždy, zrazu vyhlásil že Mekleš tancuje lepšie ako naši. Super. Presne to nám bolo treba. Hned sme vyhlásili medzinárodný čapašový turnaj, Jenikyn otec, ktorý bol tiež v povznesenej nálade a chcel tancovať, bol vyhlásený za predsedu jury, a išlo sa na to... 
 

Fotogaléria: Montreuil Akana me unimobunky