Veľké zájazdy
Včera sa vrátila z letného zájazdu detská rómska spevácko-tanečná skupina Kesaj Čhave. Počas 45 dní precestoval súbor s 35 účinkujúcimi zhruba 7 000 km z Kežmarku, cez Ženevu, Alpy, Centrálne Francúzsko a Alzasko. Účinkoval na 5 významných festivaloch CIOFF, odohral vyše 40 predstavení a usporiadal 1O dňové tvorivé sústredenie vo Vercors ktorého sa zúčastnili aj deti a mladí Rómovia z táborísk rumunských migrantov. Francúzské média zaznamenali tieto udalosti vo dvadsiatke článkov a v jednej televíznej a rozhlasovej relácii. Na festivaloch účinkovali umelecké telesá a skupiny z piatich kontinentov, na vysokej, často profesionálnej úrovni. Kesaj Čhave si vždy získali obdiv a sympatie obecenstva i organizátorov a spoluúčinkujúcich, boli akýmsi maskotom podujatí, o čom svedčia i početné pozvania do budúcnosti, a ako vždy, krásne priateľstvá a slzy pri rozlúčkach. Najväčším úspechom ale je, že počas tychto 45 dni strávených na doskách ktoré znamenajú svet, mali deti možnosť žit v ozajstnom svete tolerancie, mieru a porozumenia, spoznávania a otvárania sa rôznym kultúram, od Myamaru po Paraguaj, Tahiti, Keňu, či Rusko nevynímajúc, ako i mnohé iné národy a národnosti ktoré spoznali. To je krásne. Ale vzhľadom na domáce reálie je podstatné že mali kvalitnú pravideľnú stravu, čisté ošatenie, normálne hygienické podmienky. Všetci krásne, očividne, pribrali a vyrástli. A tomu som, spolu s manželkou najradšej...
Ivan Akimov
program marec april.pdf (2631607)
Kesaj Tchave si opäť podmanili Francúzsko
Romano Nevo Ľil
september 2011
Toto leto bolo pre skupinu Kesaj Tchave v znamení 5-týždňového turné po Francúzsku. Zájazdu sa spolu so slovenskou mládežou zúčastnili aj deti z rómskych táborov z okolia Paríža, aby spoločne odovzdávali odkaz kultúry rómskeho národa početnému publiku. A divákov, obdivovateľov rómskej hudby, tanca a spevu bolo počas vyše 8-tisíc kilometrovej trasy letného putovania pre štyri desiatky detí a mladých, ako pre naše noviny povedal vedúci súboru Kesaj Tchave Ivan Akimov, viac než dosť. Maratón vystúpení súbor doviedol až k Atlantickému oceánu. Počas toho maratónu účinkovali aj na festivaloch CIOFF, ale i na rôznych kultúrnych podujatiach, akým bol napríklad Sviatok Jazykov Sveta v Decazeville, ktorý bol práve tento rok venovaný rómskemu jazyku. A tak nie div, že aj vďaka nadaným deťom zo Slovenska sa podujatím rómsky jazyk ozýval naplno.
Prinášame zopár výňatkov z francúzskej tlače a fotiek ako svedectvo o krásnom, ale i náročnom pobyte detí spod Tatier v krajine galského kohúta.
„Keď dorazila prívalová vlna hudobníkov a tanečníkov Kesaj Tchave so svojimi diabolskými rytmami a pestrofarebnými kostýmami, publikum skončilo postojačky. Na lavičkách. Aby nikomu nič z predstavenia neušlo. „
„Večer cigánskeho zázraku. Tanec, spev, hudba a hlavne veľa lásky. Deti z ulice si úplne podmanili početné obecenstvo, ktoré im prišlo zatlieskať... bolo treba pridať stoličky, poukladať na zem koberce, lebo diváci prichádzali a prichádzali. Zovšadiaľ.... Títo mladí vytvárajú z každého ich vystúpenia ozajstný zázrak prijímaný s úspechom po celej Európe.“
„Štedrosť vystúpenia skupiny Kesaj Tchave našla odmenu v usmiatých tvárach a obdivných pohľadoch divákov. Až priveľmi početných na to, aby tí poslední prichádzajúci mohli vidieť najmenších tanečníkov a spevákov. Dve hodiny nepretržitého spevu a tanca s rozmanitým repertoárom podloženým prekypujúcou energiou. Salvy potlesku svedčili o záujme publika o toto nevšedné predstavenie.“
Kesaj Tchave Európou krížom-krážom
Autor: Redakcia | 4. 9. 2012
V týchto dňoch sa vrátil zo štvortýždňového letného turné súbor Kesaj Tchave, ktorý vedú manželia Akimovci z Popradu. Bezmála 8 000 km na cestách Európy, ktoré členom súboru umožnili spoznať pláže Stredozemného mora v blízkosti povestného Cannes a Saint Tropez, pohoria Cevennes, zastavili sa na púti v Lourdes, ďalej pokračovali až ku Atlantickému oceánu, a po návrate domov, hneď na druhý deň ešte odišla malá skupina na festival do Ukrajiny.
Štyridsaťdetí z kežmarského regiónu účinkovalo na folklórnych festivaloch, kultúrnych podujatiach, ale vystupovali aj v táboroch francúzskych Manouches a na sídliskách južných Gitans. Už tradične sa zájazdu zúčastnili aj mladí Rómovia z táborísk balkánskych migrantov okolia Paríža. Odozva bola všade viac ako priaznivá, o čom svedčí aj záujem médií.
Ale nie len o folklórnom súbore Kesaj Tchave bola reč vo francúzskych novinách. 8 augusta, na svojej titulnej stránke publikoval popredný denník Liberation veľkú fotku Rómov s otázkou :"Roms- Quelles solutions? Rómovia - Aké riešenia?". Táto téma je zjavne vo francúzskych médiach stále aktuálna. Zhodou okolností, práve 8 augusta patrili prvé stránky frencúzskych médií v Centre Presse a v Midi Libre práve kežmarskému súboru. Bez otáznika.... len s konštatovaním že sa to všetkým páčilo a že je to aj tak možné.
„Nie sme schopní formulovať odpovede na také pálčivé otázky, ako kladie Liberation. Nie sme ani jasnovidci, ani politici. Ale 8. augusta, ale aj počas mesačného zájazdu, a koniec koncov i počas celého roka príprav na zájazd, sme dokázali že nepotrebujeme otázky a ešte menej premúdre odpovede.Stačí trocha dobrej vôle a všetko sa dá. Ale je za tým nenormálne veľa úsilia, priam driny, ktorú všetci účinkujúci podstúpili. Aj keď ide len o jednoduché cigánske tančeky a pesničky. Nuž a práca, tá má aj výchovný charakter" poznamenal Ivan Akimov.
Kesaj Tchave prebrázdili Európu krížom-krážom
Letné štvortýždňové turné súboru Kesaj Tchave sa skončilo. Spievajúce a tancujúce deti spod Tatier pod vedením Ivana Akimova prebrázdil bezmála 8 000 km na cestách Európy. Spoznali pláže Stredozemného mora v blízkosti povestného Cannes a Saint Tropez, pohoria Cevennes, zastavili sa na púti v Lourdes, ďalej pokračovali až ku Atlantickému oceánu, a po návrate domov, hneď na druhý deň ešteodišla malá skupina na festival na Ukrajinu. Ako povedal Ivan Akimov po návrate na Slovensko - Európa krížom – krážom!
Turné ktoré ostane v spomienkach rómskych detí navždy ako jedinečný zážitok, ako spoznávanie sveta, spoznávanie samých seba. Cenná skúsenosť ktorá sa nedá zaplatiť. Vďaka nej štyridsať detí z kežmarského regiónu účinkovalo na folklórnych festivaloch, kultúrnychpodujatiach. Vystupovali aj v táboroch francúzskych Manouches a na sídliskách južných Gitans. Už tradične sa zájazdu zúčastnili aj mladí Rómovia z táborísk balkánskych migrantovokolia Paríža. Mladí sa spoznávali navzájom. Mohli porovnávať, mohli sa cez iných pozrieť sami na seba, cez svet na život rodiny, v ktorej doma vyrastajú. Turné je totiž nielen o vystúpeniach. Každoročne je aj o desiatkach, ba stovkách podnetov, ktoré by doma, v osadách a ich biede deti nikdy nezažili. Také cestovanie po svete je ako rok poctivého štúdia. Rok štúdia na univerzite, ktorá sa volá Život.
„Odozva bola všade viac ako priaznivá,“ povedal pre naše noviny na margo turné Ivan Akimov a dodal, že tak ako vždy aj tentokrát prejavili o súbor Kesaj Tchave záujem médiá. Čitatelia sa sami môžu i ich záujmu presvedčiť na stránke: https://lautretv.fr/actualites/video/concert-des-enfants-tziganes_107. Súbor, sa tak, ako to pomaly už býva zvykom dostal aj tentokrát na titulné stránky tlače. Ako zaujímavosť, ako atraktivita. Ale nie len o súbore Kesaj Tchave bola reč vo francúzskych novinách. Dňa 8 augusta sa Rómovia dostali na titulky novín aj z úplne iného dôvodu. Známy francúzsky denník Liberation zverejnil veľkú fotku Rómov s otázkou: "Roms - Quelles solutions? Rómovia – Aké riešenia?". Táto téma je zjavne vo francúzskych médiach stále aktuálna. „Zhodou okolností, práve 8 augusta sme mali aj my prvé stránky v Centre Presse a v Midi Libre. Bez otáznika.... len s konštatovaním že sa to všetkým páčilo a že aj také sú možnosti.“ povedal Ivan Akimov a dodal: „Nie sme schopní formulovať odpovede na tak pálčivé otázky ako kladie Liberation. Nie sme ani jasnovidci ani politici. Ale 8 augusta, ako i počas celého mesiaca zájazdu, a koniec koncov i počas celého roka príprav na zájazd, sme dokázali že nepotrebujeme otázky a ešte menej premúdre odpovede, stáčí trocha dobrej vôle a všetko sa dá... Ale je zatým nenormálne veľa úsilia, priam driny, ktorú všetci účinkujúci podstúpili. Aj keď sa jedná len o jednoduché cigánske tančeky a pesničky... Nuž a práca, tá má aj výchovný charakter...“
Naozaj, človeku nedá neporovnávať. Tisícky rómskych žiakov roky končí školu v nízkych ročníkoch. Učitelia tvrdia, že nemajú radi školu, nemajú záujem o vzdelanie, nechcú sa učiť... Tisíce dôvodov miesto toho, aby dospelý zmenil prístup. Seba. Aby sa začal pýtať, prečo je správanie toho jeho „zlého“ žiaka take, aké je? Zlé. Aby začal uvažovať, čo je treba zmeniť , aby sa žiak v škole cítil dobre, aby chcel, aby chápal, že učenie má zmysel... A potom, sú tú iní dospelí. Ktorí sa netvária, ale žijú. Ktorí učia, aj keď neučia. Ktorí vzdelávajú, hoci sú prázdniny. A ktorí spôsobia, že tým „ich deťom“ sa práve tieto prázdniny hlboko vryjú do srdca. Možno práve preto, že celý ten prázdninový pobyt v zahraničí bol organizovaný naozaj zo srdca.
Daniela Obšasníková, Romano nevo ľil, december 2012
Zájazd leto 2015
Súbor Kesaj Tchave absolvoval toto leto svoj doposiaľ najdlhší zahraničný umelecký zájazd. 6 týždňov strávili mladí tanečníci a speváci na cestách, putujúc festivalmi CIOFF skrz celé Francúzsko, nazbierajúc tak úctihodných bezmála 10 000 km na tachometri autobusu, ktorý sa po tú dobu stal takmer ich druhým domovom. Trasa viedla krížom-krážom cez krásnu, rozmanitú krajinu. More, oceán, hory, mestá i pútavé stredoveké usadlosti, zámky i malebné dedinky, to všetko mali možnosť vidieť a zažiť na vlastnej koži účastníci zájazdu. Súbor sa tešil mimoriadnej pozornosti divákov aj médií. Všade kde sa Kesaj Tchave ukázali, zanechali po sebe ten najlepší dojem, umocnený širokou medzinárodnou účasťou na všetkých festivaloch. Účinkujúci z 5 kontinentov budú môcť doma povedať že Slovensko je krásna krajina, ktorá má skvelých reprezentantov a propagátorov svojej kultúry. Počas tých 6 týždňov, sa svet stal na chvíľu celkom malý, maličký. Doslova protinožci sa stretávali na spoločných podujatiach, spolu tancovali, spievali... Bolo im spolu dobre. Úžasné. Stačí si pozrieť ktorékoľvek správy z veľkého sveta, aby sme si uvedomili ako sú dnes takéto jednoduché posolstvá dôležité a podstatné. Sme nesmierne radi, že sme mohli krásnu myšlienku spolužitia aspoň na chvíľu stelesniť...
Road book Slovensko 2015.doc (346112)
Neuveriteľné leto Kesaj Tchave
Leto Kesaj Tchave trvalo len 6 týždňov. 6 krátkych týždňov jedného dlhého letného zájazdu, ktorý meral takmer 10 000 km na cestách Festivalov CIOFF po celom Francúzsku. Issoire, Meilhaud, Ambert, Gironville, Le Pouzin, Chaulay, Angers, Pujols, Castres, Amélie-les-Bains, St. Paul, Le Boulou, Lourdes, Plozevet, Douarnenez, Concarneau, St. Martin, Chataulin, Haguenau...boli hlavnými etapami našich vystúpení. Mimo iných, Festival des Filets Bleus v Concarneau, ktorý slávil svoje 110-e výročie, alebo domáca posiedka s dychovkou Eyo´nlé z Béninu u Freda z Ogrov, alebo Mondial´Folk v Plozevet, ktorý nám zorganizoval celý zájazd, či rezidencia na Zámku v Buno. Nehovoriac o výlete do Disneylandu, kúpaniu v mori, v oceáne... Spústa článkov v novinách, plus televízne reportáže, na čele s vysielaním v Arte, ktoré videlo asi celé Francúzsko – nebolo jedného dňa že by nám niekto na ulici nepovedal : « Videl som vás v telke ». Všade, jedno a to isté – úžasne vrelé a srdečné stretnutia s domácimi, noví známi, noví priatelia. Kto to nezažil, ťažko uverí !
Máme výnimočné šťastie že sme zažili tých mimoriadnych 6 týždňov, na ktoré nikto z nás nikdy nezabudne. Niekedy, v rozprávkach, sa stáva, že sa hory stretnú s oceánmi. Niečo podobné sa prihodilo aj nám, čo sa týka intenzity emócií a zážitkov ktoré sme nazbierali počas tejto neskutočnej letnej pochôdzky.
Vďaka Vám všetkým, priatelia z našich ciest, partneri, diváci, fanúškovia, dobrovoľníci, poriadatelia, sprievodcovia... Vďaka od srdca všetkým Vám, ktorí ste nás sprevádzali, povzbudzovali, tlieskali ste nám, podávali ruky... vďaka Vám sa tento sen stal skutočnosťou. V Rakúsoch, Kežmarku, či vo Veľkej Lomnici, bude teraz svet o niečo krajší...
tournée été 2015 – kopie2.pdf (834076)
Od r. 2003, každé leto, sa súbor Kesaj Tchave vydáva na cesty, na letné umelecké zájazdy. V priemere 3 - 4 týždňové, s rekordom v lete 2015, keď sme boli celých 6 týždňov preč. Malé, 10 - 15 dňové zájazdy, absolvujeme aj počas roka, tak 3 - 4 za rok, ako kedy. Ale tie letné turné sú jedinečné, sú neoddeliteľnou súčasťou súboru, jeho fundamentom.
Keď to všetko spočítame tak je to spolu doposiaľ 75 zahraničných zájazdov, zhruba 600 000 km, a stovky detí a mladých rómov vo svete. Jedno francúzske príslovie hovorí : Les voyages forment la jeunesse – Cestovanie formuje mladosť. Asi niečo na tom pravdy bude, a platí to pre všetkých, Rómov nevynímajúc. Sú to kilometre, dni a noci na cestách, zoči – voči veľkému svetu, reálnemu svetu, v ktorom treba obstáť na všetkých úrovniach, odborne – umelecky, ale aj spoločensky, ľudsky, byť nielen takí ako ostatní, ale ešte aj lepší, jedineční, tak aby sme všade zanechali len ten najlepší dojem, aby sme sa zas mohli vrátiť aj tam kde sme už boli, aby nás volali naspäť, aby sme opäť mohli ísť do šíreho sveta…
Súbor už prebrázdil takmer celú Európu, ale hlavnou destináciou zostáva Francúzsko. Je to prekrásna, veľmi rozmanitá krajina, kolíska “slobody, rovnosti a bratsva”, myšlienky ktorú priniesla francúzska revolúcia. Aj pre Kesaj Tchave boli zájazdy a objavovanie veľkého sveta takou malou revolúciou. Veď všade zrazu tečúca voda, čistota, slušné ubytovanie, pravideľná strava. Vlastne určitým merítkom úspešnosti a “zmysluplnosti” našich zájazdov, sú vždy aj pribraté kilá, ktoré vidno na všetkých keď sa vraciame domov. A to sa nedá povedať že by sa na zájazdoch zaháľalo. Naše vystúpenia sú extrémne dynamické, pot tečie cícerkom, kroje možno žmýkať. Ďalšou, a nie malou, revolúciou, to sú ľudské vzťahy. Podané ruky, úsmevy, priateľstvá, kontakty… U francúzov je bežné, že pri stretnutí, si povedia “bonjour – dobrý deň”, a ešte sa aj pobozkajú na obe líca. Nevídaná novinka pre našich…
Na veľkých medzinárodných festivaloch sa stretávame s celým svetom. Globalizácia do slova a do písmena. V globálnom svete už Európa nehraje prím, Slovensko je pre mnohých neznámym pojmom, Rómovia strácajú na svojej exotike, keďže na opačnom konci zemegule o nich často ani nechyrujú. Pre nás je to skvelá východisková pozícia, konečne sme ako všetci ostatní, nikto na nás nezazerá, strácame sa vo víre sveta… A uzatváramé skvelé, neskutočné priateľstvá, s mladými z Laosu, Číny, Argentíny, Kamčatky, Nigérie, Tahiti, a kto vie z kade ešte. Je zaujímavé, že aj v tom “veľkom”, kosmopolitnom svete, si Rómovia predsa len zachovávajú svoju svojbytnosť, špecifiku, zdá sa, len im vlastnú. V našom prípade to je obdivuhodná schopnosť komunikácie, bezprostrednosti v nadväzovaní kontaktov, v spolužití. Napr. na jednom festivale účinkovala aj skupina z Mjanmarska. Mníšky, tanečnice, ktoré boli prvý krát nielen v Európe, ale vôbec aj mimo svojho prostredia, ktorým sú budhistické chrámy uprostred pralesov. Samozrejme, že s nikým nekomunikovali, boli úplne uzavreté do seba. Až kým nestretli našich, a po pár dňoch už spolu hrali pingpong a tancovali na Dášu a Pavlovce. Raz sme boli zas ubytovaní spolu s baletom z Martinky. Výnimočne sme boli takmer celý mesiac spolu, na jednej ubytovni. Hrozné. Martinikánci si hneď začali sťažovať, že toto a hento, proste všetko im vadilo, hotové peklo. Ale po týždni sa už atmosféra začala uvolňovať, a keď sme sa lúčili, tak slzy tiekli potokom na oboch stranách. Náhodou, po desiatich rokoch, sme sa s nimi opäť stretli na festivale v Haguenau. Predstavte si, oni si ešte pamätali naše deti po mene a pýtali sa čo je s každým jedným... Práve v Haguenau, nám chceli poriadatelia spraviť radosť, a ubytovali nás na tom istom poschodí ako ďalšia slovenská skupina, dychovka zo Záhoria. Keď sme sa to s manželkou dozvedeli, tak sme boli zničení, že ako to dopadne, boli sme presvedčení že to nepôjde. Hneď sme išli za vedením festivalu, aby nás ubytovali niekde inde. Ale to sa už nedalo. Čakali sme to najhoršie. A dočkali sme sa toho najlepšieho, presný opak našich obáv. Záhoráci boli rozprávkoví. Neskutočne milí, priateľskí, ústretoví. Strávili sme s nimi krásný týždeň, bez najmenších problémov. Ako ďaleko človek musí ísť, aby objavil tak jednoduché veci.
Toto leto sme zas účinkovali na festivale v Rudolstadte, v Nemecku. Participovali sme na nosnom projekte festivalu, “Archa Noah reloaded”, divadelno-hudobnej produkcii na tému migrantov. Úzko sme spolupracovali sme s profesionálnymi hudobníkmi zo Sýrie, Nemecka, Poľska a z Burkina Faso. Bolo to nesmierne náročné. Nebola to len nejaká multikulti zlepenica vzájomných odrhovačiek, ale vedúci projektu, Mathias Shiefel, si dal záležať, a strávil viacero mesiacov v Mali a v Burkina Faso, aby exaktne znotoval motívy ktoré tvorili základ hudobného podkladu ktorý sme mali interpetovať. Samé nepravideľné rytmy, 15/8, atď. Hotový hlavolam, nemyslel som si, že to dokážeme. Ale dokázali sme. “Makalo” sa podľa bežných pravidiel orchestrálnej praxe. 2 krát denne 3 hodiny, bez reptania, s maximálnou disciplínou, na povel dirigenta... s deťmi z osád. Výsledok bol úchvatný, premiéra pred vypredaným 5 000-ovým publikom, priamy prenos v najväčších rádiách, médiá, atď. Veľmi dobre sme si rozumeli so skupinou z Burkina Faso. Boli to grioti, nositelia ancestrálnych hudobných tradícií, do ktorých zapadá aj liečiteľstvo a šamanstvo. Mali v sebe, samozrejme, úžasný rytmus, ale aj šarm, bezprostrednosť, a neuveriteľný rozhľad, všeobecnú kultúru. Krásne spájali tradičné s moderným. Boli sme spolu aj ubytovaní, tak sme sa mohli lepšie spoznať. Pri návrate z premiéry, nám jeden z nich ukázal na mobile fotky z jeho rodiska. Africká osada, pár chatŕč uprostred savany, udupaná zem, jedna studňa. Niečo podobné ako niektoré naše osady. Koľko krát sme už počuli, v zmysle nadávky, na adresu Rómov : «Vy ste ako v Afrike...!» Tu bolo jasné, že niečo spoločné tu je. Ale nemusí to byť len negatívne. Veď afričania a rómovia z osady odovzdali publiku niečo mimoriadne cenné, čomu všetci tlieskali. Samozrejme, to neznamená že budeme v Európe preberať africký model bývania, nebudeme žiť ako rómovia v osadách. Ale ani afričanom nemusíme vnucovať náš model sveta ako jediný správny, a to platí aj pre Rómov…
Vlastne na festivaloch sa pohybujeme väčšinou v profesionálnom prostredí. Skupiny ktoré účinkujú spolu s nami, sú často národnými, štátnymi telesami, a majú úžasnú úroveň. Platí to pre všetky krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, ale aj pre telesá z Ázie, Južnej Ameriky alebo Afriky. Ako obstať v takej vysokej kokurencii ?! Pamätám si, na jednom z našich prvých zájazdov bol aj ruský súbor. Vieme akí sú bývalí sovieti. Prešli gulagom tanca a ich úroveň je nenormálna. Keď som videl ich rozcvičku, tak som bol hotový. Hlavne aby ich nevideli naši. Bol som si istý, že sa zlaknú a nebudú chcieť ani vystúpiť na scénu. Samozrejme, nepodarilo sa mi zabrániť stretnutiu. Ale naši, keď videli neskutočné akrobatické výkony Rusov, len povedali : «Veď to nie je tanec, to je telocvik, my im ukážeme... ». A tak aj bolo, a je doteraz. Rómovia majú v sebe to, čo už málokto – prirodzený vzťah k stvárneniu tanca, spevu, hudby. Ich kultúra je neoddeliteľnou súčasťou ich života, ...a to nie všade je pravidlom. Samozrejme, za tým všetkým, za tou bezprostrednnosťou, hravosťou, radosťou zo scény, je veľa roboty, driny, odriekania. V umeleckom odvetví neexistujú zázraky. Talent, vlohy, nadanie, to všetko je pekné, ale keď to chceme odovzdať publiku, za každým, za akýchkoľvek okolností, nie vždy najlepších podmienok, unavení alebo nie, v nálade, alebo úplne bez nálady, niekedy aj po 24 hodinovej ceste, tak treba byť super pripravení. A to sa môže len dôkladnou, svedomitou, cieľavedomou, sústavnou prácou.
Návraty domov. Malí, 7 – 12 roční, keď sa vracajú domov, tak hneď automaticky splynú so svojim prostredím, akonáhle vystúpia z autobusu. Tí starší, to je už niečo iné. Vidno, že všetko to, čo videli, čo zažili, zanechalo na nich stopy. Už inakšie vnímajú svet, ale aj inakšie vidia seba samých a svoje bezprostredné okolie. Je na nich ako budú formovať seba samých a svet okolo nich. Každopádne, majú na čom bazírovať, majú s čím porovnávať, sami si môžu určiť akým smerom sa vyberú.
Keď sa začínal tento neskutočný príbeh, nikdy sme si nemysleli že po 15 rokoch budeme ešte tu, a stále budeme hrať, tancovať, nacvičovať, rozmýšľať kam pôjdeme na ďalší zájazd. Vždy sme boli v neistote. A aj sme. Každý zájazd môže byť ten posledný. Len jedna vec je istá. Že ak toto všetko sa mohlo udiať, tak je to vďaka ľuďom. Dobrým ľuďom, ktorých sme stretli neúrekom. V dnešnom svete to znie neuveriteľne, neskutočne, možno až naivne, hlúpo. Ale je to pravda. Svet, to nie sú len tie hrozné správy ktoré na nás číhajú každý deň z médiií. Svet to je aj obyčajná ľudská súdružnosť, radosť byť nápomocným, vedieť sa podeliť, nadchnúť, vedieť dopriať. Nemyslieť len na seba. Nikdy nikde nič nepýtame. Nenariekame nad našim osudom. Len ponúkame výsledok našej práce, našej spolupráce, našej radosti. A krásne dedičstvo svojich predkov, ktoré aj tieto deti z osád v sebe nosia.
Kesaj Tchave, to je dôkaz, že svet nie je až taký zlý…