Tlač

Súbor Kesaj Čhave z Kežmarku oslávil aj tento rok Silvestra v Cirkuse Romanès v Paríži

RPA

| 5. 1. 2012

Košice/Paríž 5. januára (RPA) – Už po tretíkrát strávil súbor Kesaj Čhave Silvestra v Cirkuse Romanès v Paríži. Rómsku tlačovú agentúru (RPA) o tom informoval umelecký vedúci súboru Ivan Akimov. „Prechod do Nového Roka bol, ako sa patrí – dynamický, bujarý a veselý. Spievalo sa a tancovalo sa až do piatej ráno, keď začínalo premávať metro...“ popísal náladu v Paríži Akimov. O tom že Silvester v Cirkuse Romanès je národnou udalosťou svedčí aj fakt, že boli prítomné až dva televízne štáby a reportáž z Cirkusu bola vysielaná hneď na druhý deň v hlavných správach prvého francúzskeho televízneho kanálu TF1.

Cirkus Romanès je jedným z najpopulárnejších z francúzskych cirkusov, a každopádne má exkluzívne miesto v médiách a medzi svojimi skalnými divákmi má mnohé známe tváre kultúry, politiky a showbiznisu. Za svoju obľúbenosť vďačí určite temperamentnej zmesi balkánskych prvkov v hudobnom doprovode, ktorý je pod taktovkou Delii Romanès, rómskej speváčky pôvodom z Rumunska, literárnemu talentu jej manžela, Alexandra Romanès, potomka slávneho cirkusového rodu Bouglionovcov z Talianska, ktorému práve pred Vianocami vyšla ďalšia knižka Le Peuple des promeneurs (Národ prechádzkarov) v exkluzívnom vydavateľstve Gallimard a ktorá ide na dračku. A tiež v nemalej miere vynikajúcim akrobatickým číslam ktoré tvoria gro predstavenia a ktoré sú v podaní potomstva spomínaného riaditeľského páru.

„Že Kesaj Čhave pasuje do tejto dramaturgie, je len prirodzené. Rómska kultúra je tu podávaná na vysokej umeleckej úrovni, ale zároveň priam rukolapne prístupnej publiku, ktoré má možnosť priamo participovať na živote, čiže na predstavení Cirkusu,“ uviedol Akimov. Ako ďalej zdôraznil, pre 15 detí a mladých zo súboru ktorí sa tohto zájazdu zúčastnili, to bola aj určitá forma odmeny za celoročnú snahu a nasadenie v Kesaj Čhave.

„Do Paríža leteli lietadlom, a pre tých najmenších to bolo prvýkrát. Turbulencie pri návrate, spôsobené silným vetrom, boli vnímané ako jazda na kolotoči, a na rozdiel od ostatných pasažierov lietadla, ktorí tŕpli ako to všetko dopadne, naši sa smiali a vyžívali v lete. Tiež nocovanie v karavánach, tak ako ozajstní kočovníci, malo svoje nezameniteľné čaro. Ako tradične na všetkých zájazdoch, aj teraz s našimi účinkovali aj rómske deti z táborov balkánskych migrantov okolia Paríža ktoré sa za posledné roky sžili so súborom,“ povedal Akimov a pokračoval: „Prechod do nového roku je aj časom bilancovania toho uplynulého. Pre nás bol, tak ako doposiaľ, v znamení každodenných aktivít s deťmi formou nácvikov umeleckého programu, ktoré sa konkretizovali v šiestich zahraničných zájazdoch, čo znamená približne 40 000 km a nespočetné množstvo divákov. Veď len novoročné správy v ktorých bola reportáž z Cirkusu sledovali milióny divákov. Tiež sme radi, že sme sa mohli účinkovať v Bratislave na Vianočnom Bazáre Chalaňov s partiou z Partičky a udalosťou roka bola pre nás nesporne uvedenie celovečerného filmu Cigán od Martina Šulíka, na ktorom sme sa zúčastnili…“

Nuž a čo sa týka novoročných predsavzatí? Tie sú podľa Akimova jednoduché: „Môcť pokračovať stoj čo stoj. Napriek kríze, napriek recesii, napriek všetkému. Veď na to všetko sme už dávno zvyknutí...“

RPA, január 2012

Poznáte Kesaj Tchave?

Vďaka môjmu článku „Ako sa to dá“ (v novinách Romano nevo ľil) sa so mnou skontaktoval pán Ivan Akimov. Balalajkár s ruskými koreňmi, človek s veľkým srdcom, ktorý hral v kaviarni na Eiffelovke, hral Delonovi aj monackému kráľovi.

Človek, ktorý sa rozhodol svoj talent posunúť ďalej. Pracuje s rómskymi deťmi a môžete mi veriť, všetky ho rešpektujú a majú rady. A ako to viem? Tento charizmatický pán zaujímavého vzhľadu ma po prečítaní článku oslovil a ponúkol nám vystúpenie súboru Kesaj Tchave. Bola som poctená, pretože tento súbor mi nebol neznámy. O aktivitách Ivana Akimova a jeho manželky Heleny som sa dozvedela ešte minulý rok na slávnostnom odovzdávaní cien Gypsy spirit.

Od nášho prvého kontaktu neubehli ani dva týždne a práve túto nedeľu sa v našej obci, pre žiakov našej školy, uskutočnilo vystúpenie tohto súboru. Najprv sme sa predstavili s krátkym hudobným programom my im, a potom oni nám. Neviem, či dokážem nájsť to správne adjektívum na pomenovanie toho, čo sme videli a počuli. Neskutočné, rytmické, dynamické, farebné, emotívne, iskrivé…Neviem. Jednoducho som nevedela, kam skôr pozrieť. Na hudobníkov, chlapcov, či na dievčatá v úžasných kostýmoch. Boli všade. Raz boli hore na pódiu, vzápätí tancovali s nami, divákmi, ani na chvíľu sa nezastavili.

Viac ako hodinové vystúpenie nenechalo nikoho chladným.

Ivan Akimov je úžasný človek. Pracuje s deťmi z rómskych osád. Bez neho by sa tieto deti „stratili“ v dave. On im ponúka možnosť sa uplatniť. A čo podstatné ukázal našim deťom? Že sen sa môže stať skutočnosťou.

Zdroj info a foto : Mgr. Monika Podolinská

Revúca 24, 26. marec 2012 | Eva Viestová

Rómska skupina Kesaj tchave na koncerte vo Viedni

 V piatok 30. marca 2012 vystúpila v divadle vo viedenskom Meidlingu spevácka a tanečná skupina z Kežmarku Kesaj Tchave. Benefičný koncert zorganizoval historik viedenskej univerzity Jerôme Segal s partnermi. Na podujatí spolupracoval aj Slovenský inštitút vo Viedni.

Skupina pozostáva z detí a mládeže z rómskych osád a jej autentický prejav usmerňuje umelecký vedúci Ivan Akimov. Od roku 2004 vystupuje aj v zahraničí. Jej názov pochádza z rozprávky o víle Kesaj. Tchave znamená po rómsky deti.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Teheráne, 30 marec 2012

Deti Kesaj

"'Kesaj Tchave' znamená Deti Kesaj. Kesaj je rómska víla, ktorá podľa povery povedala, že kto chce lásku prijímať, musí ju v prvom rade aj dávať". Túto vetu si vzal k srdcu Ivan Akimov, zakladateľ a vedúci rómskej hudobnej skupiny Kesaj Tchave.

Pred 12 rokmi založil Ivan Akimov spoločne so svojou ženou Helenou Akimovou v Kežmarku, na juho-východnom Slovensku, hudobnú skupinu "Kesaj Tchave" s rómskymi deťmi a mládežou. Hudobník Akimov, ktorý žil 20 rokov vo francúzskom exile, chce prostredníctvom spoločnej hudby a mnohých vystúpení skupiny naprieč Európou "staviať mosty" medzi rómskou menšinou a väčšinovým obyvateľstvom.

"Deti a mládež by sa mali dostať zo svojich osád a nadviazať kontakt s väčšinou. Tak je možné prekonať bariéry a začať dialóg", vysvetľuje hudobník v relácii Rádio Špongia.         

Radosť miesto bohatstva                  

Po ich minulotýždňovom vystúpení vo Viedni v divadelnom sále na Längenfeldgasse, nakazilo 30 hudobníkov chuťou zatancovať si aj divákov vo Švajčiarsku a Francúzsku. Vlastnými choreografiami, ktoré vznikajú vďaka veľkej kreativite hudobníkov samých, uchvátilo vystúpenie plné tanca a spevu publikum.

"Každý z nás prináša svoje vlastné nápady, tak vznikajú naše choreografie", rozpráva Ciril Mirga, jeden z tanečníkov.

Mladí umelci sa financujú čisto z peňažných darov počas ich vystúpení, na ktoré je voľný vstup, hovorí Ivan Akimov v rozhovore s Yvonne Strujić.

Väčšina detí a mládeže býva v neďalekých rómskych osadách a navštevuje denne tanečnú prípravu v Kežmarku, rozpráva Akimov a dopĺňa: "Tamojšie rodiny sú finančne veľmi znevýhodnené, proti tomu sme bezmocní. Prostredníctvom vystúpení nezbohatne nik z nás, ale o to nám vôbec nejde. Všetkých nás veľmi bavia prípravy, vystúpenia a deti vidia na cestách kus sveta."

Ivan Akimov sa už ani ako hudobník nechce svojej "skupiny" vzdať a prezrádza: "V týchto mladých ľuďoch som našiel niečo, čo som nenašiel v sebe. Ich nadšenie, elán, spontánnosť a svojskosť ma očarili."

Volksgruppen, 2.4.2012

Francúzsko-slovenský príbeh lásky

OD ROMANO NEVO ĽIL – APRÍL 20, 2012

Veľká Lomnica. Februárové mrazy práve dokazovali svoju najväčšiu silu. V osade pod Tatrami, vo Veľkej Lomnici, bežal život, ako keby ani nemrzlo tak príšerne, ako som to ja pociťovala. Možno preto, lebo mne bolo zima už pri pohľade na slabo oblečené deti postávajúce na ľade tešiace sa zo snehu. Vymrznuté, zvedavé.

Nech mi nikto nepovie, že v živote netreba mať šťastie. Na to myslím neustále, keď odchádzam z ktorejkoľvek osady na Slovensku. Keď si vždy znova a znova uvedomujem, že z osídiel osady sa človek bez šťastia a poriadnej dávky pomoci jednoducho sám nedokáže vymaniť. Šťastie. Čo to je? Dnes už viem, že sú to predovšetkým príležitosti. A ešte – dobrí ľudia. Dušan Gabur mladší tvrdí, že on šťastie má. Hovorí, že má veľké ŠŤASTIE. Ale, poďme pekne po poriadku…

Sedíme v teplučkom príbytku Dušana Gabura staršieho a čakáme na jeho syna rovnakého mena. Rodina nás usadí do príjemnej, teplo vykúrenej obývačky, ktorej strop zdobí žlto oranžová mandala. Cítim, ako ma hreje. Ako keby na mňa svietilo slnko. Zoznamujeme sa s mladou ženou Joan Tanase. „Mladá Francúzka je Dušanova láska,“ hovorí nám otec Gábor a ujme sa role tlmočníka. So šarmantnou Francúzkou rýchlo nachádzame spoločnú reč. Francúzštinu strieda s rómskym jazykom, čo-to už vie aj po slovensky. Dozvedám sa, že Joana má mamu bielu Belgičanku a otec je rumunský Róm. Žijú v Paríži. Práve tam sa mladí zoznámili. Gáborovci, takmer celá rodina vystupovali s Kesaj Tchave v programe, ktorý ako obvykle režíroval Ivan Akimov. A ako zvyčajne – aj tam mali úspech. Po vystúpení bol čas na rozhovory s ľuďmi z publika, na spoznávanie, i na lásku. Vzbĺkla a horí. Majú z nej radosť mladí i ich rodičia. Mladý pár vystupuje spolu, kedy sa dá. Žijú striedavo vo svojich rodinách. Chvíľu pod Tatrami, chvíľu vo Francúzsku. Pýtam sa Joan, ako vníma samu seba. Hovorí, že sa pokladá za Rumunku, aj Francúzku, ale aj za Rómku. Som zvedavá, či už spolu uvažovali o tom, kde by chceli žiť. Dušan tvrdí, že už to spolu rozoberali. A jednoznačne vyhráva Francúzsko. Paríž. „Sú tam lepšie možnosti pre mladých ako na Slovensku. Tu u nás pre Joan nie je práca. Doma robí v obchode, pracuje s deťmi. Má ešte dvoch súrodencov,“ hovorí Dušan. Z uzulinkej kuchyne sa ozýva spev. Dušan pozrie k dverám izby a hovorí, že to spievajú otec s mamou. Chodia s Kesaj Tchave po svete a spev je pre nich prirodzenou samozrejmosťou. Milou súčasťou života. Pýtam sa Dušana a Joan, ako budú vychovávať raz svoje deti. Akým jazykom sa s nimi budú rozprávať. Hovoria, že tak, ako rozprávajú oni a vymenúvajú slovenčinu, francúzštinu, rumunský jazyk, rómsky a angličtinu.

Dušan končí základnú školu, rád by ďalej študoval na konzervatóriu. Nahlas sa zamýšľa nad šťastím, ktoré mu život doprial. „Keby nebolo uja Akimova, môj život by bol úplne iný ako ten, ktorý žijem. Nebolo by vystúpení, nebolo by cestovanie po svete. Nebol by som navštívil Francúzsko. Nespoznal by som Joanu. Som veľmi šťastný človek.“

Šťastie. Stovky ľudí v osadách ho nemajú. Možno i preto, že takých ľudí, ako je Ivan Akimov, nie je zas až tak veľa.

Daniela Obšasníková, RNĽ č.2/2012

Kesaj Tchave prebrázdili Európu krížom-krážom

Letné štvortýždňové   turné súboru Kesaj Tchave sa skončilo. Spievajúce a tancujúce deti spod Tatier pod vedením Ivana Akimova prebrázdil bezmála 8 000 km na cestách Európy. Spoznali pláže Stredozemného mora v blízkosti povestného Cannes a Saint Tropez, pohoria Cevennes, zastavili sa na púti v Lourdes, ďalej pokračovali až ku Atlantickému oceánu, a po návrate domov, hneď na druhý deň ešteodišla malá skupina na festival na Ukrajinu. Ako povedal Ivan Akimov po návrate na Slovensko -  Európa krížom – krážom!

Turné  ktoré ostane v spomienkach rómskych detí navždy ako jedinečný zážitok, ako spoznávanie sveta, spoznávanie samých seba. Cenná skúsenosť ktorá sa nedá zaplatiť. Vďaka nej štyridsať detí z kežmarského regiónu účinkovalo na folklórnych festivaloch, kultúrnychpodujatiach. Vystupovali aj v táboroch francúzskych Manouches a na sídliskách južných Gitans. Už tradične sa zájazdu zúčastnili aj mladí Rómovia z táborísk balkánskych migrantovokolia Paríža. Mladí sa spoznávali navzájom. Mohli porovnávať, mohli sa cez iných pozrieť sami na seba, cez svet na život rodiny, v ktorej doma vyrastajú. Turné je totiž nielen o vystúpeniach. Každoročne je aj o desiatkach, ba stovkách podnetov, ktoré by doma, v osadách a ich biede deti nikdy nezažili. Také cestovanie po svete je ako rok poctivého štúdia. Rok štúdia na univerzite, ktorá sa volá Život.  

„Odozva bola všade viac ako priaznivá,“ povedal pre naše noviny na margo turné Ivan Akimov a dodal, že tak ako vždy aj tentokrát prejavili o súbor Kesaj Tchave  záujem médiá. Čitatelia sa sami môžu i ich záujmu presvedčiť na stránke: https://lautretv.fr/actualites/video/concert-des-enfants-tziganes_107. Súbor, sa tak, ako to pomaly už býva zvykom dostal aj tentokrát na titulné stránky tlače. Ako zaujímavosť, ako atraktivita. Ale nie len o súbore Kesaj Tchave  bola reč vo francúzskych novinách. Dňa 8 augusta sa Rómovia dostali na titulky novín aj z úplne iného dôvodu. Známy francúzsky denník Liberation zverejnil veľkú fotku Rómov s otázkou: "Roms - Quelles solutions? Rómovia – Aké riešenia?". Táto téma je zjavne vo francúzskych médiach stále aktuálna. „Zhodou okolností, práve 8 augusta sme mali aj my prvé stránky v Centre Presse a v Midi Libre. Bez otáznika.... len s konštatovaním že sa to všetkým páčilo a že aj také sú možnosti.“ povedal Ivan Akimov a dodal: „Nie sme schopní formulovať odpovede na tak pálčivé otázky ako kladie Liberation. Nie sme ani jasnovidci ani politici. Ale 8 augusta, ako i počas celého mesiaca zájazdu, a koniec koncov i počas celého roka príprav na zájazd, sme dokázali že nepotrebujeme otázky a ešte menej premúdre odpovede, stáčí trocha dobrej vôle a všetko sa dá... Ale je zatým nenormálne veľa úsilia, priam driny, ktorú všetci účinkujúci podstúpili. Aj keď sa jedná len o jednoduché cigánske tančeky a pesničky... Nuž a práca, tá má aj výchovný charakter...“

Naozaj, človeku nedá neporovnávať. Tisícky rómskych žiakov roky končí školu v nízkych ročníkoch. Učitelia tvrdia, že nemajú radi školu, nemajú záujem o vzdelanie, nechcú sa učiť... Tisíce dôvodov miesto toho, aby dospelý zmenil prístup. Seba. Aby sa začal pýtať, prečo je správanie toho jeho „zlého“ žiaka take, aké je? Zlé. Aby začal uvažovať, čo je treba zmeniť  , aby sa žiak v škole cítil dobre, aby chcel, aby chápal, že učenie má zmysel... A potom, sú tú iní dospelí. Ktorí sa netvária, ale žijú. Ktorí učia, aj keď neučia. Ktorí vzdelávajú, hoci sú prázdniny. A ktorí spôsobia, že tým „ich deťom“ sa práve tieto prázdniny hlboko vryjú do srdca. Možno práve preto, že celý ten prázdninový pobyt v zahraničí bol organizovaný naozaj zo srdca.

Daniela Obšasníková, Romano nevo ľil, december 2012