Medzinárodný Deň Rómov
Poprad – Journée internationale des Roms, 2002
Vikartovce – Journée internationale des Roms, 2002
Poprad– Journée internationale des Roms – 29.06.2003
Vikartovce – Journée internationale des Roms, 2003
Podhorany – Journée internationale des Roms, 2003
Kežmarok – Journée internationale des Rom – MKS,12.04. 2004
Kežmarok – Journée Mondiale des Roms, Salle de la Culture, 26. 04. 2007
Spišská Belá – Journée Mondiale des Roms – École Spéciale, salle de cinéma, 8.4.2008
Paris – spectacle avec les Ogres de Barback, Zénith de Paris, 8.4.2009
Velka Lomnica – Journée Internationale des Roms, 8.4.2010
Paris – Journée Mondiale des Roms, Cirque Romanés, 8.4.2012
Chminianské Jakubovany – Deň Rómov, 8.4.2014
Muránska Dlhá Lúka – Oslavy v Rúbanke, 25.4.2014
Podolínec – spectacles scolaires, ZŠ Podolínec, 1.4.2015
Pečovská Nová Ves – Deň Rómov, 8.4.2016
Veľký Šaris – Deň Rómov, 8.4.2016
Hranovnica – Deň Rómov, 26. 4. 2016
Sačurov – Deň Rómov, 30. 4. 2016
Prešov - Deň Rómov, 17. 4. 2018
Matejovce - Deň Rómov, 14. 4. 2023
Prirodzene, vždy keď sa naskytla príležitosť, sme sa zúčastnili osláv Medzinárodného Dňa Rómov, a v odľahlých, marginalizovaných lokalitách sme ich aj iniciovali.
Mladí ľudia na fotke z prvého Svetového kongresu sú moji starí priatelia, kolegovia z hrania v ruských kabaretoch nočného Paríža. Zhodou okolností, moje prvé účinkovanie bolo v lokále kde som nastúpil hneď po Žarkovi Jovanovičovi. S Andrejom sme spolu vyrastali s ruskom internáte Saint Georges, a s Petrom a Slobodanom sme strávili roky našej búrlivej mladosti. Zmieňujem sa o tom preto, že som s nimi prežíval tú dobu, keď sa kládli základy medzinárodnej rómskej identity a politickej reprezentácie. Dobre si pamätám na kontext tohto procesu. Nebola to žiadna sláva, ale poctivé, mravčie ľudské úsilie, nesmierna snaha konkrétnych jednotlivcov, ktorí sa nebáli a odhodlali sa ísť proti prúdu. Hlásať v tom čase nejakú rómsku, teda cigánsku identitu nebolo vonkoncom samozrejmé, a tento postoj sa nestretával s nejakou mimoriadnou podporou. Skôr naopak, posmešky a pohŕdanie i z radov vlastnej komunity neboli výnimkou. Chcem poznamenať, že všetci títo mladí ľudia, a v prvom rade Žarko Jovanovič, či Raja alebo Yul Brunner boli umelcami, muzikantami, spevákmi, hercami. Yul Bryner dosiahol svetovú slávu ako americký herec, ale ostatní boli známi len v užšom kruhu svojej profesie, a tá bola : byť muzikantom. Rómskym muzikantom, teda v jazyku tej doby, cigánskym hudobníkom. Touto profesiou sa všetci hrdili a vykonávali ju čo najlepšie, aby dokázali uživiť svoje rodiny.
Neraz sa stretávame zo strany rómskej inteligencie s pohŕdavým, priam odmietavým postojom ku statusu rómskeho hudobníka a ku rómskej kultúre ako takej. "Rómovia nie sú len nejakí fidlikanti, majú na viac", atď. Tak znie zaužívaná dogma, a samozrejme, vždy s dodatkom, že nemá najmenší význam sa venovať kultúre a tancovanie je tou najlepšiou ukážkou stratu času!
Ďakujeme za uznanie. Je nad slnko jasnejšie, že všetci Rómovia nie sú hudobníci, je medzi nimi aj spústa totálnych antitalentov, a všetci už túžobne očakávame tú dobu keď nastúpia zástupy rómskych jadrových fyzikov a neurochirurgov. Aj takí budú. A určite si s úctou spomenú na obyčajných muzikantov, ako napr. Žarko Jovanovič, ktorí im dali nielen hymnu, ale aj príklad nezvyčajného ľudského rozmeru, veľkosti duše a skromnosti.
Druhý Svetový kongres, Ženeva 1978
www.facebook.com/mozes.solomon/videos/694668867388568/
Dokument zo správ švajčiarskej TV. V 14 sekunde môžeme uzrieť Annu Koptovú, delegátku za Československo
Žarko Jovanovič, autor textu rómskej hymny Dželem dželem, juhoslovanský hudobník parížskych ruských kabaretov, bývalý kolega.
