Naše CD-čko
Písal sa rok 2005. Mali sme ísť na letný do Francúzska. Ale vedeli sme že do Kežmarku sa už všetci nevrátime... Vysťahovanie rodín detí súboru na maďarské hranice, ktoré už dlho vyselo vo vzduchu, naberalo konkrétne formy. Odchádzali Pištovci, Oračkovci... Bolo mi jasné že sú to posledné chvíle keď sme v kľude pokope. Potom, keď sa vrátime zo zájazdu, už budú všetci v Krtíši, a už bude všetko zložité, vlastne nemožné. Ak sme chceli zanechať po tom všetkom čo sme za tých pár rokov spolu zažili nejakú stopu, teda nahrať CD-čko, tak to bolo teraz alebo nikdy. Našťastie nám akurát vtedy vychádzal projekt s PDCS, tak nebolo treba váhať, ani meškať, ale hneď, ešte pred odchodom na zájazd niečo nahrať. Potom to už nebude možné.
Preto bolo treba konať a veci brať také aké boli. Času bolo málo, a nahrávku, na ktorú by bolo treba v normálnych podmienkách aspoň jeden týždeň sme zrealizovali za jeden deň. Od ráno do večera, od svitu do mrku, kým sme vládali, kým sme neboli na odpadnutie. V štúdiu Slovenského Rozhlasu v Košiciach sme nahrali 20 titulov v jednom kuse. Bolo nás zo tridsať. Nikto, okrem Tibora Lakatoša z Puľsu, ktorého som zavolal na husle, nikto okrem nás dvoch nemal najmenšie skúsenosti so štúdiovým nahrávaním. Väčšina deciek vôbec stáli po prvý krát pred mikrofónom. A bolo treba odviesť čistú robotu, mala to byť naša vizitka, naša pamiatka, nebolo mysliteľné niečo odflákať.
Ale fyzikálne zákony nepustia, kedže sme začali od skorého rána, poobede sa únava začínala prejavovať a k večeru sme boli na doslova na odpadnutie. Doobeda sme ešte nahrávky opakovali, cibrili, ale poobede už na to nebolo síl, tak ako sme nahrali, tak sme to aj nechali, lebo sme proste nevládali. Preto mi v niektorých skladbách chýba už trocha spontánnosti, dokonca sú tam aj nejaké chyby, moje, ale už som naozaj fyzicky viac nevládal. Toto, alebo nič.
Napriek tomu som s CD-ečkom, s Našim CD-ečkom, veľmi spokojný. Keď sa vezme, že pred 2 rokmi týto chalani okrem pár akordov a jedného jediného rytmu nagitare nič nevedeli, ich repertoár tvorilo zopár pesničiek, viac menej na jedno kopyto, a to isté sa dá povedať aj o ostatných, tí toho vedeli ešte menej. Tak potom je táto nahrávka úžasným úspechom. Reprezentuje niečo vyše dvoch rokov roboty, úžasného nasadenia, môžem bez nadsádzky povedať, prekonania seba samého. Lebo aj tu, a najmä tu, platí to moje stále opakované, že to nie len o muziku sa jedná, ale to muzicírovanie, hranie, spievanie, tancovanie, a tobôž na medzinárodných scénach alebo v profsionálnom štúdiu, ako v tomto prípade, to všetko je reálna, naozajstná škola života, so všetkým čo k tomu náleží. Všetky tie správne návyky, nové správania, atď., o ktorých sa stále hovorí a mudruje v rôznych príručkách, toto všetko je tu priamo a rukolapne uplatňované v praxi. Lebo jednoducho a proste, diváci a scéna nič neprepáčia, a mikrofóny ešte menej. Treba byť na jednotku... aj keď sme už na odpadnutie.
Fotogaléria: Naše CD-čko
