Tlač
KULTÚRA: Výťažok z aukcie rómskeho maliara má podporiť festival na Slovensku
Na podporu rómskeho kultúrneho festivalu Akana me (A teraz ja) obyvateľov osád v tatranskom a podtatranskom regióne majú byť určené finančné prostriedky získané z predaja diela maliara Gabiho Jiméneza žijúceho vo Francúzsku. Aukcia Jiménezovho obrazu sa uskutoční počas výstavy Mémoire de Gitan vo francúzskom Cergy konajúcej sa v dňoch 16.-30. Januára.
Festival Akana me by sa mal začať prvý júnový víkend (4.-6. júna) v osadách tatranského a podtatranského regiónu a Rómovia, jednotlivci i skupiny na ňom majú prezentovať svoju kultúru, tanec, spev, uviedol pre TASR Ivan Akimov, vedúci súboru Kesaj Tchave.
Výstavou 70 obrazov maliara rómskeho pôvodu Gabiho Jiméneza, ako aj kolekciou predmetov, fotografií a ďalších artefaktov znázorňujúcich kultúru rómskeho etnika sa vo francúzskom Cergy, ležiacom 27,8 kilometra severozápadne od Paríža, začalo podujatie s názvom "Mémoire de Gitan" (Pamäť Róma). Ide o akciu pred hlavným projektom nazvaným "Une mémoire francaise. Les Tsiganes pendant la Seconde Guerre mondiale, 1939-1946" (Francúzska pamäť. Cigáni počas druhej svetovej vojny, 1939-1946).
Počas výstavy v Cergy sa uskutoční aj aukcia diela Gabiho Jiméneza. Finančný výťažok z nej poputuje na konto francúzskej Národnej federácie združení solidárnych s Rómami s cieľom podporiť rómsky festival na Slovensku. Francúzske zdroje uviedli, že festival má umožniť rómskym deťom a mládeži z Kežmarku a okolitých osád uskutočniť umelecké a kultúrne aktivity. Tie majú rómskym deťom a mládeži pomôcť začleniť sa do spoločnosti.
Výstava tvorí súčasť projektu, zameraného na lepšie poznanie toho, čomu boli vystavení Rómovia vo Francúzsku počas druhej svetovej vojny. Všeobecnejšie je projekt zacielený aj na lepšie poznanie genocídy tohto etnika v Európe. Pripravené podujatia sa uskutočnia od apríla do decembra 2010 na celom území krajiny. Termín spustenia projektu je symbolicky stanovený na 6. apríla, keďže v ten deň v roku 1940 vyšiel zákonný dekrét, ktorým kočovnému etniku zakázali na celom metropolitnom francúzskom území kočovať.
Na príprave projektu sa podieľajú viaceré rómske organizácie a združenia.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam.
www.leparisien.fr, www.fnasat.asso.fr, www.ville-cergy.fr, www.memoires-ts, Kežmarok/Paríž 19. januára (TASR)
Skupina Kesaj Čhave v Paríži podporila protest francúzskych Rómov nazvaný „Vráťme sliepky“
Francúzska únia rómskych združení (UFAT) zorganizovala začiatkom marca 2010 manifestáciu nazvanú Vráťme sliepky pred sochou Ľudovíta XIV. vo Versailles neďaleko Paríža. Vo Francúzsku sa kočovným Rómom v minulosti, ale ešte aj dnes hovorí „zlodeji sliepok“. Podobné predsudky, ale aj konkrétne diskriminačné legislatívne opatrenia dodnes sužujú život francúzskych kočovníkov – Gens du Voyage.
Najproblémovejším je pre nich zákon o kočovaní, podľa ktorého môžu kočovníci prechodne zaparkovať svoje karavany len na miestach na to určených, ktoré však ani zďaleka nie sú všade k dispozícii a nezodpovedajú ich potrebám. De facto sú tak nútení byť väčšinou v ilegalite, ak chcú vôbec žiť a existovať svojím spôsobom života. K tomu sa pridružuje neslávne známy zákon o cirkulácii, ktorý im dáva za povinnosť každé tri mesiace hlásiť sa na polícii a žiadať potvrdenie o pobyte.
Manifestácia bola zorganizovaná formou recesie, keď pred sochou kráľa Ľudovíta XIV. pred Versailleským zámkom (vo Versailles prebieha súd proti spomínaným zákonom) sa zišli kočovníci so svojimi karavanmi, aby tak symbolicky vrátili po stáročia kradnuté sliepky okoloidúcim občanom (mrazené kurčatá a jedna sliepka boli venované na dobročinné účely). Skupina Kesaj Čhave zo Slovenska zorganizovala ešte 11. decembra 2009 manifestáciu v podobnom duchu, keď na námestí Trocadéro v Paríži usporiadala tzv. Deň bez žobrania. Využila túto príležitosť a svojou prítomnosťou, ale i spevom a tancom podporila francúzskych Rómov v ich spravodlivom proteste.
V dňoch 24. februára–2. marca 2010 sa opäť zúčastnila skupina Kesaj Chave (13 členov) zájazdu do Francúzska, kde usporiadala sériu tvorivých umeleckých dielní v rómskych táboriskách v okolí Paríža. Ich vyvrcholením bol dobročinný koncert 2. marca v Montreuil za účasti popredných hviezd francúzskej hudobnej populárnej scény a približne 60 účinkujúcich z radov mladých rumunských Rómov. Výťažok z koncertu pôjde na podporu aktivít s touto populáciou.
Rómsky súbor Kesaj Čhave má sídlo v Kežmarku. Detský folklórny rómsky súbor patrí medzi najlepšie súbory tohto druhu na Slovensku. V súbore účinkujú deti z rómskych osád z okolia Kežmarku. Za 10 rokov existencie precestoval celú Európu. Pripravujú sa v maximálne neprimeraných podmienkach, skúšali už v starom hangári na družstve, v telocvični, v rómskych osadách pod holým nebom. Napokon zostali v chodbe rodinného domu bez kúrenia, len s čiastočne zakrytým stropom, čo sú absolútne nevyhovujúce priestory pre 50 členov súboru. Napriek tomu oslňujú publikum Európy a svojim divákom prinášajú kus naturálnej rómskej kultúry.
RPA, Romea, Ivan Akimov 7. 3. 2010
Jeho Excelencia Henry Cuny na pracovnej ceste v Kežmarku, Prešove,
Košiciach a Moldave nad Bodvou
J.E. Henry Cuny zavítal do regiónov Kežmarku, Prešova, Košíc a Moldavy nad Bodvou, aby sa stretol so združeniami pre podporu rómskych spoločenstiev.
V Kežmarku sa po prijatí starostom pánom Igorom Šajtlavom veľvyslanec Francúzska stretol s pánom Ivanom Akimovom, prezidentom združenia Kesaj Tchave podporovaným Francúzskou agentúrou rozvoja, ktoré sa snaží prostredníctvom hudby napomáhať k integrácii komunít mesta do majoritnej populácie.
Posledný deň svojej návštevy J.E. Henry Cuny zavítal do priestorov rómskeho mediálneho centra MECEM (www.mecem.sk), v ktorom poskytol interview vysielanom v slovenskom verejnoprávnom rozhlase.
Sprevádzaný predstaviteľmi MECEM-u a združenia ETP Košice (www.etp.sk) navštívil rómske tábory v Moldave nad Bodvou vzdialených približne dvadsať kilometrov od Košíc.
Ambassade de France, Bratislava, máj 2010
Donzy-le-National. 400 divákov prišlo na vystúpenie súboru Kesaj Tchave. Večer cigánskeho zázraku.
Tance, piesne, hudba a hlavne veľa lásky. Decká z ulice úplne očarili početné publikum, ktoré im prišlo tlieskať.
V piatok večer, členovia vidieckých usadlostí a Ciné Pause čakali tak stovku osôb, ale bolo treba pridať stoličky, prestrieť na zem koberce, lebo diváci, stále početnejší, neprestávali prichádzať tak trocha zovšadiaľ. Na koniec, viac ako 400 ľudí prišlo na vystúpenie Kesaj Tchave, hudobnej skupiny, cigánskych spevákov a tanečníkov, zloženej výlučne z mladých zo slovenských osád. Zastrešení združením v srdci sociálno-vzdelávacieho projektu majúceho ambície ich dostať z ich položenia, často prekérneho, týto mladí robia z každého zo svojich vystúpení skutočný zázrak, prijatý s úspechom naprieč celou Európou.
www.lejsl.com/edition-de-macon/.../soiree-miracle-tzigane , máj 2010
Kesaj Tchave, Víla rómskych detí
Slovensko, osada Veľká Lomnica, 11/06/2010
Na Slovensku, tak ako v ostatných euróskych krajinách, Rómovia trpia exklúziou a žijú mimo spoločnosti, v ťažkých podmienkach. Poprad, druhé mesto na východe krajiny a jeho okolie má veľký počet osád v ktorých prežíva asi 20 000 Rómov. Často zamaskovaní v krajine, ich lokalizácie ihneď napovedajú že sú nežiaducími. Dokonca aj časť Rómov ktorí sa vyzdvihli v spoločenskom rebríčku a sa sedentarizovali popierajú svoj pôvod. Špina ktorá tu vládne pripomína najhoršie štvrte v Indii. Je zároveň dramatické, nepredstaviteľné a neprípustné pre ľudskú dôstojnosť konštatovať existenciu takýchto situácií uprostred európskej únie v 2010.
Mýtusy ktoré obklopujú cigánov pretrvávajú a podieľajú sa na ostarcizácii tohto národa. Deti, napriek ich nevine, sú prvé dotknuté touto extrémnou biedou.
Alexandre Martin, Flick, jún 2010
Quartiers d´été
4 000 divákov bolo prítomných prvý festivalový večer Quartiers d´Eté, zasvätený World music. Kesaj Tchave a Shantel nadchli prítomných s ich živou hudbou. Všetci odišli s úsmevom napriek vetru ktorý skrátil zábavu...
Nestihli sme Mr Toma a jeho pesničku reggae, ale prichádzame akurát aby sme videli skupinu Kesaj Tchave zaujať scénu. Ich meno vám asi nič nehovorí ale jedná sa o skutočný ľudský príbeh.
Začiatkom rokov 2000, Ivan Akimov, profesionálny hudobník a Helena Akimová, sociálna pracovníčka) sa rozhodnú postaviť umelecký projekt s mladými Rómami z osád okolia Kežmarku, na Slovensku.
Ich cieľ: vytvoriť umeleckú platformu na pomoc mladým Rómom v ťažkej situácii. Už viac rokov kolektív koncertuje, miešajúc spev, tanec, tradičnú hudbu, na slovenských scénach, ale aj v Európe. CRIJB chcel ukázať tento príbeh publiku Quartiers d´été.
Na scéne, dvadsiatka mladých Rómov v tradičných pestrofarebných krojoch je sprevádzaná niekoľkými hudobníkmi s gitarou, bicími, klávesami a hlavne Ivanom Akimovom s jeho balalajkou. Ich repertoár mieša tradičné rómske piesne a súčasné slovenské hity a na scéne je prezentovaný s nevšedným nasadením.
Kesaj Tchave majú očividný pôžitok z tanca a spevu pred publikom ktoré je vnímavé toľkému nadšeniu. Sólové pesničky detí, hrdých a zároveň ohúrených, ustavične pozorujúcich dospelých vyhliadajúc ich uznanie, ponúkajú mimo iného, viacero dojemných chvíľ.
Potlesk je viac ako hustý, a koncert je patrične ocenený niekoľko 4 000 ľudmi prítomnými tento večer.
Quartiers d´été, júl 2010
Akana me
V sobotu, 12 júna, v deň parlamentných volieb sme uskutočnili 5. ročník Medziosadového festivalu „Akana me“ v rómskej osade v Letanovciach. Náhoda nám vybrala práve tento termín, keď sa mohli uvoľniť aj naši priatelia, vo Francúzsku známa skupina Les Ogres de Barback, aby sa spolu s nami predstavili pred letanovským publikom.
V plnej zhode s miestnymi spoluorganizátormi, chlapmi na čele s Milanom Kroščenom, sme mohli predstaviť dychtivému publiku to najlepšie, čo máme – náš program, ktorý predstavujeme na našich zahraničných zájazdoch. Na pravé poludnie slnko pálilo ako v trópoch, ale ani nás, ani publikum to neodradilo, práve naopak, tlačenica bola riadna, bojovalo sa o každé miesto v hľadisku, až po strechy…
A samozrejme že sme aj divákom povedali, koho majú voliť! Nie nebojte sa, nejde o nejaký lacný humbuk za pár grošov a jedno pivo, prípadne klobásu, za hlas do volebnej urny. Neagitovali sme za súčasných kandidátov. Ale za tých, ktorí prídu na rad o dvadsať – tridsať rokov. A medzi nimi môžu byť už aj niektoré z tých detvákov, ktoré, otrhané, na nás vyvaľovali oči. Prečo nie? Hoci aj za prezidenta! Keď je to možné v Amerike, tak čo by nie aj u nás. Aj Martin Luther King raz povedal, že má taký sen… Tak teda, nielen snívať, ale hor sa do roboty – do školy!
A čo sa nás, starších týka, nehovoriac o novozvolených vyvolených, spraviť všetko pre to, aby sa každé, aj to posledné dieťa do školy dostalo, a aby sa v nej aj niečo naučilo. Za každú cenu. To je výzva našej prítomnosti.
Po – už teraz päťročných – skúsenostiach môžeme konštatovať, že všetko prebehlo úplne hladko, bez akýchkoľvek problémov. Festival sa uskutočnil bez finančnej podpory. Základné náklady boli kryté zo zbierky uskutočnenej počas 2000 kilometrovej trasy z mesta Rennes vo Francúzsku do Kežmarku, ktorú absolvovali na bicykloch naši priatelia a partneri Johann a Sebastian so združenia YEPCE, a z dražby výtvarného diela rómskeho umelca Gabiho Jimeneza za účelom podpory realizácie Medziosadového Festivalu „Akana me“ – „A teraz ja!“
Vrelá im vďaka v mene všetkých účastníkov festivalu.
Romano nevo ľil, júl 2010
Kesaj Tchavé, hlas Rómov
Vo štvrtej a poslednej kapitole Nouvelles d´Alain, fotograf Alain Keler ide vstrieč Rómom na Slovensku a vo Francúzsku. Uvádza slovenský hudobník Ivan Akimov. Portrét róma srdcom, ktorý radšej hovorí o svojom súbore, Kesaj Tchave, ako o sebe.
V telefóne má Ivan Akimov jemný hlas, poznačený prízvukom z východu. Prechodne v Paríži na niekoľko dní, Slovák navrhuje stretnutie v jednej kaviarni. Jeho preriedené dlhé vlasy lemujú usmiatu tvár. Hovorí rýchlo, s emóciou, jeho slová letia ako nespútaná hudba.
Syn ruských emigrantov, Ivan Akimov sa narodí v Bratislave v r. 1955. Uteká z Československa so svojou rodinou po Pražskej jari. Utečencom v Paríži, mladík hraje na balalajke v divadlách a kabaretoch. Stretáva svoju ženu na Slovensku koncom 80-ich rokov. Patrí do tých niekoľko tisíc rómskych rodín ktoré boli „integrované“ do spoločnosti počas komnizmu. U nich, všetky deti boli skolarizované. Jej sestra, Anna Koptová, sa stane prvou rómskou poslankyňou v slovenskom Parlamente, a založí v Košiciach, v r.2003 prvé rómske gymnázium na Slovensku, „liaheň budúcej rómskej inteligencie“.
So svojou ženou, Ivan Akimov venuje rómskej veci. Na Slovensku by ich malo byť asi 500 000, čo je 10% celkovej populácie (5,4 miliónov). Ale počas sčítania, menej ako 100 000 sa hlásia ako takí, hovoriac radšej že sú Slováci alebo Maďari. Bez kvalifikácie, obete diskriminácií, žijú v cudobných štvrtiach alebo v osadách, hlavne na východe krajiny. „Majú
veľmi degradovaný obraz seba samého a sú neuveriteľne fatalistickí. Ale tiež majú obrovskú vitalitu“, hovorí Ivan Akimov. „Málo oksidentalizovaní, nie sú vo folklóre, sú v živote.“
Táto uhromujúca chuť do života inšpiruje hudobníka. Zakladá súbor Kesaj Tchave, čo znamená „Deti víly Kesaj“, aby znovu dal mladým Rómom chuť ich tradičnej kultúry: hudba a tanec ako nástroje valorizácie.
Kesaj Tchavé účinkuje na festivaloch a v koncertných sálach, ako Zenith de Paris. Skupina tridsiatky Rómov tiež lomcuje rómskymi štvrťami, na Slovensku a vo Francúzsku. V júni 2010, hrajú v jedej osade v Montreuil, obývanej 200 Rómami. Deň predtým, tam bola bitka, tiekla krv. Ivan rozhoduje predsa udržať predstavenie. „Deti z Montreuil boli unesené ich energiou. Bolo ako keby okamžité porozumenie medzi nimi. Tento pozitívny šok im dal na niekoľko hodín zabudnúť ten zo včerajška“.
Kesaj Tchavé občas dostáva veľmi sporadické podpory zo strany francúzskeho Ministerstva zahraničných vecí a slovenskej vlády. Ale skupina, ktorá je aj mimovládkou, používa a praktizuje najmä umenie vynaliezavosti. Ivan Akimov: „Nie je ľahké pre publikum pochopiť naše akcie Don Quichota. Nemáme pretenciu meniť život Rómov. Je to nesmierne zložitý spoločenský problém, v niektorých aspoktoch podobný tomu s bezdomovcami. Náš objektív je oveľa skromnejší: chceme priniesť trocha šťastia a nádeje, zo dňa na deň“.
Humeur Vagabonde, France Inter, Lena Maure, jún 2010
Mladí Slováci očarili Café Lénin v Chalonnes-sur-Loire
Desať rokov súbor Kesaj Tchave brázdi Európu, zanechávajúc na každej svojej zastávke uchvacujúci suvenír. Mladí Rómovia účinkovali v sobotu a v nedeľu v Lenin Café, pred davom plným obdivu.
Od r. 2000, v jednej osade na východe Slovenska, hudobník Ivan Akimov berie deti do cvičebne. A keďže pochopili že dávať znamená veľa dostávať, tieto bezprízorné ale talentované deti, ponúkajú to najlepšie z nich v súbore Kesaj Tcahve.
S ich róbami princezien farieb slnka, noblesným držaním a eleganciou vznešených dám, mladé dievčatá vibrujú na zvukoch balalajky, syntetizátora a bicích. Emócia vrcholí keď silné i keď trocha nosové hlasy veľmi mladých chlapcov (poniektorí majú len sedem rokov) sa miešajú s ostatnými.
Dvadsiatka detí, bosých na koberci rozprestrenom priamo na ceste Basse-Ile, nemala tú výsosť sa zapáčiť všetkým, keďže zásah žandárov posunul predstavenie, pred unesenými divákmi (poniektorí prišli z ďaleka, ako veľvyslanec Ruska).
Po Rennes a Paríži, Kesaj Tchave zavŕšilo v Chalonnes svoje turné po Francúzsku. Nadšenie a radosť súboru sa rovnali len nadšeniu divákov, úplne podmaneným.
Ouest-France, júl 2010
Na Slovensku, osady a balalajka
Priamo v srdci Európy, Rómovia prežívajú v slovenských osadách. Jeden hudobník založil súbor aby vzal mládež na scény Európy, na zvuku svojej balalajky.
Treba najprv zísť s hlavnej cesty, potom prejsť cez kolajnice a ísť rozbitou cestou popri poliach odpadkov. Po niekoľko stovák metrov je vchod do osady, poznačený skupinou trojposchodových stavenísk. Odporné budovy. Šedé múry, vchodové dvere rozbité a pozliepané okná. Kolónia sa rozprestiera na niekoľkých stovkách metrov. Obydlia poskladané z kadečoho: polená, dosky, tehly alebo kvádre. V strede osady, verejné smetisko. Všade špinavé decká, zle ohodené, sa hrajú na udupanej zemi. V diaľke, ešte zasnežené štíty hôr ponúkajú chabú chvíľkovú úľavu pohľadu. Čas zrealizovať že nie sme v indickom slumse ani v brazilskej favele, ale naozaj v srdci Európskej únie, na Slovensku...
Veľká Lomnica je rómska osada akých sú desiatky, najmä na Východe krajiny. Viac ako dvadsiatka ich je evidovaných len okolo mesta Kežmarok, navlas takých ako Veľká Lomnica. Rómska menšina reprezentuje 10% z piatich miliónov Slovákov a približne 200 000 ich žije v otrasných podmienkach.
1 700 osôb sa tiesní vo Veľkej Lomnici. Tu, žiadne toalety ani sprchy. Neustály balet žien a detí smeruje ku jedinému zdroju pitnej vody: vodovodný kohútik umiestnený pri vchode do osady. Vtejto oblasti je klíma drsná, najmä v zime. Sneh, dážď a teploty klesajúce pod – 20°.
Uličky z hliny sa vtedy premieňajú na bahniská. Nezamestnanosť. Dušan, tridsiatka, nám ukazuje svoj dom. Približne 12m2. Podlaha je pokrytá kobercom, nábytok skromný: dve skladacie pohovky, stôl a fotel. Bedňa slúži na odkladanie. Pri vchode, pec na drevo na ktorej zovrieva šošovicová polievka. Dušan tu žije so svojou ženou a tromi deťmi: Duško, 14 rokov, Perla, 12 a Erik, 7 rokov. Päť osôb v 12 štvorcových metroch, čo je luxus pre väčšinu rómskych rodín zložených z desiatky osôb na obdobný priestor...
Ako väčšina obyvateľov osady, Dušan nemá robotu. Dni ubiehajú bez akejkoľvek perspektívy niečo zlepšiť. Jeho deti chodia do školy do dediny vedľa... hlavne preto lebo školská dochádzka je povinná do 16-ich rokov. No ale ako študovať keď sa žije v takých podmienkach?
Našťastie, ostáva muzika. Dušan hrá na harmonike a na kazoo (malý fúkací klavír). Niekedy, s ostatnými chlapmi, si zahrá, aby ubehol čas.
Jedného dňa, trocha náhodou, Ivan Akimov prišiel do Veľkej Lomnice. Tento hudobník, bývalý kabaretný umelec, chcel vzkriesiť zopár nôt nádeje uprostred tejto čiernej mizérie. S hudbou a tancom ako podporou. Jeho žena, Helena, je Rómka. „Poznáme dobre ich situáciu. Mal som chuť pracovať s nimi, urobiť niečo aby neboli viac marginalizovaní“.
Ale prekážky sa javili, dokonca priamo v osade: „Je tu klanický systém, antagonizmy priamo v rodinách ktoré robia každý projekt obtiažný na naštartovanie“, zdôveruje Ivan Akimov.
Až kým jedného dňa, jeho švagriná, Anna Koptová, prvá rómska žena ktorá bola zvolená do Slovenského parlamentu, mu ponúkla pomoc v rámci vzdelávacieho projektu pre rómske deti. Príbeh Kesaj Tchave (deti víly v rómštine) mohol začať.
Najprv s rómskymi deťmi z centra mesta Kežmarok. „Ale v 2007, mesto rozhodlo že sa zbaví všetkých rómskych rodín ktoré robili problémy alebo ktoré neplatili nájomné,“ rozpráva Ivan Akimov. „Desiatky osôb boli vyhnané a ubytované viac ako 300 km odtiaľ, pri maďarských hraniciach“.
Súbor Kesaj Tchave bol zdecimovaný. Všetko sa muselo urobiť odznova. A Ivan Akimov a jeho žena všetko urobili... tento krát s detvákmi z okolitých osád, ako tej z Veľkej Lomnice.
„Išiel som tam s Ivanou a so Stanom, dvaja mladí ktorých rodiny unikli uxpulziám. Hľadali sme muzikantov keď sme počuli melódie ktoré vychádzali z jednej z chatrčí. Hralo sa tam. Vytiahol som moju balalajku, a hrali sme spolu. Na druhý deň nás tam spievalo a tancovalo tridsať!“ Súbor Kesaj Tchave sa znovu narodil.
Festivaly
Každé poobede, chodí do osád ako je Veľká Lomnica. Akonáhle príde jeho červená Dacia, dav detí sa zlieta. Ivan otvára dvere a auto je hneď plné. Urobí takto pár otočiek do cvičebne, v Kežmarku. „Okolo 200 km cesty každý deň“, spresňuje.
V aute, mladí od 6 do 15 spievajú na plné hrdlo, sprevádzajúc priamo pesničky ktoré vychádzajú z autorádia, až po príchod do klubovne. V skutočnosti sa jedná o chodbu asi dvadsiatky m2 kde sa len ťažko natlačí 30 či 35 detí a dorastencov. Jeden smutný neón osvetľuje miesto skúpym svetlom. Steny, pokryté plagátmi festivalov kde súbor účinkoval.
Hudobníci sa usadzujú. Klávesy, gitara a zopár bicích. Dvaja „veteráni“ súboru, Ivana a Stano, doprevádzaní Helenou Akimovou, začínajú, kým jej manžel, Ivan, sa rozcvičuje so svojou balalajkou. Keď sa vracia, skúška začína.
« jekh, duj, trin, štar, panč… »
Počas viac ako jednej hodiny, spevy a tance nasledujú bez prestávky. V tempe danom muzikou, mladí odpovedajú neskutočnou energiou. Spevy sa ozývajú pod klenbou. Ivan Akimov udáva tempo a tón. Nabáda, nadáva, harcuje...
„To nie sú skúšky v pravom slova zmysle,“ vysvetľuje. „Robíme len jeden záber... ale naplno! Pracujeme na emotivite, na totálnom nasadení každého jedneho. Každý deň vytvárame predstavenie, podstatné je aby sa mohol každý prekonať.“
Súbor vystupuje pravidelne v Európe, najmä na festivaloch. „Pre tieto deti ktorým chýba pozitívna reprezentácia, je scéna kľúčovým elementom,“ konštatuje Ivam Akimov. „A čo viac, reprezentujú Slovensko!“
Ale príprava zájazdu sa neraz rovná hotovej kalvárii: treba nájsť prostriedky na prepravu a ubytovanie. A niekedy, až do poslednej chvíle pred odchodom, sa nevie kto nastúpi do autobusu...“Z rôznych dôvodov, môžu všetko vzdať“.
Posledná skúška sa improvizovala v osade, pred Dušanovym domom. Veronika a on sú nie málo hrdí vidieť ich tri deti v súbore. Tridsiatka detí strhne všetko susedstvo do ohnivého tanca. Zajtra, nový odchod. Séria vystúpení v rumunských dedinách. Kým príde leto a rezidencie vo Francúzsku... Jekh, duj, trin...!
Témoignage chrétien, 12 juillet 2010
RNĽ: Krajina galského kohúta: zo škrtnutia zápalkou oheň na streche
V poslednom období nielen francúzske médiá venovali mimoriadnu pozornosť Rómom a kočovníkom, alebo skôr vyjadreniam prezidenta Sarkozyho smerom k týmto komunitám po sérii akcií, ku ktorým došlo minulý týždeň. Ale dnes už titulné stránky novín zapĺňajú zas iné senzácie a všetko nasvedčuje tomu, v čom sa zhoduje väčšina verejnej mienky, t.j. že vláda potrebovala vypustiť nejakú novinársku bublinu aby v plnej uhorkovej sezóne odpútala pozornosť od pálčivejších tém, akou je, napríklad, podozrenie na ministra práce Erica Woertha za nepriamu účasť na machináciách pri správe majetku najbohatšej ženy krajiny, Lilianne Bettencourt, dedičky kozmetického impéria ľ Oreal.
Ale zlo je už spáchané, opäť sa dostali na verejnosť poburujúce, alarmujúce správy o Rómoch a kočovníkoch ako o populácii sústreďujúcej vo svojich radoch výkvet francúzskej kriminality narúšajúci pokojný spánok tejto, ináč pokojnej, krajiny. Elyzejský palác zvolal mimoriadnu schôdzu a boli prijaté mimoriadné opatrenia voči kočovníkom, ktorí parkujú svoje karavány na nie povolených priestranstvách (nič to, že nie je dodržiavaná legislatíva o povinnom zriaďovaní takýchto miest obcami nad 5 tisíc obyvateľov, a de facto, nie je kde parkovať) a voči rómskym migrantom z Rumunska a z Bulharska (nič to, že sú členmi EÚ a majú právo na voľný pohyb).
Vlastne nič mimoriadneho sa nedeje. Podobné silácke vyhlásenia sú súčasťou komunikácie s voličskou základňou, ktorá je vždy precitlivelá ku všetkému, čo sa týka bezpečnosti občanov. A to už je parketa súčasného prezidenta, Nicolasa Sarkozyho, ktorý už ako minister vnútra za predchádzajúcej vlády vždy vedel, na akú strunu udrieť, aby sa napokon dostal tam, kde je teraz - na prezidentské kreslo. A to napriek svojmu mimo francúzskemu - maďarskému pôvodu a dokonca aj rómskej rezonancii svojho priezviska, ako mu to ochotne a škodoradostne pripomínajú jeho odporcovia na početných blogoch vyjadrujúcich sa ku tejto tématike.
Takže, asi toľko ku obsahu médií. Zas bola expresne stigmatizovaná určitá populácia na základe svojej etnicity alebo spôsobu bývania. Ľudská a spoločenská dráma, ktorá je v pozadí týchto udalostí, sa zmestila len do pár riadkov tlače: dvadsaťročný mladík z komunity kočovníkov bol za nejasných okolností zastrelený políciou pri cestnej prehliadke. Na druhý deň rodina nebohého zdevastovala miestnu policajnú stanicu. Všetky rómske asociácie a kočovníci rázne odsúdili toto nezmyselné vyčíňanie. Neskoro. Opäť je konanie jednotlivca alebo malej skupiny pripísané na vrub celej komunity a je len otázkou času a nešťastnej zhody okolností. kedy olej priliatý do ohňa emócií nezmyselnými vyhláseniami vzplanie a opäť vyprovokuje ďalšiu tragédiu, ktorej by bolo možné za normálnych okolností predísť.
Záverom, ale musíme konštatovať že v krajine galského kohúta, vlasti ľudských práv a osvietenstva sa zmráka a hon na novodobé čarodejnice - večne nikde nežiadúcich Rómov alebo kočovníkov, naberá na intenzite a násilné expulzie migrantov, zrovnávanie táborísk so zemou, nútené návraty do vlasti sú na dennom poriadku. Všetko sa má riešiť silou, policajné jednotky sa asi dajú ľahšie zmobilizovať ako sociálni pracovníci a stanoviská mimovládok prítomných v teréne sa samozrejme neberú do úvahy.
Akoby sme toho nemali dosť doma, posledné dva roky sa so súborom Kesaj Čhave pri našich zahraničných zájazdoch venujeme aj deťom z táborísk rómskych migrantov z Rumunska ktorí živoria na perifériách západných veľkomiest. Nechceme tým nijako zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov, ale len konštatujeme že všetky deti sú všade rovnaké, rómske nevynímajúc, a či to je v našej osade, v rumunskej dedine alebo francúzskom tábore, každé by malo mať prístup ku základným životným potrebám civilizovaného sveta. A že je to celoeurópsky problém je zjavné a oni za to nemôžu...
Ivan Akimov, umelecký vedúci súboru Deti Kesaj (Kesaj čhave) nedeľa, 8. augusta 2010
Skupina Kesaj Čhave spustila obdivuhodné „peklo“
V sobotu 21. augusta 2010 v rámci Menšinového kultúrneho leta v Bratislave na námestí Eurovea skupina KESAJ ČHAVE z Kežmarku pod vedením Ivana Akimova.
Deti Kesaj, Kesaj Čhávé, Enfants Kesaj, Diesci Kesaj... Tieto rôzne jazykové obmeny názvu skupiny rómskych detí z podtatranského mesta Kežmarok svedčia i keď o krátkej, ale zato bohatej histórii tohto súboru rómskych piesní a tancov. Skupina nesie vo svojom názve meno Kesaj. Kesaj je rozprávková bytosť, je to dobrá rómska víla ktorá verí, že dobro ďalšie dobro plodí a že lásku môže dostať len ten, kto ju sám vie nezištne druhému dať.
Ivan Akimov informoval divákov o tom, že KESAJ ČHAVE existuje 10 rokov a má 30 členov. Členskú základňu súboru tvoria deti z Kežmarku a z okolitých osád vo veku od 3 do 18 rokov. Vedenie, zložené z profesionálnych hudobníkov, sa snaží dať čo najväčší priestor kreativite detí, a tým dosiahnuť čo najväčšiu čistotu žánru, ktorej sú práve oni tým najlepším garantom. Repertoár je šitý na mieru, skladá sa výlučne z vlastného detského výberu ich najobľúbenejších súčasných rómskych piesní. Rómovia sú v dnešnej dobe ešte jeden z mála národov, u ktorých je spev a tanec obyčajnou súčasťou každodenného bytia. Bez hudby, spevu a tanca by proste nemohli existovať. Však to je zaujímavý rebríček hodnôt?
Skupina už prvými taktami spustila autentickú, rómsku, dynamickú hudbu, vrátane neopakovateľných pohybových kreácií nadaných detí a tínedžerov. V každom ich prejave bolo absolútne nasadenie, množstvo emócií a záujem podať maximálny výkon.Vo vystúpení bolo cítiť symbiózu a súzvuk medzi výkonmi členov skupiny KESAJ ČHAVE, rešpektujúcich pokyny Ivana Akimova, jeho aktívnou hrou v programe, s precíznym naštudovaním jednotlivých čísel programu. Divákom pripomenuli nielen známe rómske melódie, ale prekvapujúco, dokonca v jednej pasáži rómskej skladby vsunuli aj niekoľko taktov známej pesničky, nestora jazzu na Slovensku – Petra Lipu „Maturantky“, v rytme reggae, čo bolo pohotové a nekonvenčné oživenie... Záverečný aplauz vďačných divákov potvrdil ich spokojnosť a nadšenie z vystúpenia KESAJ ČHAVE.
Ľubomír Kamenský, 21 august 2010
MENŠINOVÉ KULTÚRNE LETO
Hudobno- tanečná skupina pod vedením Ivana Akimova prezentuje hudbu a kultúru Rómov. Názov súboru v preklade znie Deti Kesaj – víly, ktorá prináša dobro a lásku. Skupina vznikla pred takmer desiatimi rokmi ako platforma pre pomoc deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Nadanie a cieľavedomá práca z nej za ten čas urobili popredné hudobno-tanečné zoskupenie prezentujúce rómsky folklór. Súbor v roku 2008 patril medzi favoritov súťaže komerčnej televízie Slovensko má talent.
Sobota 21. 8. 2010 - Kesaj Čhave (Kežmarok)
Hodnotenie používateľov
Rómsky zázrak
Aj toto je tvár rómskeho etnika. Je zaujímavé, koľko miesta a energie sa venuje negatívnym aspektom tejto menšiny. Toto by mali povinne vidieť všetci, ktorí negatívne vnímajú celú rómsku populáciu. Je to zázrak, čo dokážu vyčariť a vyjadriť svojim tancom. Vrelá vďaka za nádherný zážitok
Autor: striga | 21.08.2010, 19:52:59
Hymnus cigánskemu životu
V rámci Týždňa pre dospievajúcu mládež, Sociálne centrá v Saulieu a Semur-en-Auxois, informačné strediská mládeže, zorganisovali v krátkom čase predstavenie v sále Viollet-le-Duc. Súbor Kesaj Tchave, zložený z tridsiatky mladých Slovákov z osád periférie jedneho mestečka oblasti Tatier, na východnom Slovensku, nadchol sálu svojim nadšením a svojou dynamikou.
Tento súbor – ktorý socializuje mladých Rómov – je ovocím akcie jedného manželského páru, zloženého z učiteľky a hudobníka ktorí si dali ako poslanie, skrz rómske piesne a tance umožniť vyjadriť týmto mladým ich neochvejnú vieru do života.
V závere predstavenia s priam diabolským tempom, mladí umelci a diváci načali, napriek jazykovej bariére, obohacujúci dialóg. Druhý deň ráno, pred ich odchodom, bol naprogramovaný ďalší moment vzájomných výmen s gymnazistami zo Saint Joseph, tentokrát výmenami v piesňach.
Le Bien public, november 2010
Zázrak Kesaj Tchavé
Slovensko. V rómskom jazyku, Kesakj Tchave znamená „deti víly“. Je to tiež meno súboru ktorý sústreďuje tridsiatku mladých rómskych umelcov vo veku od 7 do 24 rokov. Muzikou, tacom a spevom odovzdávajú svoju kultúru a chuť do života počas ich vystúpení. Cigánsky zázrak ktorý dokazuje že môžeme uspieť aj tam kde sa všetko zbieha aby sa neuspelo.
„Otvárame im horizont, dávame im chuť učiť sa“. To je vízia Ivana a Heleny Akimových, vedúcich súboru Kesaj Tchave. On, pôvodom Slovák, je hudobník, hráč na balalajku. Jeho manželka, Rómka, je sociálna pracovníčka. Už je tomu teraz desať rokov čo idú vstrieč mladým Rómom z Východného Slovenska.
V počiatku, bolo združenie platformou s cieľom prísť na pomoc, ale veľmi rýchlo, týto celkom mladí hudobníci, speváci a tanečníci budú mať šťastie sa môcť vyjadriť pred verejnosťou. „Každá chvíľa je intenzívna, sú motivovaní a je im spolu super“, utvrdzuje Ivan. „Majú sviežosť, nadšenie, fantáziu!“
Stretnutie dvoch svetov
V novembri, sa súbor vracal z dvanásťdňového zájazdu, vo Francúzsku a v Belgicku, ktorý im umožnil podeliť sa o tento optimizmus. Viacero vystúpení bolo zorganizovaných len tak tak, mimo iného jedna intervencia v základnej škole v Clamarte, v parížskej oblasti. Príležitosť pre tridsať mladých Slovákov ísť vstrieč parížskym žiakom a podeliť sa s nimi o svoj folklór.
Unikátny a silný moment. „Stretnutie dvoch svetov“, zdôveruje sa Ivan. Počas vystúpení, sprevádza súbor hravým zvukom svojej balalajky. Akolo neho, starší chlapci tvoria orchester, hrajú na gitaru, varhanoch a tamburíne. Mladší sa preukazujú v prekvapujúcich scénických kreáciach cigánskych tancoch, keď tlieskajú rukami aj nohami. Dievčatá, oblečené do tradičných pestrofarebných krojov, hybko tancujú a spievajú s chlapcami. Vo vrelej a nákazlivej atmosfére, diváci, sprvu zaskočení, končia tancujúc ruka v ruke s Kesaj Tchave. To je jedno víťazstvo pre týchto mladých predurčených na neistú budúcnosť. „Realizovali sa a sú mocnejší. Dávame im valorizujúci obraz ich samých v situáciach lýšiacich sa od ich každodenného života. Lebo v ich živote všedných dní , „prežiť“ je im prioritou a ich socialna integrácie je ťažká.“
Jedným z kľúčových problémov rómskej menšiny na Slovensku je sociálna exklúzia, ktorá ma tendenciu sa zväčšovať od „Zamätovej revolúcie“. Rómovia, podstatne viac ako iné komunity, neboli pripravení na politické, sociálne a ekonomické premeny ktoré prežíval štát.
Aj, súc skolarizovaní, väčšina týchto mladých má veľmi málo kontaktov s majoritnou spoločnosťou. Do školy prichádzajú so značnými nedostatkami v slovenskom jazyku, a sú ešte aj dnes umiestňovaní, často neprávom, do špeciáolnych škôl. Časť z nich sa adaptuje, integruje, a druhá ostáva pomimo spoločnosti.
Hudobné putovania
Rómovia sú jedným z mála národov pre ktorých sú spev a tanec súčaťou každodenného života, ako takmer nevyhnutnosť.
Ivan a Helena sa teda rozhodli valorizovať tento spôsob života, a to napriek značným ťažkostiam pri realizácii projektu na Slovensku. „Je tu klanický systém“, vysvetľuje Ivan. „Je ťažko federovať a spolubývať rôznym sociálnym úrovniam“. Pre Kesaj Tchave, je tiež obtiažné predvídať zajtrajšok. „Náš život je odlišný, nemôžeme fungovasť v profesionálnych sieťach. Spolunažívanie je občas obtiažne, legislatíva zložitá a administratívne príkazy nerealizovateľné“, zdôveruje sa.
Väčšinou skrz osobné kontakty sa im podarí postaviť predstavenia a ubytovať sa. Zmeny na poslednú minútu sú časté.
Ale nedávno, bol súbor prítomný na festivale BD Boum v Blois (Loir et Cher), kde bol prezentovaný komix „Les Nouvelles d´Alain“, ktorý hostí Kesaj Tchave na svojich stránkach. Výťažok z predaja tohto albumu pôjde združeniu na spolufinancovanie hudobných ciest Rómov zo Slovenska.
O jedno uznanie viac, poriadne zaslúžené pre týchto mladých a ľudí ktorí ich podporujú.
Altermondes, N´Fatah, Astrid Névot-Dawa, december 2010
Európske skúsenosti
Publikácia ktorá mapuje európske iniciatívy vo Francúzsku, Rumunsku a na Slovensku. Ich pluralita nabáda k akcii ale neprípúšťa nijakú formu zovšeobecňovania. Ale zas, prijímajúc svedectvá Rómov a Ľudí kočovníctva z rôznych horizontov, toto vydanie podáva svedectvo o alarmujúcich životných podmienkách v Európe.
V kontexte svojich aktivít so slovenským združením Kesaj Tchave, Ivan Akimov nám zdieľa „jedná sa len o to: dať možnosť každému jednému aby mal takéto otvorenie ... ktoré spôsobí že, možno, jedného dňa,... tieto deti sa budú môcť sami determinovať, vybrať si, súc si vedomé toho čo si vyberajú, lebo skúsili, aspoň raz v živote, svojim telom i dušou, čo to je život v srdci majority“.
Toto vydanie podčiarkuje angažovanosť aktérov uvedených projektov. Určite si zaslúži vašu pozornosť.
Etudes Tsiganes, n°41-42, september 2010