Saint Maixent l´École

9 až 17 júl 2004

17e Festival de Enfants du Monde – RIFE, 17 Festival detí sveta

Rómovia z Kežmarku - „hrdí že môžu reprezentovať Slovensko“

Rómsky súbor zo Slovenska, „Kesaj Tchave“, prítomný na RIFE, naďalej prekvapuje a  očaruje  svojou hudbou a svojimi rezkými tancami.

Pri každom východe na scénu mladých Rómov zo Slovenska sa valia búrky ovácií.. Publikum je doslova podmanené. Deti Kesaj sa len pred dvoma mesiacmi dozvedeli že sa budú môcť produkovať v Saint Maixent a odpovedať na pozvanie Annie Dabin, prezidentky RIFE.

Po Tomblaine, neďaleko Nancy, v r.2003, sa rómske deti zúčastňujú tento rok už druhý krát festivalu spevu a tancov. Táto cesta sa mohla uskutočniť vďaka mimoriadnej dotácie Úradu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pod vedením p. Orgovánovej. Deti sú v doprovode dospelých zo slovenského združenia „Kesaj Tchave“, pod vedením Ivana Akimova, ktorý perfektne ovláda francúzštinu. Tento hudobník sa pred dvadsiatimi rokmi oženil s mladou Rómkou a integroval ich komunitu. Jeho projekt: dať radosť zo života a pomôcť týmto deťom „ktoré bývajú na cigánskej ulici a nemôžu ísť všade kam by chceli“, zdôrazňujúc určité zvláštnosti: „Odjakživa boli vzťahy s ostatnými národmi na dobrej úrovni, ale zarážal ma nedostatok komunikácie medzi rodinami samotnými. Deti sú všetko bratranci. Aj keď je určitá súdružnosť medzi rodinami, niektoré sú si vzdialené“. Aby sa mohol angažovať, chopil sa príležitosti „v rámci jedného projektu pomoci dlhodobo nezamestnaným a deťom so zlým školským prospechom. „Časom sa každý mohol odhaliť, zmysel pre hudbu a tanec spravili ostatné. Spočiatku to bola tak trochu kakofónia. Ale podstatné bolo zúčastniť sa “,  hovorí nám ich ochranca, odhaľujúc: „u nich zákaz neexistuje“.

Školská dochádzka

„Keď sme ich videli prichádzať, vôbec sme tomu neverili. Videli sme ako prichádzali mladí ktorí už mali všeličo možné za sebou, ale hudba a tanec sú vektorom komunikácie. Podaktorí našli opäť chuť do štúdia chceli sa vrátiť do školy. Na Slovensku sa školská dochádzka týchto cigánskych detí uskutočňuje v špeciálnych zariadeniach, čo má zlé následky zo sociálneho hľadiska.“ Zveruje sa p. Akimov, ktorý upresňuje: „ale ak ich dáme do normálnej triedy, bol by to zaručený neúspech. Takto ich naučia aspoň čítať a písať, to je dôležité“.

Napriek týmto ťažkostiam, ten ktorý drží opraty združenia zaznamenáva prekvapujúce správanie sa týchto detí. „Sú pútaví. Je to šťastie pre mňa môcť byť pri nich. Nerobím nejakú charitu. Robím si radosť. V hudbe sa naučili so mnou a ja som sa naučil s nimi.“ Deti prinášajú pozitívny signál a „sú hrdé reprezentovať Slovensko.“

Le Courrier de l´Ouest, 14. 07. 2004

Roztancovaný a rozospievaný trh

V pestrofarebných kostýmoch, za zvuku svojich nástrojov, prišli z konca sveta, niekedy aj bosí, vošli, tancujúc, v sobotu ráno na Trhovište.

... malí Slováci, ktorí vyrástli na „cigánskej ulici“ ich mesta a sú pod záštitou združenia Kežmarok, ktoré ich integruje vďaka hudbe a tancu....

La Nouvelle République, Noelle Lecesne, 14.7.2004

Rómovia z Kežmarku uveličujú RIFE

Ich tance vyvolávajú pri každom predstavení búrky ovácií

Ich história má korene v noci času a všetky ich vystúpenia spôsobujú nadšenie. Malí Cigáni zo Slovenska sejú radosť a žnú búrky ovácií.

Ich skupina je atypická, nevšedná a čertovsky zvodná. Prezidentka RIFE, Annie Dabin, trvala na ich prítomnosti. Oni sami sa len pred dvoma mesiacmi dozvedeli že Saint Maixent ich pozýva vstúpiť do víru tanca detí sveta. Vybavovania sa rýchlo začali, a vďaka mimoriadnej a vítanej pomoci Úradu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity sa ich cesta mohla zrealizovať.

Cigánske deti z Kežmarku, zo Slovenska, sú deťmi cigánskej ulice. Zastrešené občianskym združením „Kesaj Tchave“ uskutočňujú v r. 2004 ich druhú účasť na detskom folklórnom festivale, po Tomblaine, neďaleko Nancy, v r.2003. Doprevádzané skupinou dospelých, medzi ktorými Ivan Akimov, ktorý perfektne ovláda francúzsky jazyk, deti z cigánskej ulice z Kežmarku ani nepotrebovali učiť sa spievať či tancovať. U nich je to vrodené. Tancujú a spievajú ako dýchajú a publikum sa nemýli, ak im na každom vystúpení dáva neutíchajúce ovácie.

Ženatý dvadsať rokov s mladou Rómkou, Ivan Akimov už od tých čias integroval ich komunitu. „Zvláštnosťou multietnických miest akým je naše, je, že odjakživa sú vzťahy medzi národmi dobré. Ale bol som zarazený nedostatkom komunikácie medzi samotnými rodinami. Deti, ktoré sú tu, sú všetky viac menej bratrancami, je aj súdružnosť medzi rodinami, ale aj tak sú si vzdialené. Angažovať sa pre druhých nikdy nie je samozrejmé a ani ľahké. Bola potrebná pomocná páka zvonka, v rámci projektu pomoci dlhodobo nezamestnaným a deťom so zlým školským prospechom.“ Takto vzniklo občianske združenie „Kesaj Tchave“ a jeho profesionálni rómski hudobníci. „Nejedná sa o nejaké zachovávanie folklóru, a ešte menej o humanitárnu činnosť, či charitu“, zdôveruje sa nám Ivan Akimov. „Lebo to je šťastie môcť stretnúť tieto malé bytosti, tak úprimné a prirodzené, šťastné v ich hudbe. Ich identita je nechtiac veľmi silná, ašpirujú len sa stať takými ako ostatní. Hudba, tanec, sú vektormi komunikácie, spôsob ako sa otvoriť svetu, integrovať určitú výchovu. My im staviame mostíky.“

Slobodné, tak ako ostatné deti

Skúšky sa často uskutočňujú u Ivanovho švagra, ktorého dom má ustavične dvere otvorené. „Keď sme ich videli prichádzať, vôbec sme tomu neverili. Prichádzali mladí, z ktorých už podaktorí mali čo to za sebou.  Treba mať na zreteli, že niektorí z nich žijú aj dvanásti či pätnásti v jednej izbe, veľmi biedne. Nuž, tu nerobia žiadne vylomeniny. Veľkí dozerajú na malých. Tí, ktorí sa vybodli na školu sa vracajú späť do lavíc a chcú si dokončiť základné vzdelanie a vyučiť sa. Robia pokroky vo všetkom, v štúdiu, hygiene, v živote. Samotného ma to prekvapilo“ tvrdí Ivan.

Ich spontánnosť, radosť ktorú vkladajú do tanca, keď idú po divákov aby ich vzali do kola, má jednoznačnú odozvu. V sobotu, na gala-koncerte, v nedeľu večer na tanečnom večierku v hale Denfert-Rocherau, boli opäť kráľmi plesu. „Tu, to je šťastie“ hovorí Ivan Akimov. „Sú slobodní. Sú ako ostatní. Deti medzi inými deťmi“. Ktoré spievajú a tancujú pre naše najväčšie potešenie.

Noelle Lecesne, La Nouvelle République, 16. 07. 2004