Interupcie
29 a 30 mája 2024 sme sa zúčastnili natáčania filmu Ivana Ostrochovského a Paľa Pekarčíka, zatiaľ bez ustáleného názvu, ktorý rozoberá tému násilných interrupcií rómskych žien v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Ivan a najmä Paľo sú našimi odvekými parťákmi vo svete slovenskej kinematografie. Máme za sebou nie jeden spoločný filmový projekt. A ešte k tomu sú to dobrí kamaráti, priatelia. Čiže keď nám Paľo Pekarčík zavolal že budú potrebovať spievajúci komparz do ich nového filmu, bez váhania sme súhlasili. Natáčanie bolo veľmi náročné, scény sa opakovali do nekonečna. Treba ale poznamenať že všetci naši sa držali veľmi dobre a statočne stáli na pľaci celé hodiny, od rána do večera. Excelovala najmä malá Veronika, ktorej fenomenálny čapaš vojde do dejín slovenského filmu. Spolu s nami účinkovala aj malá skupina z cirkevného zboru zo Spišskej Belej, ktorú sme tiež museli zapojiť do našej choreografie. Mali pekné hlasy, ale okrem toho nič čo by zodpovedalo úlohe ktorej sa mali zhostiť. Problém spočíval najmä v ich pocite nadradenosti, keďže oni sa definovali ako príslušníci vybranej elity, a naši patrili do pomyselnej, vlastne skutočnej, kasty nedotknuteľných, čo im dávali aj náležite najavo. Pracovné nasadenie a kontext cudzieho prostredia tieto anachronizmy dočasne stierali, ale pred odchodom naši noví kolegovia zinscenovali krádež spáchanú našimi, aby tak dokonali svoje dielo. Našťastie s podobnými postupmi už máme svoje skúsenosti, dal som im desať euro ktoré im akože niekto ukradol a viac sme sa s nimi nebavili. Škoda, lebo sme sa im celé dva dni venovali, ale zvyk je železná košeľa... Mimo tejto nešťastnej anekdoty bolá celá filmovačka skvelým zážitkom, navyše aj dobre zaplateným, čo zdvihlo kvótu Kesaj v osadách do závratných výšin.
