Tlač
Kesaj Čhave - Deti víly Kesaj je súbor pozoruhodný nielen tým, ako spieva a tancuje.
Vedie ho rovnako pozoruhodný človek a skvelý hudobník Ivan Akimov. Prirodzená muzikálnosť rómskej mládeže z okolia Kežmarku ho očarila natoľko, že sa podujal na vec málo vídanú. Vlastným autom pravidelne obchádzal rómske osady, aby potom s tamojšími talentovanými deťmi nacvičoval piesne a tance. S krásnymi výsledkami svojej práce sa súbor popýšil napríklad vlani v máji v Prahe v Slovenskom inštitúte a na festivale Khamoro. Najčastejšie však deti vystupovali vo Francúzsku, kam sa ich zapálenému Akimovi podarilo dostať na rôzne festivaly.
„V Štrasburgu, Bratislave či v Prahe, všade, kde súbor vystupuje,“ hovorí Ivan Akimov, „chceme ukázať, že hoci tie deti nemajú ani poriadne kde bývať a o bežnom životnom
štandarde sa im ani nesníva, a hoci tie deti odvšadiaľ prakticky vyháňajú, sú schopné rozdávať radosť, šťastie a dobro, o ktorom hovorí víla Kesaj aj tým, čo majú možno až priveľa...“
Do Prahy príde súbor Kesaj Čhave - Deti víly Kesaj privítať sviatok jari dvoma vystúpeniami. Ich skvelý program plný nepredstieranej radosti zo života, temperamentného spevu a tanca, bez nánosu popových manier, ku ktorým sa neraz uchyľujú niektoré profesionálne súbory, všetkým vrelo odporúčame. Posolstvo čarovnej víly Kesaj odovzdávajú Akimove deti v naozaj rýdzej a podmanivej forme. Nenechajte si ho ujsť.
Praha je v tomto roku prvým zahraničným mestom, kde súbor vystúpi. V ďalších mesiacoch sa predstaví v Poľsku, Maďarsku, Nemecku a vo Francúzsku.
Bližšie informácie o Kesaj Čhave si môžete nájsť na internete, na adrese
www.YEPCE.FR/Kesaj.
Program vystúpení Kesaj Tchave :
Cigánske svätenie jari s podtatranským speváckym a tanečným súborom mladých Rómov Deti Kesaj
Piatok 23. 3. 2007 o 19:30 h. v Divadle Dobeška
https://divadlodobeska.cz, Praha 4, Jasná 1, tel. 244 468 167)
Sobota 24. 3. 2007 o 19:00 h. v KC Zahrada
(Praha Jižní Mesto, Malenická 1784, tel. 271 910 246)
Slovenské dotyky, marec 2007
Rómovia na Sacres du Floklore
Rómsky súbor Kesaj Tchave, zložený z 25 mladých od 8 do 16 rokov, bol prvý ktorý sa prezentoval včera večer na scéne pre predstavenie zahájenia XXVI Sacres du Folklore.
Po výnimočnom koncerte spred včera v rámci Osláv hudby, zahajujúci koncert XXVI Saxres du folklore sa konal včera večer na námestí Hotel de Ville. Boli to Rómovia zo slovenského súboru „Kesaj Tchave“ ktorí mali tú nebezpečnú česť zahájiť večer. Zložený z 25 mladých, súbor je zastrešený štyrmi inštruktormi.
Veľký úspech pre ich prvé predstavenie ktoré zahájilo večer na ktorom súbory z Cypru, Kuby, Ruska a Tuvy boli tiež uvedené. Musíme akurát poznamenať že dážď poznamenal tento prvý deň, a prinútil organizátorov zrušiť predstavenia naplánované na poobedie na námestí Erlon, ako aj sprievod mestom po radnicu.
G. A.-T. Grégoire Amir-Tahmasseb, 23 jún 2007
Rife: otvorenie sa svetu pre mladých Rómov zo Slovenska
Mladí tanečníci skupiny Deti Kesaj z Kežmarku (Slovensko) sa už druhý krát zúčastňujú na Festivale Detí sveta. Výpoveď ich vedúceho.
2004-2007. Tri roky uplynuli od ich prvého predstavenia na saint-maixentskej scéne. Napriek tomuto odstupu a vývinu festivalu „po stránke organizačnej i realizačnej“, sa zdá že slovenskí Rómovia tu nestratili svoje zázemie. „Tí, ktorí mali to šťastie tu tancovať v r. 2004, neskrývali svoju radosť keď sa dozvedeli že sa sem vrátia“, vysvetľuje Ivan Akimov, ľutujúc že ôsmi z 30 tanečníkov „nemohli prísť (30 hodín cesty), kvôli nedostatku miesta v minibusoch“.
Vedúci skupiny, podčiarkuje že Saint-Maixent je príkladom. Organizátori berú na zreteľ spánok a zotavovaciu dobu mladých umelcov. Poriadajúc vlastné diskotéky a deň hier, tiež umožňujú tanečníkom sa prejaviť inak ako len vo svojich krojoch.
Zdôrazňujúc „rovnocenné obohatenie“ v rámci tohto podujatia, „prinášame a dostávame rovnakým dielom“, spomína okrajom „spontánnosť, autenticitu a improvizovanosť“ cigánskych tancov. „Návrat ku prameňom je divákmi vždy vítaný“, pripomenie Ivan Akimov, spokojný že umelecký výkon, neodmysliteľný bez disciplíny a súhry, ponúka týmto deťom, „pochádzajúcim zo znevýhodneného prostredia, rozkvet“. A citujeme: „V 20004, slovenský televízny kanál im venoval reportáž vo večerných správach v súvislosti s ich tunajšim pobytom“.
Vybraní francúzskym Ministerstvom zahraničných vecí, v rámci trojročného projektu „Rómovia a Kočovníci“, sa mladým tanečníkom z Kežmarku, ktorí sa ukázali na scéne v Prahe a v Paríži, darí plniť ich predsavzatie: „Byť uznaní ako ostatní“. Ivan Akimov ale dúfa že tento sen nebude vratký. „V dospelosti, bezstarostný život vystrieda tvrdšia realita“.
J.L. Simon, Le Courrier de l´Ouest, utorok 10 júla 2007
Malí Rómovia z Kežmarku sa vrátili do RIFE
Na úvodnom gala-večeri, počas osláv na trhu alebo v Kruhu Národov, každé z ich vystúpení má vždy jednoznačný úspech.
V 2004, nechali nezabudnuteľný zážitok. Rómske deti z Východného Slovenska, vedené Ivanom Akimovom, sú hosťami 20-eho výročia združenia. Pre nich, sen pokračoval.
Ak je jedna skupina, na prítomnosti ktorej na Medzinárodných Detských Folklórnych Stretnutiach výnimočne záležalo Márii-Christíne Moinardovej, ktorá pozývala všetky skupiny, tak to sú malí Rómovia zo Slovenska. Ich prvá cesta, v 2004, šťastie a radosť ktorú mali keď objavovali saint-maixentský festival a nadobudnuté zážitky ich sprevádzali počas troch rokov.
Štartujúc z „cigánskej ulice“, v Kežmarku, ktorej sú súčasťou, po tridsiatich hodinách cesty, prišli, dvadsaťdva detí a ich sprievodcovia, medzi ktorými Ivan Akimov, ktorý zastrešuje združenie „Kesaj Čhavé“. (Kesaj ako víla, a Čhavé ako deti). Spovedaný Xavierom Pierrom, konferenciérom RIFE v úvodný gala-večer, Ivan Akimov zhrnul zopár slovami úžitok ich prvej cesty v 2004: „Pre tieto deti, ktoré žijú zo dňa na deň, ktoré nemajú veľa perspektív, RIFE priniesli nádej. Sen pokračoval“.
Bolo to jasné hneď večer návratu domov, v júli 2004, „Boli sme vo večerných správach, v priamom prenose. A nie v čiernej kronike. Bol to začiatok neuveriteľného príbehu“, zveruje Ivan.
Už tri roky malí Rómovia z Kežmarku striedajú festivaly CIOFF a iné. Sú uznávaní, rovnocenní s akýmkoľvek súborom z iných štátov. Odovzdávajúc takto ich hodnoty, ich kultúru, dávajúc do popredia svoju hudbu. „Tú ktorú majú v krvi, ktorá je zpoza humien, z pod Tatier východného Slovenska“. Pravda, kontakt s RIFE je privilegovaný. „Na tieto narodeniny sme boli pozvaní pred rokom, a tento prísľub s ročným predstihom nám umožnil plánovať do budúcnosti. Päť z detí ktoré tu boli v 2004, sa vrátilo. Sú to také malé hviezdy, ale v dobrom slova zmysle“.
Ich život nie je ľahký, a ich školská dochádzka ešte menej. „Chodia do špeciálnych škôl, z dôvodu ich socio-kultúrnej odlišnosti“, hovorí Ivan Akimov. Ešte k tomu, sú postupne vysťahovávaní z ich štvrtí, ktoré sa stali historickými a sú predmetom záujmu realitiek.
„Mladí, ktorí s nami vyrástli sa ocitávajú ďaleko, sú oddelení. Uvedomujú si že už nebudú mať takéto možnosti, ale zostávame v kontakte. Pre nich hudba, to je škola života. A keď prichádzame do cudziny, vzájomná výmena je na rovnocennej úrovni. Dávame a dostávame“.
Ich prvá zástavka v Saint-Maixente vyústila do šťastnej pomoci, ktorá im pomohla rozvíjať ich aktivity. „Stali sme sa laureátmi programu francúzskeho Ministerstva Zahraničných vecí „Rómovia a Kočovníci“ ktorý nám umožňuje, na mieste, byť prítomní pri mládeži a rozvíjať kultúrne a umelecké aktivity“.
„Pre nich, hudba, to je škola života“
Za jeden mesiac, deti z Kežmarku tancovali vo Valentigney (pri Sochaux), odohrali jeden koncert v Prahe, druhý v Paríži na ceste späť a ďalší po návrate domov. „Nadväzujeme kontakty na budúci rok“.
Čo si Ivan Akimov váži v Saint-Maixente, „to je rešpektovanie doby spánku detí. Mladí ľudia nie sú iba posúvaní do popredia, ale ich základné potreby sú rešpektované. Tu je prioritou dieťa“.
V Saint-Maixente sa vyznajú. „Ani si nevšímajú že nehovoria tým istým jazykom. A tak sa mi zdá, že slová ako zábava, diskotéka, sú rovnaké na celom svete“.
RIFE uprednosťujú vzájomné ľudské vzťahy a spoznania. „Je to oveľa väčší záber, ako len obyčajné špacírovanie v kroji na scéne“. A toto sa páči Ivanovi Akimovi a všetkým tým úžasným deťom ktoré ho sprevádzajú.
Noelle Laloy, La Nouvelle République, vendredi 13 juillet 2007
Jeden deň v škole Souvigné pre „Rómov“
Všetci spolu za veľmi bohatým vzájomným obohatením
Včera sa Rómovia zo Slovenska zoznámili s deťmi zo školy v Souvigné. Stretnutie, ktoré sa zrodilo zo spolupráce RIFE v jadre školy s vyučujúcimi.
„Otvorenie ducha, Európe a svetu“ bolo leitmotívom Patricie Breitelovej, riaditeľky, ktorá si získala pedagógov k projektu uskutočniť v triedach štúdium o rôznych národoch pozvaných na RIFE.
V predstihu, prv než sa naprogramoval tento pekný deň medzi dvoma školami, riaditeľka umožnila objaviť najmenším “Rómov a ich kultúru, podnecujúc mnohé otázky. Výraz „manuš“ (po francúzsky róm) silne podnietil kolektívne podvedomie. Naučili sa že sú to deti ako oni, a tiež môžu mať svoje starosti. Spoznali ich spôsob života, ich remeslá a muziku pri počúvaní CD. Ostanté triedy sa zas zamerali na Kamčatku a Bielorusko, a tí starší na Severné Osetínsko a Gruzínsko so svojim písmom. Tí ktorí mali na starosti Slovensko, si pripravili dotazníky pre svojich slovenských hostí“.
Po týchto pekných teoretických výpravách a vydarených zaškoleniach, bola návšteva Rómov obohatená silnými slánostnými zážitkami. Pred 2 rokmi, keď im bola sprievodkyňou, Patricia Breitel nadviazala výnimočné kontakty s týmito začínajúcimi umelcami. Táto skupina, vedená Ivanom Akimovom, dokázala očariť divákov. Tento rok budú opäť prítomní aby vykúzlili čarovné chvíle v priestoroch festivalu.
Ale prvú ukážku ich pravého talentu si ponechali pre školákov. Ivan Akimov sa vyjadril že „na Slovensku sú dve školy, jedna neformálna, ktorá pôvodí z francúzskeho Ministerstva zahraničných vecí a druhá formálna, Rómov a Kočovníkov v Európe“.
Na spestrenie tohto dňa otvoreného svetu, bol piknik pripravený rodičmi detí celej školy ktorý zjednotil hudbou všetky deti.
Le Courrier de l´Ouest, samedi 7 juillet 2007
Načo opakovať niečo, čo sa v podstate neopakuje?
|
|
V Kežmarku, takmer v centre mesta, môžete denne počuť spev a tanec. V jednej z brán, tu v nesmierne ťažkých podmienkach trénuje súbor Kesaj. Sú úspešní, majú za sebou desiatky vystúpení v zajhraničí. Aj keď v podstate ide o problémové deti. O tom, ako to vlastne je, sme sa v reportáži pre So vakeres? rozprávali pred časom s vedúcim súboru, Ivanom Akimovom.
Redaktorka: Aké boli vaše začiatky s deťmi?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Hanka Koptová prišla, čo keby ste spravili súbor. Ona mala takú skupinku v Košiciach. Tak sme zavolali všetkých tých, s ktorými sa poznáme, rodičov s deckami. Oni niečo predviedli no a ja, poviem vám pravdu, keď som ich videl, myslel som, že sa ich neujmem. Lebo chalani, ktorí prichádzali sem boli takí polográzlikovia, aspoň tak pôsobili. Povedal som si, teraz prišla nejaká intelektuálka z Košíc a chce aby títo spievali, tak kde!
Našťastie som sa mýlil. Práve naopak. Tí boli hneď zaujatí. Chceli sa oni sami preukázať, mali to v sebe. Bola to taká šťastná konštalácia, že v tom čase tu bolo zopár takých talentov. Medzi Rómami, teda ako ste sa ma pýtali, nie každý má od vienka. Niektorí majú, ale niektorí toho majú viacej. A keď je človek talentovaný, tak to sa potom ľahšie robí. Tak my sme mali šťastie, že tu boli takí dvaja, traja jedinci, ktorí už mali čo to v sebe, zapojili sa, potom sa dalo hneď stavať a pomerne ľahko to išlo. Veľmi silným motivujúcim elementom bolo, že sme mali zahraničné ponuky. Vzniklo to cez kontakty, cez náhodných známych. Mohli sme vycestovať do Francúzka a tým pádom sa hneď začalo skúšať. Každý deň skúška. Viete spočiatku len dosiahnuť, aby niekto prišiel v nejakú určitú hodinu. To bolo nemysliteľné. Alebo žeby skúšať, opakovať. Načo opakovať niečo čo sa v podstate neopakuje. Však keď chcem hrať tak hrám a basta! Nebudem opakovať nejakú radosť, ktorá je v podstate neopakovateľná.
Redaktorka: Ako vyzerá taká skúška? Všetko naraz, alebo to máte nejako rozdelené?
Ivan Akimov, vedúci súboru: My vlastne robíme reálny život. Skúška to je vlastne koncert. Každý deň si dáme koncert a basta. S tými staršími sa môžem dohodnúť, že to bude tak, alebo tak. Že proste ideme trošku hlbšie, ale vždy tu máme nových, ako aj teraz keď prídu z Ľubice, z Rakús atď., takže to sú úplne noví, sú viacej spontánnejší. Ja ich musím nejako dostať do švungu a potom ich usmerniť a už vycítim, čo je dobré, čo je zlé. Ideálne je, aby robili a ani si neuvedomovali, že robia.
Ale pozor. Živelnosť. Živelnosť je podstatou ľudského bytia. Ja to skúšam na nich filozoficky, to je pravda, ale zasa tá naša spoločnosť je absolútne antiživelná. Ale keby sme neboli živelní, ani by sme tu neboli. A Rómovia majú to vzácne, že ešte dokážu nerozmýšľať. Aj to treba niekedy, lebo priveľmi niekedy rozmýšľame. A v muzike obzvlášť. Je Bachová muzika, ktorá je prematematická, ale tá duša tam je tak isto. Takže táto hudba tak ozdravuje.
Redaktorka: Dnes už viete porovnávať publikum doma, v zahraničí. Je v niečom rozdiel?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Keď sme tu tak sme ako taký element, síce domáci, ale cudzí. Je to tak. To sa nijako nespraví. Ale povedzme keď ideme na nejaký festival, kde je zastúpených všetkých 5 kontinentov. Máte tam od černochov cez eskimákov po neviem koho, tak ten Róm je tam totálne stratený a nikomu ani na um nepríde sa nejako nad tým pozastavovať, že či je taký, alebo hentaký. Tam keď sa ujme na scéne, tak každý za ním ide, a keď nie, tak nejde. A nie pre to, že je taký, alebo hentaký. Takže pre nás je vzácne, že keď ideme von, tak zrazu sme anonymní. A to nie je až tak zlé.
Úprimne, keď má človek naplánovaný život od a po z, tak si naplánuje, že vtedy budem tancovať, vtedy budem rozprávať, vtedy sa budem učiť, ale keď ten život nie je plánovaný, keď ten život je taký aký je, že neviem čo bude zajtra čo bude večer, tak tá pesnička to môže byť niečo fantastické. Ja teraz nejdem súdiť, ja len konštatujem. Ľudia sú nútení brať veci len v tej prítomnej rovine, ľudia vedia sa vtedy do toho vžiť. Majú tú možnosť, že vedia stvárniť, vedia vyjadriť, vedia dať von to, čo majú v sebe.
Redaktorka: Prerástol váš vzťah k nejakému dieťaťu viac ako len profesionálne, bolo tam niečo skoro až rodičovské?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Ja si myslím, že so všetkými. Dobre viete, že tieto deti sú také emotívne. Takže ľahko prirastú k srdcu. Pochopiteľne, že keď sú krízové obdobia, alebo také srdcervúce prípady tak človek viacej prežíva, to je samozrejme. Viac-menej so všetkými sme na tej istej rovine.
Redaktorka: Nemáte osobnosť, umelca, ktorý je výnimočný alebo taký, na ktorého sa nedá zabudnúť?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Ale samozrejme po tej umeleckej stránke sú také rodené talenty, také rýdzo rómske talenty. Vidno, že tí ľudia to majú v krvi, že to majú od malička. Ale zas koniec koncov, pozor. Majú to, ale keď sa analyzuje ich životný vývin, tak vždy bol na ich ceste niekto, alebo nejaký element, ktorý tomu pomohol. Buď starí rodičia, alebo v rodine, alebo hoci len učiteľka zo základnej školy, ktorá ich naviedla k tomu, aby sa ten hlas mohol krásne rozvíjať.
Redaktorka: Mesto Kežmarok v roku 2005 začalo vysťahovať neplatičov. Mnohí z nich sú vlastne rómske rodiny. Sú to aj deti, ktoré chodili, alebo chodia k vám do súboru. Aký je váš ďalší, alebo priateľský vzťah s týmito deťmi? Chodia sem ešte alebo sa úplne odrezali od súboru?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Tento proces tu nastal, je tomu pár rokov. Prebehlo to tak nebadane a je pravda, že postupne sme videli, ako niektoré deti tu zrazu nie sú, sú niekde úplne ďaleko. Ale teraz v poslednom roku tu prebehlo tak konkrétnejšie, dostalo to silnejšie obrátky, postupne odchádzajú celé rodiny a vidíme, čo sa nás týka, že zo súboru je už takmer polovica vysťahovaná. A všetci budú vysťahovaní. Pre nás to znamená čo?
Že keď súbor trvá 5 rokov, 5 rokov v živote dieťaťa, ktoré má 12, to je pol života. Tie deti vyrástli s nami, sú svojim spôsobom aj ako naše, a zrazu majú zo dňa na deň odísť niekam preč. Tak nemôžeme byť ľahostajní a tbôž keď vieme, že odchádzajú do prostredia, ktoré nie vždy musí byť žičlivé.
Redaktorka: Ochudobnil ich odchod súbor? Alebo máte dostatok talentov?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Nie tak, žeby to bolo až kritické, že by súbor bol na rozpadnutie. Zrazu tá polovička alebo koľko zmizne, a zase sa vraciam k tej otázke, čo ste mi položili na začiatku. Je pravda, že práve deti z tohto extrémného prostredia, sú neraz najviac talentované. Majú v sebe najviac takého umeleckého, emotívneho aj toho rýdzo rómskeho. Sú nositeľmi svojej kultúry. Pre nás to znamenalo veľkú stratu. Aj po tej umeleckej stránke. Tak sme potom boli nútení sa veľmi rýchlo preorientovať a a ešte viacej sa zamerať na okolie, na okolité lokality. Takže viacej utužujeme tie kontakty, ktoré máme po osadách a dovážame ich.
Redaktorka: Stano, chodíte do tohto súboru už siedmy rok. Čo sa zmenilo vo vašom živote? Ako to vyzeralo predtým a aké je to teraz?
Stanislav Pišta, člen súboru: Keď som bol dieťaťom život tu bol iný, lebo sme tu nemali ani len školy. Iný nebol ani život doma, lebo nikto nás takto neučil, ani hovoriť slovensky. Teraz sme väčší, chodíme do škôl, na vystúpenia, hore dole po svete a spoznávame všeličo nové, čo v živote potrebujeme. Lepšie sa vyjadrujeme, učíme sa, ako sa čo robí a podobne.
Redaktorka: Čo nato vraveli vaši rodičia?
Stanislav Pišta, člen súboru: Otec bol proti. Nechcel, aby sme sem chodili, lenže my deti sme chceli a trvali sme na tom.
Redaktorka: Ako ste si to vybojovali?
Stanislav Pišta, člen súboru: Bolo to tak, že môj otec sa stále hádal s Akimovcami, so všetkými. Aj so mnou. Zakazoval mi, ale stále bolo po mojom.
Redaktorka: Videli na tom niečo zlé?
Stanislav Pišta, člen súboru: Vraveli, že spev a tanec nie je práca. Stále to tvrdili, ale nie je to pravda.
Redaktorka: Chodíte sem rád?
Stanislav Pišta, člen súboru: Veľmi rád sem chodím.
Redaktorka: Viem, že vaša rodina sa odtiaľto odsťahovala. Ako sa to udialo?
Stanislav Pišta, člen súboru: Mali sme menší dlh na dome a primátor nás vysťahoval. Môj otec kúpil dom a odišiel.
Redaktorka: Prečo ste neodišli s otcom?
Stanislav Pišta, člen súboru: Nie je tam to, čo potrebujem. Nie je tam pre mňa škola a ani život tam nie je nič pre mňa. Je to pre starších.
Redaktorka: Bolo ťažké sa takto rozhodnúť?
Stanislav Pišta, člen súboru: Bolo to ťažké, ale teraz to už nie je pre moju rodinu také zložité. Sú v novom prostredí, lepšie sa im žije, majú aj prácu. Lepšie sa im tam žije.
Redaktorka: Počas vášho pôsobenia mali ste chvíľky, kedy ste rozmýšľali nad tým, že s tým skončíte? Pri rôznych problémoch viem, že také obdobia určite nastali.
Ivan Akimov, vedúci súboru: Tak to hej. Samozrejme, to sa týka každej činnosti. Aj tu, človek nie je stroj a aj tá ľudská mašina sa opotrebuje. Tak je pravda, že keď človek príde zo zájazdu takého 5, 6 týždňového, kde sa spí priemerne 3 hodiny denne, a teraz prídeme domov a žiadne ďakujem neexistuje, tak vtedy sú také obdobia labilné keď aj my dospelí sme labilní. No ale oni sú tú a povedia: kedy je skúška? A ide sa ďalej.
Redaktorka: Dá sa povedať, že silu čerpáte z týchto detí? Z ich naturelu a ich prístupu k životu?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Každopádne. Pre mňa to je taký elixír mladosti a som si toho vedomý a som nesmierne rád, že mám to šťastie. Stále sa hovorí, že koľko my im dávame. Nie to nie je pravda. Oni nám dávajú.
Redaktorka: Takže rómske deti vedia dávať?
Ivan Akimov, vedúci súboru: Samozrejme. Ako všetky deti, viete. Nielen rómske. Ale aj rómske. A my všade, kam ideme, rozdávame.
Námet: Kristína Magdolenová
Redaktorka magazínu: Jarmila Vaňová, Réžia: Pavol Pekarčík
Kristína Magdolenová, nedeľa 12. augusta 2007
Deti Kesaj mohli v lete cestovať na festival do Francúzska aj vďaka finančnej podpore premiéra Fica
Kežmarok 27. septembra (RPA) Účasť detského súboru Deti Kesaj Občianskeho združenia (OZ) Kežmarský hlas na medzinárodných festivaloch vo Francúzsku počas letných mesiacov toho roku pomohol zabezpečiť finančnou dotáciou aj premiér SR Robert Fico. Pre Rómsku tlačovú agentúru (RPA) to uviedol koordinátor združenia a umelecký vedúci súboru Deti Kesaj (Kesaj Čhave) Ivan Akimov.
„Na projekt Kamas te avel feder (Chceme byť lepší) sme dostali koncom jari dotáciu z Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity vo výške 50-tisíc korún. Poskytnuté peňažné prostriedky sme použili na cestovné výdavky pre súbor. Cestovať na festivaly doma, ale aj po svete je finančne náročné. Práve počas letných mesiacov je takýchto festivalov, na ktorých účinkujeme, najviac“, povedal Akimov.
Podľa neho získaná dotácia nepostačovala pokryť všetky potrebné náklady, preto urgentne o pomoc požiadali premiéra Roberta Fica.
„Situácia bola zúfalá, doslova v hodine dvanástej sme sa obrátili na pána premiéra. Pomohol nám, dostali sme 100-tisíc korún. Vďaka tejto finančnej podpore sme mohli cestovať na festival do Francúzska. Na rôznych popredných festivaloch, ako napríklad v Macedónsku v meste Ohrid aj inde, sa môžeme zúčastniť len vďaka takýmto dotáciám a sponzorským príspevkom. V iných veciach sa snažíme byť sebestační, cestovné výdavky však nedokážeme zvládnuť sami“, konštatoval Akimov. Ako ďalej dodal, popredné festivaly vo Francúzsku, na ktorých sa súbor Kesaj Čhave pravidelne zúčastňuje, organizuje medzinárodná organizácia folklórnych festivalov CIOFF z Francúzska.
„Hudba a tanec je jedným z nástrojov, čo nám pomáha nájsť spoločnú reč medzi národmi. Rómske deti majú možnosť spoznať kus sveta, a týmto sú vytrhnuté z nie práve najlepšieho prostredia. Prichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi, s novým prostredím, majú možnosť sa niečo nové naučiť a po troške sú vďaka tomu lepší“, povedal Akimov.
Súbor začínal v Kežmarku s rómskymi deťmi z jednej ulice. Dnes sú jeho súčasťou rómske deti aj z okolitých rómskych osád, ale aj z Veľkého Krtíša a jeho okolia. Viaceré deti zo súboru boli totiž s rodičmi vysťahované z Kežmarku, keď mesto riešilo problémy s neplatičstvom niektorých obyvateľov, prevažne Rómov. Napriek tomu súbor funguje úspešne ďalej a najmä počas letných mesiacov Deti Kesaj po scénach festivalov navštívia mnohé krajiny.
Podľa Akimova sú Deti Kesaj skvelými reprezentantmi Slovenska a Európy.
RPA, Monika Sinuová 27. 9. 2007
Deti Kesaj by chceli mať skúšobňu
Rozpadnutá poľnohospodárska sýpka, úzka chodba v rodinnom dome, či udupaná hlina štyri krát štyri metre v strede rómskej osady bez vody a elektriny. Aj takto môžu vyzerať priestory na skúšanie jedného z najlepších detských rómskych folklórnych súborov (FS) na Slovensku.
KEŽMAROK. FS Deti Kesaj z Kežmarku za sedem rokov existencie precestoval celú Európu. Naposledy svojimi chytľavými rómskymi melódiami, šteklivými a vzdušnými tanečnými kreáciami oslnili publikum v Slovinsku. Deti vetra, ako sa Rómom hovorí, žnú úspechy aj na domácej scéne. Vysoký štandard si zachovávajú aj napriek tomu, že podmienky na skúšanie pripomínajú tie po druhej svetovej vojne. Zdá sa však, že provizória už bolo dosť. Deti Kesaj už chcú pracovať normálne.
Prosba o pomoc
Vedúci FS Ivan Akimov sa s prosbou o pomoc obrátil na poslancov kežmarského mestského zastupiteľstva. Žiadosť bola jednoduchá. "Potrebujeme priestor na skúšanie. Ten, ktorý používame teraz, nám nevyhovuje," tlmočila prosbu vedúceho poslankyňa Nora Baráthová. Ako ďalej dodala, folkloristi program nacvičujú v nevykúrenej chodbe rodinného domu švagra I. Akimova. A keďže ich na skúške neraz býva aj 50, nie vždy sa tam všetci zmestia.
Skúšajú, kde sa dá
Fakt je ten, že Deti Kesaj skúšajú, kde sa dá. Keďže v súbore spievajú a tancujú deti a dospelí zo sociálne slabých rodín, žijúci väčšinou v rómskych osadách v podtatranskom regióne, fluktuácia tanečníkov je vysoká. Ani ich hygienické štandardy nie sú najvyššie. "Chodievame za Rómami do osád. Skúšali sme napríklad v starom hangári na družstve. Mali sme istý čas prenajatú aj telocvičňu v jednej základnej škole v Kežmarku. Treba si však uvedomiť, že kým pre "biele" deti je to normálne prostredie, pre Rómov nie. Navyše nie vždy nám to v telocvični aj časovo vyhovovalo," podotkol I. Akimov. Súbor by podľa jeho slov potreboval priestor, ktorý by si upravil podľa vlastných predstáv a potrieb. "Z domov na kežmarskom námestí odišlo veľa rómskych rodín. Vedeli by sme si predstaviť, že by sme tam mali nejaký priestor. Dali by sme si ho na vlastné náklady do poriadku a boli by sme ochotní zaplatiť aj nájomné," tvrdí vedúci.
Zostávajú iba telocvične
Podľa primátora Kežmarku Igora Šajtlavu o prenájme priestorov v domoch po neplatičoch na námestí nemôže byť reči. Mesto chce domy predať. Najradšej by z nich malo penzióny. "Jediný priestor, kde sa dá skúšať, sú telocvične na školách. Iný priestor nemáme," vysvetlil primátor.
Priestory chýbajú viacerým
Známy FS Magura nacvičuje v telocvični Základnej školy Dr. Fischera. Telocvičňa však nie je to pravé orechové. "S priestormi na skúšanie je v Kežmarku obrovský problém. My sa už roky ponevierame kade-tade. Potrebovali by sme sálu s klasickými parketami, zrkadlami, kde by bola v blízkosti aj kostymérňa. Tú mám teraz úplne inde, v nie celkom vyhovujúcich priestoroch a je to problém," pripustil vedúci súboru Jaroslav Pavliga.
Oliver ONDRÁŠ, Podtatranský Korzár, 14.12.2007
Súbor Deti Kesaj vystúpil priamo v rómskej osade Kubachy v Spišskom Bystrom
Kežmarok 17. decembra (RPA) Občianske združenie (OZ) Kežmarský hlas organizovalo v sobotu 15. decembra predvianočné vystúpenie priamo v rómskej osade miestnymi nazývanej Kubaši v Spišskom Bystrom. Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informoval koordinátor združenia a umelecký vedúci súboru Deti Kesaj (Kesaj Čhave) Ivan Akimov.
Projekt s názvom Akane me (Teraz ja) podporilo Ministerstvo kultúry sumou 50-tisíc korún. Vystúpenie sa odohralo priamo v osade pod holým nebom. Jeho cieľom bolo nadviazať bližší kontakt a vzťah s rómskou komunitou a takto ju motivovať k ďalšej spolupráci s naším súborom. Ak niektorí z Rómov prejavia záujem o účinkovanie v našom súbore, umožníme im to. Takýchto vystúpení sme organizovali už viac v niekoľkých rómskych osadách a tešia sa veľkej obľube, povedal Akimov.
Súbor začínal v Kežmarku s rómskymi deťmi z jednej ulice. Dnes sú jeho súčasťou deti aj z okolitých rómskych osád, ale aj z Veľkého Krtíša a jeho okolia. Súbor Deti Kesaj najmä počas letných mesiacov v rámci medzinárodných festivalov navštevuje mnohé krajiny. RPA, Monika Sinuová, 17. 12. 2007