2020
Dedinka, v údolí… niekde na slovenskom východe, rýdzo folkloristická, srdeční, prívetiví obyvatelia, festival nie veľký, ale vydarený, s ozajstným ľudským rozmerom, napriek pandemickým opatreniam ktoré sa nevyhli ani týmto odľahlým končinám. Na scéne nás bolo 43, malých i veľkých, pre mnohých to bola vôbec ich prvá scéna. Celkový dojem výsostne pozitívny…
Čo sa týka interného folklóru, ani ten neabsentoval. Roman, hráč na varhany, nevyhnutný element našej produkcie, išiel hrať na pohreb a nedostavil sa na odchod ako to bolo vopred dohodnuté. Našťastie, úplnou náhodou sa objavil Duško, a zaskočil ho napriek ešte nezahojenej ruky po ťažkej autohavárii ktorú utrpel pred dvomi týždňami. Zdanlivo banálna záležitosť, ale pre nás hlboká trauma, nijako sa nám nedarí vykoreniť zažité stereotypy. Roman dal prednosť mizernému zárobku, napriek tomu že ho už takmer od narodenia podporujeme, pomáhame mu aj teraz, keď už je otcom dvoch detí, a problémov má neúrekom, a nikdy neváha aby prišiel s prosbou o pomoc za nami. A pomáhame… A ešte k tomu, v súbore sú aj jeho súrodenci, dve malé sestry, dvaja bratia, kopa bratrancov, kamarátov, a napriek tomu neprišiel, všetkých nechal v štychu…
