Bosc le Hard
DNI SLOVENSKEJ KULTÚRY – Bosc le Hard 1 – 3. október 2004
Môžeme povedať že minulá sezóna vyvrcholila hotovou apotéozou. Po Festivale v Saint Maixent, vážne vystúpenia doma, a v októbri opäť Francúzsko, so Slovenským večerom v Bosc-le-Hard, v Normandii, ktorý stál za to (4 000 km hore dole). V obidvoch prípadoch sme boli kráľovsky prijatí… Naši hostitelia boli vskutku výnimoční, chvíle ktoré sme s nimi strávili sú nezabudnuteľné. A to všetko zaznamenané a vysielane v telkách a médiách – ako keby sme boli nejaké hviezdy. A s Unisat sa nám konečne podarilo uskutočniť medzinárodné futbalové zápasy s Pipovým družstvom Gitanov. Vyhrali sme 9 : 3 a 7 : 4… ! Proste, špica !
Hneď po mojom odchode, koncom novembra, súbor absolvoval ďalšiu hviezdnu telku. Lucka Vondráčková, Maštalír… Bol to ich krst ohňom bez mojej prítomnosti. Ale veľmi dobre si poradili, médiá to všetko krásne zaznamenali.
Potom, žiaľ, bola menšia dekompresia. Po veľkých udalostiach to tak často býva. Treba tiež povedať, že dospelí ktorí súbor zastrešujú, sú plne vyťažení svojimi vlastnými existenčnými problémami, a nie vždy sú disponibilní aby sa mohli deň čo deň, v plnom rozsahu venovať deckám. Z tohto dôvodu, a tiež aby sme pomohli rodičom detí, sme rozbehli projekt podpory dlhodobo nezamestnaným, aktivačné činnosti, administratíva ktorého ale zaberá spústu času mojej manželke, Helene. Potom zase prišli termíny odovzdávania projektov, takže som sa ocitol skoro ako všetci, len som písal a písal, a na iné už nezostávalo času… Ešte našťastie že mládež to vydržala, a keď som sa v polovičke apríla vrátil ku aktivitám, všetko mohlo zase riadne pokračovať…
Stále máme ťažkosti s nácvikovými priestormi, budeme musieť nájsť nejaké alternatívne riešenie, nemôžeme stále okupovať tieto miesta, dennodenné skúšky oddôvodnene idú na nervy domácim. Máme nejaké typy na jeseň, dovtedy treba vydržať.
Nuž, na pokraji zúfalstva… sme podali zopár projektov, ktoré by mohli pomôcť pri zabezpečení základných potrieb v blízkej budúcnosti. Pravdupovediac, som skôr na pochybách čo sa týka takýchto postupov, najmä po našich nedávnych skúsenostiach. Tí čo len píšu, sú už úplne dekonektovaní od reality, a vlastne už potom ani nemajú s kým robiť to čo napísali…
Čo sa týka aktuality, práve sme odohrali priam « dejinný » priamy prenos pri príležitosti prvého výročia vstupu Slovenska do EU. Bola to neuveriteľná príležitosť, stále som prekvapený že sa obrátili na nás…
Za 10 dní opäť odchádzame do Tomblaine, na Festival Aux Actes Citoyens – K Činu, Občania ! Tu to všetko, pred dvoma rokmi začalo. Herve Féron, Annie Huvet, to pravé « orechové » : « Nemožné, nie je francúzske ! »
A potom ? Potom bude šesť týždňový zájazd po celom Francúzsku, od 14 júla do 26 augusta. Hotový blázninec !
p.s. vynikajúce DVD z dielne Seba, ktoré zaznamenáva návštevu Yepce s Johannom a Sebom v Kežmarku, v 2004.