Tlač

...Uchvacujúcim spevom účastníkov vernisáže zaujal detský spevácky zbor Kesaj pod vedením Ivana Akimova...

... V závere vernisáže sa skutočne dojímavým slovansko – orientálnymi melódiami predstavil detský spevácky zbor Kesaj z Kežmarku pod vedením Ivana Akimova...

Podtatranské Noviny, 30.3.2004   

                                                         

 

Roztancované Kežmarčatá tvrdia, že sú deťmi dobrej víly Kesaj

Obyčajný starý dom na námestí,. Trochu nenápadný a trochu pochmúrny. Ale nie nadlho. Keď z jeho útrob začne prúdiť príval muziky, rozžiari sa energiou radosti. Také chvíle nie sú zriedkavé, pretože odkedy v ňon dvadsaťdva detí z rómskeho súboru Deti Kesaj našlo útočisko, muzicírujú a tancujú v ňom takmer denne. A domáca pani chodí hrdo okolo, občas okríkne roztatárených tanečníkov, ale okoloidúcim rada povie – to spievajú a hrajú naše deti. „Našimi deťmi“ myslí ten drobizg i pupbertálnu mlaď z ulice, ktorí začali žať úspechy svojimi vystúpeniami nielen pod Tatrami a na Slobensku, ale búrlivé ovácie si vytancovali aj v Poľsku, či dvakrát pred srdečným francúzskym publikom. Zaujali štáb francúzskej televízie, na Slovensku ich zas možno počuť na vlnách rozhlasu a čoskoro sa objavia aj v televízii. Jednoducho hrajú, spievajú a tancujú deti víly. Deti dobrej rómskej víly.

„Kesaj je víla. Dobrá rómska víla. Má nás rada, rozdáva lásku a pomáha nám, ale najprv musíme aj my dokázať, že vieme dať lásku a dobro“, vysvetľuje drobnučké čieronooké dievča. Má desať rokov a v súbore je už od začiatku. Trochu sa zamyslí, popočíta a povie: „Už tri roky máme súbor. Je mi tu dobre. Veď keby nie, tak sem nechodím,“ čuduje sa otázke či sa jej v súbore páči.

Nácvik programu totiž nie je len zábava. Tanečníci, speváci i muzikanti „makajú“ na plné obrátky. Kvapká z nich pot. Chvíľami sa zdá, že už všetkého majú plné zuby, potom znovu zburcujú zvyšky síl a v ich prejave je všetko: smútok, bolesť, radosť, nádej, vitalita. To, čo zo seba dostávajú von, očividne mení aj výraz publika. Mnohí si podupkávajú nahou, ďalší majú problém skryť slzy. Deti Kesaj do všetkých svojich vystupení, ale i nácvikov dávajú všetko. „Jasné, že som niekedy nahnevaná, unavená, chcela by som to zastaviť, nepáči sa mi keď odo mňa chcú ešte lepší výkon. Ale to je len chvíľa únavy, potom sa teším, keď sa niečo podarí, keď je výsledok dobrý,“ hovorí vrtká tanečníčka.

Aj keď dnes patria Deti Kesaj k tomu najlepšiemu, čo rómska kultúra pod Tatrami ponúka, začiatky neboli hviezdne. Len vďaka silnému nadšeniu malej nskupiny ľudí sa počiatočná snaha nerozsypala a súbor prežil. „Ale áno, bolo to aj trápenie, veď to boli v podstate deti z ulice, ktoré nevedeli nič, ani jeden tanečný prvok. Dnes už aj choreografie vymýšľame spoločne,“ hovorí „teta“ Helena, jedna z mála vytrvalcov ktorí veria v zmysel tejto aktivity.

Nemá veľa chuti rozprávať o prozaických problémoch, o tom, ako ťažko zháňali miesto pre nácviky, ako nemali ani na kostými, na nové nástroje. Nácviky majú vďaka ústretovosti riaditeľa Základnej školy na Hradnej ulici aj v školskej telocvični. Tie sú však len raz do týždňa. Potrebujú sa stretávať častejšie – ak chystajú nový program, aj denne. Preto im padla vhod ponuka príbuzných, aby nacvičovali v ich dome. Sympatické je, že namiesto nárekov, ako neit peňazí na základné veci, radšej pokračujú v tom čo začali. Lebo ani zďaleka tu nejde len o úspešnú reprezentáciu rómskej kultúry. „Toto všetko vôbec nie je len o tanci a speve a hudbe. Snažíme sa popri tom učiť deti veci, potrebné pre život. Možno sa niekto pousmeje, ale tu si zvykajú na hygienu, tu sa učia správať, vidia trochu iný svet“, vysvetľuje duša súboru, „teta“ Helena z občianskeho združenia Kežmarský hlas, ktoré si vzalo súbor pod svoje krídla. Jej slovia sa o chvíľu potvrdia. Len čo deťom skončí skúška, na okamih sa ropŕchnu von. O pá minút sa už drobné hlúčky rómskych folkloristov vracajú. Tí väčší berú do rúk gitary a hrajú, hoci im nikto nič nenakázal. Menší si opakujú tanečné kroky. Evidentne im je „v ich dome“ dobre. A čo je podstatné, „neflákajú“ sa po meste, nevymýšľajú z nudy „huncústva“, ale majú o program postarané. A dobre vedia, že keby chodili napríklad „poza školu“, v súbore by už miesto asi nemali.

„Celé je to postavené na inom proncípe. Ak sa aj tvárime, že pracujeme na programe, ide skôr o akúsi výchovu. Vo všetkom vychádzame z ich naturelu, nie zo zákazov. Ak niekto inklinuje ku gitare a hrá hoci aj zle, nehovoríme nechaj to tak, nevieš to. Hrá a hrá a hrá, až kým si medzi tvrdým drilom a zábavou nenájde cestu k speávnej technike. Tie decká celú svoju dušu prejavujú cez hudbu, spev a tanec a je úžasné čo dokážu. Len potrebujú dostať šancu. Sám by som si netrúfal skúšku „odfláknúť“, zahrať falošne. Hneď by ma odhalili a dali najavo že ich nudím“, tvrdí Ivan, ktorý má na starosti v súbore hudobnú časť a z rómskych chlapcov vychoval bravúrnych hráčov na gitare.

Povesť o dobrej rómskej víle Kesaj hovorí, že chodievala do rómskych osád a venovala sa deťom, učila ich konať dobro, učila ich všetkému, čo potrebujú pre život. A „na oplátku“ od nich chcela, aby aj oni dobré skutky posúvali ďalej a lásku rozdávali ďalším. Podobný princíp funguje aj v súbore, ktorý má dobrú Kesaj za patrónku. Keď emóciami rozvlnené publikum tlieska nadštandardným výkonom kežmarských detí, neuvedomí si, že tanec a muzika je pre nich odrazovým mostom k normálnemu životu. Že súbor je domov, v ktorom sa učia inak žiť.

Podtatranské Noviny, Mira Kováčiková, 27.4.2004

 

Rómovia z Kežmarku - „hrdí že môžu reprezentovať Slovensko“

Rómsky súbor zo Slovenska, „Kesaj Tchave“, prítomný na RIFE, naďalej prekvapuje a  očaruje  svojou hudbou a svojimi rezkými tancami.

Pri každom východe na scénu mladých Rómov zo Slovenska sa valia búrky ovácií.. Publikum je doslova podmanené. Deti Kesaj sa len pred dvoma mesiacmi dozvedeli že sa budú môcť produkovať v Saint Maixent a odpovedať na pozvanie Annie Dabin, prezidentky RIFE.

Po Tomblaine, neďaleko Nancy, v r.2003, sa rómske deti zúčastňujú tento rok už druhý krát festivalu spevu a tancov. Táto cesta sa mohla uskutočniť vďaka mimoriadnej dotácie Úradu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, pod vedením p. Orgovánovej. Deti sú v doprovode dospelých zo slovenského združenia „Kesaj Tchave“, pod vedením Ivana Akimova, ktorý perfektne ovláda francúzštinu. Tento hudobník sa pred dvadsiatimi rokmi oženil s mladou Rómkou a integroval ich komunitu. Jeho projekt: dať radosť zo života a pomôcť týmto deťom „ktoré bývajú na cigánskej ulici a nemôžu ísť všade kam by chceli“, zdôrazňujúc určité zvláštnosti: „Odjakživa boli vzťahy s ostatnými národmi na dobrej úrovni, ale zarážal ma nedostatok komunikácie medzi rodinami samotnými. Deti sú všetko bratranci. Aj keď je určitá súdružnosť medzi rodinami, niektoré sú si vzdialené“. Aby sa mohol angažovať, chopil sa príležitosti „v rámci jedného projektu pomoci dlhodobo nezamestnaným a deťom so zlým školským prospechom. „Časom sa každý mohol odhaliť, zmysel pre hudbu a tanec spravili ostatné. Spočiatku to bola tak trochu kakofónia. Ale podstatné bolo zúčastniť sa “,  hovorí nám ich ochranca, odhaľujúc: „u nich zákaz neexistuje“.

 

Školská dochádzka

„Keď sme ich videli prichádzať, vôbec sme tomu neverili. Videli sme ako prichádzali mladí ktorí už mali všeličo možné za sebou, ale hudba a tanec sú vektorom komunikácie. Podaktorí našli opäť chuť do štúdia chceli sa vrátiť do školy. Na Slovensku sa školská dochádzka týchto cigánskych detí uskutočňuje v špeciálnych zariadeniach, čo má zlé následky zo sociálneho hľadiska.“ Zveruje sa p. Akimov, ktorý upresňuje: „ale ak ich dáme do normálnej triedy, bol by to zaručený neúspech. Takto ich naučia aspoň čítať a písať, to je dôležité“.

Napriek týmto ťažkostiam, ten ktorý drží opraty združenia zaznamenáva prekvapujúce správanie sa týchto detí. „Sú pútaví. Je to šťastie pre mňa môcť byť pri nich. Nerobím nejakú charitu. Robím si radosť. V hudbe sa naučili so mnou a ja som sa naučil s nimi.“ Deti prinášajú pozitívny signál a „sú hrdé reprezentovať Slovensko.“

Le Courrier de l´Ouest, 14. 07. 2004

 

 

Roztancovaný a rozospievaný trh

V pestrofarebných kostýmoch, za zvuku svojich nástrojov, prišli z konca sveta, niekedy aj bosí, vošli, tancujúc, v sobotu ráno na Trhovište.

... malí Slováci, ktorí vyrástli na „cigánskej ulici“ ich mesta a sú pod záštitou združenia Kežmarok, ktoré ich integruje vďaka hudbe a tancu....

La Nouvelle République, Noelle Lecesne, 14.7.2004

 

 

 

Rómovia z Kežmarku uveličujú RIFE

Ich tance vyvolávajú pri každom predstavení búrky ovácií

Ich história má korene v noci času a všetky ich vystúpenia spôsobujú nadšenie. Malí Cigáni zo Slovenska sejú radosť a žnú búrky ovácií.

Ich skupina je atypická, nevšedná a čertovsky zvodná. Prezidentka RIFE, Annie Dabin, trvala na ich prítomnosti. Oni sami sa len pred dvoma mesiacmi dozvedeli že Saint Maixent ich pozýva vstúpiť do víru tanca detí sveta. Vybavovania sa rýchlo začali, a vďaka mimoriadnej a vítanej pomoci Úradu splnomocnenkyne vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity sa ich cesta mohla zrealizovať.

Cigánske deti z Kežmarku, zo Slovenska, sú deťmi cigánskej ulice. Zastrešené občianskym združením „Kesaj Tchave“ uskutočňujú v r. 2004 ich druhú účasť na detskom folklórnom festivale, po Tomblaine, neďaleko Nancy, v r.2003. Doprevádzané skupinou dospelých, medzi ktorými Ivan Akimov, ktorý perfektne ovláda francúzsky jazyk, deti z cigánskej ulice z Kežmarku ani nepotrebovali učiť sa spievať či tancovať. U nich je to vrodené. Tancujú a spievajú ako dýchajú a publikum sa nemýli, ak im na každom vystúpení dáva neutíchajúce ovácie.

Ženatý dvadsať rokov s mladou Rómkou, Ivan Akimov už od tých čias integroval ich komunitu. „Zvláštnosťou multietnických miest akým je naše, je, že odjakživa sú vzťahy medzi národmi dobré. Ale bol som zarazený nedostatkom komunikácie medzi samotnými rodinami. Deti, ktoré sú tu, sú všetky viac menej bratrancami, je aj súdružnosť medzi rodinami, ale aj tak sú si vzdialené. Angažovať sa pre druhých nikdy nie je samozrejmé a ani ľahké. Bola potrebná pomocná páka zvonka, v rámci projektu pomoci dlhodobo nezamestnaným a deťom so zlým školským prospechom.“ Takto vzniklo občianske združenie „Kesaj Tchave“ a jeho profesionálni rómski hudobníci. „Nejedná sa o nejaké zachovávanie folklóru, a ešte menej o humanitárnu činnosť, či charitu“, zdôveruje sa nám Ivan Akimov. „Lebo to je šťastie môcť stretnúť tieto malé bytosti, tak úprimné a prirodzené, šťastné v ich hudbe. Ich identita je nechtiac veľmi silná, ašpirujú len sa stať takými ako ostatní. Hudba, tanec, sú vektormi komunikácie, spôsob ako sa otvoriť svetu, integrovať určitú výchovu. My im staviame mostíky.“

 

Slobodné, tak ako ostatné deti

Skúšky sa často uskutočňujú u Ivanovho švagra, ktorého dom má ustavične dvere otvorené. „Keď sme ich videli prichádzať, vôbec sme tomu neverili. Prichádzali mladí, z ktorých už podaktorí mali čo to za sebou.  Treba mať na zreteli, že niektorí z nich žijú aj dvanásti či pätnásti v jednej izbe, veľmi biedne. Nuž, tu nerobia žiadne vylomeniny. Veľkí dozerajú na malých. Tí, ktorí sa vybodli na školu sa vracajú späť do lavíc a chcú si dokončiť základné vzdelanie a vyučiť sa. Robia pokroky vo všetkom, v štúdiu, hygiene, v živote. Samotného ma to prekvapilo“ tvrdí Ivan.

Ich spontánnosť, radosť ktorú vkladajú do tanca, keď idú po divákov aby ich vzali do kola, má jednoznačnú odozvu. V sobotu, na gala-koncerte, v nedeľu večer na tanečnom večierku v hale Denfert-Rocherau, boli opäť kráľmi plesu. „Tu, to je šťastie“ hovorí Ivan Akimov. „Sú slobodní. Sú ako ostatní. Deti medzi inými deťmi“. Ktoré spievajú a tancujú pre naše najväčšie potešenie.

Noelle Lecesne, La Nouvelle République, 16. 07. 2004

 

Medzi štyristo účinkujúcimi z celého sveta sa nestratili

Manželia Akimovci zobrali rozum a všetky svoje sily, schopnosti do hrsti a rozhodli sa napomôcť k vyriešeniu viacerých  problémov rómskeho obyvateľstva v Kežmarku. Občianske združenie Kežmarský hlas (začalo pôsobiť v roku 2000) cez projekt Pre pomoc rómskym deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia zriadilo ako platformu detský folklórny súbor Deti Keaj.

Na námestí, kde žije viacero rómskych rodín, nie je zlá iba sociálna a finančná situácia, ale vládne tu nevraživosť a nezdravé vzťahy. Cez deti, ktoré už aj v Hviezdoslavovje tvorbe dokázali zmieriť celé rody, sa pokúsili tieto medziľudské vzťahy napraviť a zlepšiť komunikáciu medzi Rómami žijúcimi v meste.

Hudba, tance, spev, horúca krv a temperament je daná Rómom do vienka. Cez hudobné pojítka získali Akimovci deti pre spoločnú vec. Dnes už u nas aj vo svete populárny detský rómsky súbor spája deti a mládež prevažne z Hradnej ulice vo veku od 6 do 17 rokov.

Klubovňa, ktorá sa momentálne nachádza v priestoroch rodinného domu na Hradnom námestí 9, je dennodenným miestom stretávania sa detí a mládeže so svojimi vedúcimi, ktorí sú im k dispozícii pomaly od rána. Aktivity sa sústredia počas školského roka na doučovanie školákov v rámci aktivačných prác nezamestnaných. Za veľký úspech, ak nie najväčší považujú rozhodnutie štyroch mladých ľudí, ktorí sa rozhodli dokončiť si stredoškolské vzdelanie. Pri tejto snahe im je veľmi nápomocné SOUP v Kežmarku.

V tejto klubovni sa uskutočňujú aj všetky nácviky na vystúpenia. Ak príhliadneme na to, že klubovňa má obmedzený tanečný priestor a vystúpenia vo väčšom počte tanečníkov sa musia vlastne nacvičovať v nej na dvakrát (najprv jedna polovica, potom druhá polovica tanečníkov), je až neuveriteľné, aký fantastický efekt z toho vzniká v konečnom dôsledku na pódiách Európy.

I pre tento obmedzený priestor by ocenili vlastné priestory, alebo klubovňu, kde by sa mohli stretávať, nacvičovať programy, jednoducho byť vo „svojom“. Rodina Klempárová, v ktorej priestoroch sa momentálne stretávajú musí dobrovoľne tolerovať hudbu, a spev do večerných hodín, lebo skúšky bývajú neúprosné. Rómske deti sú veľmi temperamentné, potrebujú stály kontakt s komunitou a ak by im nebolo umožnené dennodenne sa stretávať, celé úsilie by zmeny postoja k životu by bolo daromné. V ústrety im vychádza ZŠ Hradné námestie, kde mali počas školského roka raz do týždňa nácvik, ale je to stále málo. Začiatky boli ťažké, každodenný dril – kroky, choreografia, spev. Teraz je to už ľahšie. Na tvorbe programu sa podieľajú všetci členovia súboru, je tvorený doslova  všetkými. Aktivity, ktoré navštevuje okolo 30 detí, nie sú zamerané len na súbor, aj keď tanec a spev je na dennom poriadku.

Deti Kesaj majú za sebou širokú paletu vystúpení, okrem Slovenska a zahraničia (havne Francúzska) vystupovali pre Slovenský rozhlas a spolu s Drišľakom mali spoločný program v STV. Deti pôsobia pod vedením profesionálnej rómskej skupiny. V každom svojom vystúpení majú aspoň jeden  premiérový blok. Podľa publika šijú predstavenie na mieru.

V týchto dňoch sú plní čerstvých zážitkov z pobytu (8 – 16. Júla) na medzinárodnom festivale detských súborov vo francúzskom Saint-Maixent l´Ecole. Ústrednou témou festivalu bola cesta Rómov z Indie do Európy. Každý štát zo 400 účinkujúcich predstavoval jednu časť danej cesty. Kežmarské deti reprezentovali Slovensko popri účinkujúcich z Taiwanu, Indie, Kamčatky, Rumunska a iných. Do Francúzska išla 32-členná posádka aj vďaka príspevku primátora Igora Šajtlavu. Naši boli jediným tradičným rómskym súborom s pôvodným repertoárom. Niektoré deti boli v zahraniči prvýkrát, ale svorne tvrdili, že by išli znova, dokonca pri lúčení vo Francúzsku padali aj slzičky na oboch stranách.

Brány domu na Hradnom námestí 9 sú otvorené pre všetky deti a mládež. Trošku je problém s dochádzkou lebo nácvik býva niekedy aj do 19.00 hodiny. Uvažovali aj nad detašovanými klubovňami v okolitých obciach okresu Kežmarok, ale z personálneho hľadiska by to bolo zatiaľ neúnosné.

Pri návšteve oboch redaktorov novín KEŽMAROK v ich klubovni 19. júla predviedli členovia súboru úžasné rytmické vystúpenie plné nefalšovanej radosti zo spevu a tanca, aj keď boli unavení z náročnej cesty z Francúzska. Dobrá rómska víla Kesaj, ktorá plodí dobro, nás v podobe dobrej nálady nadobudnutej z vystúpenia detí sprevádza dodnes.

Kežmarok, Barbora Križanová, Pavol Humeník, júl 2004 

 

 

„My sami máme radosť, keď iným ľuďom môžeme rozdávať radosť. Nedávno sme boli na vystúpení vo Francúzsku a bol to skvelý pocit, keď nám tlieskali a bolo vidno že sa tešia“, vyjadril sa Kežmarčan Peter Oračko, ktorý tancuje v rómskom súbore Deti Kesaj. Tiež sa domnieva, že aj takouto formou sa môže vylepšiť komunikácia medzi väčšinou a menšinou...“

Podtatranské noviny, Mira Kováčiková, september 2004

 

 

Deti Kesaj reprezentovali slovenskú kultúru

Dňa 2. októbra 2004 sa uskutočnili v obci Bosc le Hard, vo francúzskej Normandii - Dni Slovenskej kultúry. Spočívali v usporiadaní výstavy o Slovensku v priestoroch radnice a v kultúrnom podujatí - Slovensko – rómsky večierok.

Výstavu a sprievodný komentár zabezpečil Daniel Compagnon zo Spolku rodákov z krajín českých a slovenských z Paríža. Večierok bol v réžii Detského rómskeho folklórneho súboru DETI KESAJ z Kežmarku, ktorý na ňom predstavil svoj profilový program. Celé podujatie prebehlo vo veľmi srdečnom a priateľskom tóne, čo však vonkoncom neuberalo na kvalite a priam profesionálnom nasadení členov súboru, ktorí napriek únave po náročnej ceste (cca 4 000 km tam i späť), odovzdali na scéne všetko, a počas vyše dvojhodinového programu uvádzali divákov doslova do vytrženia. Deti Kesaj, napriek svojmu „útlemu“ vekovému priemeru, cítili na svojich pleciach nesmiernu zodpovednosť, keďže sa ocitli v úlohe reprezentantov Slovenskej Republiky, nakoľko večer bol pod znamením slovenskej kultúry, a oni boli jediným účinkujúcim telesom. Aj v tomto spočívala výnimočnosť tohto podujatia – rómsky súbor, ako reprezentatívna vzorka umeleckého stvárnenia ľudového umenia zo Slovenska! O úspechu koncertu svedčí plná sála, potlesk publika a pozvánka na ďalšie stretnutie. Cestou domov nechýbala obligátna zastávka na Eiffelovej veži v Paríži a na nasledovný deň už Deti Kesaj veselo vykračovali do školy, aby sa o svoje dojmy a zážitky podelili so svojimi spolužiakmi a so svojimi učiteľkami.

Ivan Akimov, umelecký vedúci DFS Deti Kesaj

Kežmarské Noviny, 8. 11. 2004 

 

Dopis Pierrota Bossera Veľvyslancovi Slovenskej Republiky – 07/11/2005

 

Pán Veľvyslanec,

Náš Svetový Festival folklóru hostil minulý august jeden folklórny súbor z Vašej krajiny: skupinu „Kesaj Tchavé“, zloženú z 25 mladých ľudí vo veku od 8 do 16 rokov, pôvodom z Kežmarku, z východného Slovenska, presnejšie z Hradnej ulice.

Počas 20 rokov sme prijali približne 8000 amatérskych i profesionálnych umelcov zo všetkých kútov sveta. Ak Vám dnes posielam tento dopis, je to aby som Vám jednoducho povedal že doposiaľ nikdy v našej histórii sme nepocítili tak silné emócie ako s týmito mladými Rómami. Aby som Vám opísal čarovný týždeň ktorý sme zažili, použijem slová z jedného z mnohých článkov z tlače, ktoré boli publikované v súvislosti s ich účinkovaním na našom festivale:

 „Keď srdce začne biť po cigánsky...

Účinkovanie „Detí Kesaj“ (Slovensko) na Mondial´Folku zostane dlho, dlho v pamäti festivalu. Ohnivé farby, urputné vírenie sukní, výbušná energia, cigánske deti zo Slovenska nás všetkých poprevracali sťa by palacinky.

Narodené na ulici, Ivan sa ich ujal aj zo svojou manželkou a spravili z nich skupinu Kesaj Tchave, víly detí. Šťastná spontánnosť, neuveriteľná radosť zo života a cigánska duša v každej z ich pesničiek. Ani nie desať minút v ich spoločnosti a hrdlo sa vám  zviera, srdce búši, ovláda vás intenzívna emócia.

Tieto detváky majú rozžiarené tváre a ich detské hlasy srdcervúco prenikajú cez hudbu balalajky. Ich predstavenie: improvizácia a hlavne, hlavne život.

Xavier bude dlho spomínať na svoju skupinku, on , ktorý ich doprevádzal v Plozevete. Ich rozlúčka na námestí Henri-Normant hovorila veľa o chvíľach spoločného šťastia. Slzy tiekli potokom na jeho lícach a na lícach detí. A oči Plezevetčanov, dole pod scénou boli vlhké, oni tiež.

Sú také stretnutia, letmé, krehké a tak vzácne. Ale jedna vec je istá: srdcia Plozevetčanov budú od teraz aj tak trocha cigánske.“

 

A čo povedať o Ivanovi Akimovi, ich vedúcom, určite, ale najmä a zároveň ich otcom i starším bratom...  len že je to mimoriadny človek. O Slovensku nám bol podaný výnimočný obraz.

Požiadam Vás zablahoželať im  a  oficiálne povzbudiť snahu i správanie týchto reprezentan-tov vašej krajiny.
 

Mám tú česť, Pán Veľvyslanec, poukázať vašej Excelencii vyjadrenie mojej veľmi hlbokej úcty.

 

Pierrot Bosser

Prezident Svetového Folklórneho Festivalu MONDIAL´FOLK

Plozevet

Francúzsko

Slovenský večer v Amoncourte

13. august 2005

Pri príležitosti 16eho Medzinárodného Festivalu Folklóru v Port sur Saône v Haute Savoie,

súbor „DETI KESAJ“ reprezentoval Slovensko. 

Starosta obec Amoncourt v Haute Savoie, pán Michel Jassey, ktorému sa chceme osobitne poďakovať za túto iniciatívu, pozval do vidieckeho klubu tento súbor s írečitým predstavením. Pán starosta a jeho manželka Annie, sa obzvlášť blysli, keď ponúkli zdarma jedlo a pitie divákom, tanečníkom, hudobníkom a spevákom.

Okrem ľudí z obce, prišli na tento večer početní diváci zvonka, sála praskala vo švíkoch.

Súbor „DETI KESAJ“  bol založený v r. 2001 Ivanom Akimovom, ktorý má za cieľ dostať z ulice mladých Cigánov v kritickej situácii. Táto skupina prichyľuje 25 mladistvých ktorým vášňou je hudba, a prichádza z Kežmarku, pri Poprade, na úpätí Tatier. Tento súbor je zvláštny tým, že “hraje bez prestania“: bez pauzy, bez prestávky! Pán Ivan Akimov vie ako motivovať svojich ľudí a odovzdáva im všetku svoju energiu. Počas približne dvoch hodín nám predviedli cigánske spevy a tance, v obzvlášť priateľskom ovzduší, vybičovaní do extrému, dávajúc nám obdivovať svoju telesnú i hlasovú vitalitu. Členovia  skupiny sú mladí ktorí mali veľké potiaže, ktorí prechádzali z ulice na scénu. AOTS (Spolok krajanov zo zemí Českých a Slovenských) bol prítomný na tomto zázračnom predstavení, reprezentovaný André Alchusom, členom vedenia, ktorý aby sa zavďačil jednak p. starostovi obce za to že to vedel zorganizovať a súboru „DETI KESAJ“ za výnimočné predstavenie, zaspieval, spolu s pani Akimovou „Teče voda teče“ a Slovenskú národnú hymnu. Pán Ivan Akimov poprosil André Alchusa aby odovzdal prezidentovi AOTS, Danielovi Compagnonovi, srdečný pozdrav a želanie všetkého najlepšiemu nášmu spolku.

Zájazd „DETI KESAJ“ cez rôzne festivaly CIOFF vo Francúzsku trvá 6 týždňov a je podporený Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity.

p.s.: Cigáni, nazývaní tiež Rómovia, tvoria desať percent populácie Slovenska. Chceme poďakovať obecnému zastupiteľstvu v Amoncourte za ich pohostinnosť a súboru „DETI KESAJ“ za nádherné predstavenie.

Journal AOTS, september 2005

 

 

Hip hop a tradície

Obohacujúce vzájomné výmeny medzi dvomi skupinami mladých: Slovensko a Festi-Mládež.

Opäť jedno poriadne zábavné doobedie pre dospelákov z Festi-Mládeže! V piatok, to bolo Slovensko ktoré sa prišlo podeliť o výnimočné chvíle s dospelákmi.

Mladí Slováci, plní odhodlania a nadšenia, rozžeravili tanečnú sálu Spolku. Najprv predviedli ukážku hip hopu, a potom zaspievali po slovensky.

Toto doobedie sa ukončilo  občerstvením, ktoré využili mladí novinári na zopár otázok.

- Ako sa zrodil tento súbor?

- To všetko sú mladí z jednej a tej istej štvrti, ktorí sa spojili vďaka ich láske k hudbe a tancu.  

   Žijeme spolu aj počas roka. Sme jedna veľká rodina.

- O čom vyprávajú vaše piesne a vaša hudba?

- Naše piesne sú hlavne spevy o láske, ľudové piesne. Učíme sa ich v našich rodinách.

- Počas nášho stretnutia sme si všimli že často tancujete hip hop, prečo?

- Zbožňujeme to, je to tanec ktorý máme radi. Vymýšľame si sami naše vlastné prvky.

Ich návšteva Festi-Mladých je jedno z pozvaní ktoré sa ich najviac dotklo. Podľa Maroša a Viktora sú tunajšie dievčatá tie najkrajšie, a  Mira zas tvrdí že sú to chlapci.   

Montignac, 30. 07. 2005

 

 

Deťom zo súboru sa bude ťažko odchádzať

Odchodom rómskych rodín z kežmarského námestia príde o svojich skvelých tanečníkov a spevákov súbor Deti Kesaj. Súbor im bol päť rokov viac ako domovom, tu sa deti z námestia naučili základom, ktoré by v rodine nemali šancu pochytiť.

„Sú čisté, upravené, chodia do školy, videli svet, a vedia, že konflikty sa neriešia silou päste, ale diskusiou. Trochu sa obávam, či sme im tým, čo sme ich naučili, nepoškodili. V prostredí kam pôjdu, môžu byť viac zraniteľné,“ uvažuje vedúci súboru, Ivan Akimov.

Tvrdí, že mnohé z detí na zmenu tešia, veď budú bývať v lepších podmienkach. Tí vo veku puberty však na avizovaný odchod a stratu zázemia reagujú skratovo, stratili pocit, že by mohli byť pánmi svojho osudu. „Sú to však životaschopné deti, vedia sa vynájsť a verím, že sa dokážu uplatniť aj v novom prostredí,“ dodal Akimov.

Východoslovenský Korzár, 26 októbra 2005

 

 

Neplatičov z centra mesta presťahujú

Kežmarok – No konečne! Po rokoch trápenia vysťahuje kežmarský magistrát z domov v centre mesta neplatičov. Z 5 domov, z ktorých väčšina chátra, už do obce Jurské (okr. Kežmarok) a Veľkého Krtíša odišli dve rodiny. Ďalšie chce mesto z domov na námestí vysťahovať do konca roka, domy opraviť a následne predať, alebo prenajať.

...Nie všetci neplatiči sa však chcú sťahovať desiatky kilometrov. „My so sťahovaním nesúhlasíme. Do Veľkého Krtíša alebo niekde k Rožňave nepôjdeme. V Kežmarku sme sa narodili, naše deti tu chodia do školy, máme tu príbuzných,“ povedal Igor Gábor (40).  

Nový Čas, 7.11.2005             

                                              

 

Štvorica mladistvých v kuklách si "trúfla" na 13-ročné rómske dievča

Štvorica mladistvých v kuklách a s bejzbalovými palicami v rukách napadla v stredu večer v Kežmarku trinásťročné rómske dievča a jej dvoch bratov.
Obete začali prenasledovať v uličke, ktorá spája Hlavné námestie s Kostolným námestím. Bratom sa podarilo ujsť, dievča útočníci dobehli na Kostolnom námestí, chytili ju za vlasy, striekli jej do očí dráždivý plyn a kopli ju do pravého lýtka.
Tlačová hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove Magdaléna Fečová dnes informovala, že traja z útočníkov v stredu večer okolo 19. hodiny vošli bez oprávnenia do dvora rodinného domu na Hlavnom námestí, v ktorom bývajú rómske rodiny. Jednej rozbili na byte tri okná, druhej dve. Majiteľom spôsobili škodu za tisíc korún.
Podľa Fečovej všetci štyria mladiství Kežmarčania tento mesiac chodili po rôznych miestach v Kežmarku maskovaní kuklami, s bejzbalovými palicami, boxermi a slzným plynom. Vyhľadávali náhodne idúcich rómskych občanov, ktorých sa snažili vyprovokovať a následne zbiť.
Kežmarský policajný vyšetrovateľ vzniesol voči štvorici mladistvých obvinenie pre trestné činy výtržníctva a porušovania domovej slobody ako aj podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov formou spolupáchateľstva. Umiestnil ich v cele policajného zaistenia a spracoval návrh na vzatie do väzby.

Sita, 09:44 18.11.2005

 

 

KEŽMAROK: Napadli trinásťročné rómske dievčatko

Štvorica mladých ľudí vyzbrojená bejzbalovými palicami prepadla v stredu v Kežmarku trinásťročné rómske dievča. Vyšetrovateľ už štyroch mladistvých Kežmarčanov obvinil z výtržníctva a porušovania domovej slobody a pre trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov.

Podľa informácií prešovskej policajnej hovorkyne Magdalény Fečovej skupinka v kuklách s bejzbalovými palicami v uličke prepájajúcej kežmarské Hlavné námestie a Kostolné námestie začala prenasledovať dievča a jeho dvoch starších bratov. Mládencom sa podarilo ujsť, útočníci dievča dobehli na Kostolnom námestí, chytili ho za vlasy, nastriekali mu do očí dráždivý plyn a kopli ho do pravého lýtka. Ako uviedla Fečová, následne traja z nich bez oprávnenia vošli do dvora jedného z rómskych rodinných domov na Hlavnom námestí, kde jednej rodine rozbili tri okná a druhej dve okná. Mladí Kežmarčania minimálne tento mesiac chodili po Kežmarku maskovaní kuklami, s bejzbalovými palicami, boxermi a slzným plynom a vyhľadávali náhodných idúcich rómskych občanov, ktorých sa snažili provokovať a následne zbiť. Ako dodala Fečová, všetci štyria skončili v policajnej cele aj s návrhom na vzatie do väzby.

KEŽMAROK 18. novembra (SITA)

 

 

Banda výrastkov útočila na Rómov

Kežmarok – V Kežmarku panuje napätie a strach!

Miestnych Rómov niekoľko dní terorizovala banda výrastkov. Polícia zadržala štyroch mladistvých páchateľov vo veku 16 a17 rokov, ktorí prepadli Kamilu P.(13). Vošli aj do dvora domu, kde žijú Rómovia a rozbíjali im okná. Minulý týždeň sa mladíci inej rodine vyhrážali zapálením bytu.

„V stredu večer som išla s bratom a strýkom po ulici, keď zrazu na nás z uličky pri kostole vybehli štyria chlapci. Natiahli si na hlavy kukly  a začali nás naháňať. Strýko s bratom ušli. Mňa chytili pri kostole, ťahali ma za vlasy, nastriekali mi do očí sprej  a kopli ma do nohy. Kričala som, tak ušli“ opísala prepadnutie Kamila p. Deň predtým vošli výrastkovia do dvora kde žijú Rómovia. Rozbili niekoľko okien a zmizli. Jeden z obyvateľov – Stanislav Pišta (43) tvrdí, že minulý týždeň sa ho pokúšali zastrašiť traja mladiství. „Bolo to večer. Traja chlapci stáli pri dverách môjho bytu a traja dolu pred bránou. Kričali, že ak sa neodsťahujeme z mesta, zapália nám to tu. My sme zhasli svetlo a neozývali sme sa. Volal som policajtov, ale kým prišli, boli už násilníci preč“ konštatoval Kežmarčan.

Polícii sa vo štvrtok podarilo páchateľov útoku zadržať a strčiť do chládku. „Policajný vyšetrovateľ vzniesol proti štyrom Kežmarčanom obvinenie pre trestný čin výtržníctva a porušovania domovej slobody, ako aj pre trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov formou spolupáchateľstva,“ uviedla Magdaléna Fečová, z polície v Prešove.

Nový Čas, 19.11.2005

 

 

Extrémisté na Slovensku zbili třináctiletou Romku
Kežmarok, 18. 11. 2005, 19:00, (ROMEA)

I přesto, že slovenská policie v minulých dnech provedla zátah na neonacisty a extremisty jejich útoky nepřestávají. Ve středu večer napadla čtveřice mladíků v kuklách a s basebalovými pálkami v Kežmarku třináctileté romské děvče a její dva bratry. Oběti začali rasisté pronásledovat v uličce, která spojuje dvě náměstí. Bratrům se podařilo utéct. Děvče útočníci doběhli, chytli jí za vlasy, do očí jí nastříkali slzný plyn a kopali jí. Uvedla to gentura TASR.

Tisková mluvčí Karjského ředitelství PZ v Prešově Magdaléna Fečová dnes informovala, že tři útočníci vstoupili ve středu večer okolo 19 hodiny bez oprávnění na dvůr rodinného domu, ve kterém žijí romské rodiny. Jedné rodině rozbili v bytě tři okna a druhé dvě. Majitelům způsobili škodu za tisíc Slovenských korun.Podle Fečové všichni čtyři mladiství útočníci chodili tento měsíc po Kežmarku maskovaní kuklami, s basebalovými pálkami, boxery a slzným plynem. Vyhledávali náhodně jdoucí romské občany, které se snažili vyprovokovat a zbít.

Kežmarský policejní vyšetřovatel vznesl proti čtyřem mladistvím obvinění pro trestný čin výtržnictví a porušování osobní svobody a dále pro trestný čin podpory a propagace hnutí směřujících k potlačení práv a¨svobod občanů formou spolupachatelství. Pachatelé jsou umístěni v cele předběžného zadržení a byl podán návrh na vzetí do vazby.

ROMEA, TASR

 

 

Štvoricu, ktorá prepadla rómske dievča, stíhajú na slobode

KEŽMAROK 19. novembra (SITA) - Sudca dnes prepustil zadržanú štvoricu mladých ľudí, ktorá v stredu v Kežmarku bejzbalovými palicami prepadla trinásťročné rómske dievča. Ako agentúru SITA informovala prešovská policajná hovorkyňa, stíhaní budú na slobode. Mladiství páchatelia sú obvinení z výtržníctva a porušovania domovej slobody a pre trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov.

SITA

(Kamila P. je Kamila Pištová, sólistka súboru Deti Kesaj)