Filmy
Keď hovoríme o filmoch, tak hovoríme najmä o Cigánovi. Boli aj iné, dokumenty, dokumenty - fikcie, reportáže, šoty... ale je len jeden celovečerný, hraný film, a to bol Cigán od Martina Šulíka. Natáčanie s Martinom Šulíkom môže byť naozaj chápané ako "filmoterapia". Nielen tým, že natáčanie v noci, za mínus 30 stupňových mrazov vyhubí aj ten posledný zárodok baktérie vo filmovom štábe... ale najmä preto, že osobnosť pána režiséra, jeho blahodarný vplyv na celý filmový štáb, a aj na širšie blízke okolie, vrátane osady Richnava, môže byť naozaj chápaný ako určitá forma terapie a priam viery v "dobro človeka". Martinov, hlboko ľudský a empatický prístup ku všetkým a všetkému čo s filmom súviselo, vytváral neobyčajne žičlivú, priateľskú a tvorivú atmosféru, ktorá dokázala pokoriť aj tie abnormálne mrazy dané momentálnou meteorologickou situáciou, a všetky obavy ktoré planuly z miestneho prostredia, z osady Richnava, v ktorej sa takmer 3 mesiace natáčalo. Ku všeobecnej dobrej pohode a zdaru celej operácie, vo veľkej miere prispel aj Paľo Pekarčík, odborník na všetky pálčivé problémy priamo v teréne, ktorý nás aj do celého projektu dostal. Pre všetkých zúčastnených mimoriadny zážitok, pre slovenskú kinematografiu obohatenie a významný umelecký počin, pre slovenských Rómov prvý krok do sveta 7-eho umenia. Pre mňa, keďže som sa už zúčastnil asi dvadsiatky filmových nakrúcaní v zahraničí, dôkaz, že vo svete filmu môžu byť aj normálni ľudia, nielen banda psychopatov, ako sa mi doposiaľ javili filmové štáby s ktorými som spolupracoval... Tu, to bol pravý opak! (až na Helenu, ktorá ako vrchný furher jazykového dozoru v rómštine a prekladateľka scenára, dala riadne zabrať všetkým čo i len jedno slovko rieknúť v rómštine mali... :)
