Prepracovaný scenár
Svet chce pokoj, lásku, toleranciu
Scenár hudobno-dramatického diela
Autor: Gabriel Glovacký
Osoby a obsadenie:
Roman - mladý Róm
Ramina - mladá, sympatická Rómka, milá Romana
Rebelant RAPAR - dynamická postava mladého chlapca
Dobrá rómska víla Kesaj - štylizovaná postava podľa loga
Kaplán z Poštárky - štylizovaný kaplán, ktorý tlmočí idey skutočného kaplána
z Poštárky, ktorým je Peter Bešenyei autor knihy Rómske ticho.
Rómovia - členovia súboru, ktorí sa zapájajú do obrazových akcií.
Autori básní : Dezider Banga, Gabriel Glovacký
Rapové skladby – pôvodné - hudobné spracovanie Ivan Akimov a hudobníci
súboru Kesaj Tchavé. Rapové texty dr. Gabriel Glovacký, člen SOZA
Scéna a výtvarná spolupráca Ing. Peter Kúdola
Fotografie a vidéo montáž Tomáš Mirga
Na plátne premietame aj dobové fotografie z knihy Holokaust - výber študenti
Scéna: štylizované rómske koleso, ktoré sa skladá z rúk- modrozelená farba.
Kruh z ľudských rúk symbolizuje zemeguľu, ruky spoluprácu medzi národmi sveta
bez rasových predsudkov.
(Prípadné nahrávanie básní Juraj Genčanský, režisér, moderátor).
Naštudovanie obrazov scenára : Helena Akimová, Ivan Akimov, Gabriel Glovacký
Obraz : Otvorte srdcia dokorán
Na prázdnu scénu prichádza Roman. V rukách má husle a podkovu.
Vytiahne podkovu a udrie na ňu. Dá ju jednému z divákov. Divák na ňu udrie kladivkom. Roman sa
ukloní. Vyjde na pódium. Nakresli prstom srdce).
Scéna 1.
Roman sa prihovára divákom formou ľudového rozprávačstva, veselo, neviazane, s humorom, s autoderíziou
Roman :
Husle, podkova – muzikanti, kováči. Takto si ľudia oddávna predstavovali Rómov, Cigáňov. Odjakživa tu žili, hrali ľuďom na svadbách, na zábavách, ale boli aj šikovnými kováčmi, kuli klince, podkovy. Preto tieto husličky a podkova sú v mysliach ľudí späté s Rómami. Ale pozor! Podkova vždy prinášala šťastie. To znamená, že ľudia mali asi Rómov radi, či nie?
Ale to bolo dávno. Ako je to teraz? Čo je spojené s Rómami? Keby sme si mali vybrať niečo, nejakú vec, ktorá by v súčasnosti, v našej dobe znázorňovala Rómov, čo si myslíte, čo by to mohlo byť? Gitara? Lopata? Kontajner alebo hrací automat? Hrubá zlatá reťaz okolo krku? Alebo tetovačky po celom tele? Všetko dokopy? Hm... Bohužiaľ nemám žiadnu hrubú reťaz, a už vonkoncom nie zlatú. Ani lopatu a ešte menej gitaru. Tetovačku? Ešte som si nestihol nič namaľovať... Tak čo by to len mohlo byť?
Čo vy na to? Ale viete čo? Pozrieme sa trocha do novín, čo o nás píšu. Počkajte, už to mám, áno, tu to je . A dokonca veľkými písmenami : Ukradol a defraudoval 20 miliónov. Fíha. Tak to bol riadne mazaný cigánisko. Ako že sa to volal? Čonka? Mižigár? Nie,.. no toto, ani Pompa to nebol. Ale to nie je možné, to bol obyčajný občan z majority! Nie, nie to nebol nejaký obyčajný človiečik, bol to dokonca minister. Ale veď ešte nemáme ministra Róma. Aj keď že vraj nejakí cigáni sa tam v tom parlamente v nájdu, zatiaľ ešte nie je ani jeden minister Rómom. Takže to nebol Róm... Ale to nie je dobrý príklad. Pozrime sa po niečom inom. Kde som to videl?... Áno, už to mám. To je ono. Za bieleho dňa prepadli, zbili a okradli bezdomovca. Surovo do neho kopali a vzali mu dve eurá z klobúka. Boli štyria proti jednému. No tak to už hej. Potvory rómske. Ja vám ukážem. Čože? To boli miestni športovci, a nie tá banda z osady? No toto! Kto by to bol povedal. V akej dobe to žijeme? Veru, asi to bude už bude tak, že je všetko naopak! Biele je čierne, a čierne je biele... Že by to bolo tak? ... Hm, asi bude pravda niekde uprostred. Nič nie je ani úplne biele, ani úplne čierne, a všade sa nájdu aj takí aj takí ľudia, aj dobrí aj zlí, aj menej dobrí a menej zlí... len si to treba uznať a pokúsiť sa pochopiť že to už bude asi tak, všetci sme si podobní, rovnakí, ani dobrí, ani zlí, ale ľudia s ľudskými vlastnosťami a slabosťami,
Roman : Otvorte srdcia. Naše bijú s vašimi. Zvoň podkova o súzvuku medzi národmi! (Podfarbiť hudbou).
Scéna 2.
O Roma, Jevgenij Doga, prológ z filmu Cigáni idú do neba
Začiatok opakovaná basová nota, vyhrávka solo instr., súbor – dav, cigánsky tábor nastupuje mlčky na scénu a rozostaví sa vo viacerých radoch chrbtom k publiku. Otočia sa. Spievajú prológ, hymnickú pieseň s postupnou kulmináciou, crescendo ktoré zrazu prechádza do pianissima
Refrén pri 3-om opakovaní subito pianissimo
(Prichádza Ramina. Nesie rómsku vlajku).
Ramina :
Otvorte srdcia. Chceme budovať medzi nami mosty porozumenia a priateľstva. (Podá vlajku do prvej rady).
O Roma Opäť refrén ppp ( Ramina odchádza)
Roman pribehne z opačnej strany, hudba sa stráca v pianissime.
Roman :
Môj otec kováč,
po rukách mu tečú modré potôčiky.
(Roman zapáli zapaľovač- chodí s ním ).
Dobrá rómska víla Kesaj: (len hlas)Miro dad o harča, pal o vasta leske čuľoň, sinešne patakici. Nepoužívať tento preklad, z dôvodu odlišnej obrazotvorivosti v rómštine a v slovenčine, alebo použiť preklad zodpovedajúci predstavivosti detského rómskeho diváka
Roman :
Žltá pieseň dreveného uhlia.
Otec podkúva žltú kobylu, bzučí vosk.
Kobyla pred vyhňou, priviazaná trojnožka.
Podkovu vnára do piesne, ružovými klincami prišíva.
Kesaj : O pretalo tasčarel ande giľi, ružakerel kerfinenca sivkerel!
Roman :
Podkovu vnára do piesne!
Osada , prebuď sa !
Scéna 3.
Tramtara : inštrumentál, pomalý dievčenský tanec, dievčatá sa prebúdzajú...
Nane love nane mas, Šunen man Roma, Pašo paňori : rýchla, dynamická celosúborová tanečná suita
(v prípade potreby, natiahnutia času, tanečný blok Džav me pala te)
Scéna 4.
Nikto nevie čo za bolesť v srdci nosím : baladická pieseň so silným sociálnym nábojom. Z deklamácie sólistu, prechádza do zborového spevu a do rytmizovanej deklamácie zboru znázorňujúcej manifestáciu, vzburu, boj...
Roman a zbor (deklamácia a spev):
Nikto nevie čo za bolesť v srdci nosím, aký ťažký život mám,
Každé ráno Boha prosím, pýtam sa ho, čo tým deťom dám?
Prečo to tak na tom svete chodí? Že sa Cigán chudý rodí, o, o, o
Chudý, chorý, strápený, hľadí na svet, kde pre neho nič už neni
Pieseň vyvrcholí masovou deklamáciou poslednej strofy, ako na manifestácii
Premietanie histórie Rómov – kočovanie, kováčstvo, sedantarizácia, osady, getá, kontajnery... šok... v pozadí piesne Nikto nevie, priamy prechod na :
Scéna 5.
Šeherazada, Rimsky Korzakov : fortissimo, úvodná veta zo symfonickej básne, – všetci sa strhnú a stratia sa v pozadí scény
Šeherazáda, hlavná téma : piano, postupný príchod tancujúcich dievčat
Šeherazáda, rytmická téma : dievčenský tanec – prepojenie s indickou pravlasťou Rómov
Prechod do súčasnosti
Scéna 6.
To sara : text piesne hovorí ako Rómovia cestujú za robotou
Premietanie : zo všedného pracovného života, Rómovia na stavbách, ale aj v školstve, zdravotníctve, umení, atď...
Scéna 7.
Me tut kamav : premietanie fotografií zo svadby Izabely a Klaudia (rómsky rumunský pár z Paríža)
Roman a Ramina v pozadí hrajú ľúbostnú scénografiu
Obraz -Oheň, kôň, kováč, husle, šiator.
(Prichádzajú osadníci, veselá vrava. Posadajú si).
Obrazy na premietacom plátne- montáž záberov -koč, pri ohni, kováč, muzikant, deti s rodinou.... rýchla montáž.
Roman : Ó, otec vykuj silné srdcia zvonom, nech zvoniaci sa ľuďom do svedomia.
(Osadníci vyskočia, výskot. Rómska pieseň -veselá, dynamická ).
Na záver obrazu -montáž záberov z vystúpení súboru Kesaj Tchavé -plátno.
Osadníci sadnú a pozerajú.
Roman : Smútok. Lúčenie s ohňom. Nikdy sa nerozlúčim s ohňom. Budem ho nosiť pod bielou košeľou ako tvoje srdce Ramina. Ramina ! Ramina !
Osadníci –(klepú rytmus )..láska - horí- plápolá.
Ramina :
Narodila som sa pod záružlím luny, huslista les ma na svet privítal, rómska pieseň stelesnený žiaľ.
Víla Kesaj : Ó, lavuta, lavuta dujšel baršengere javoristar ružakero thešliviňakero vonovo. Odklínam srdcia pre lásku. Hraj !
Roman –prichádza s ružou. Spieva. Hud. sprievod hudobníci KesajTchavé s vedúcim I. Akimovom.
Na plátne premietame obrazy tanečníc, ktoré namaľoval P.Kúdola na skúškach súboru. Montáž je v súlade s lyrickou pesničkou Romana. Vytvára sa symbióza
hudby, spevu.
Scéna 8.
Rómovia, v rytme, a la rap :
Láska nepozná hraníc, nik ju nezastaví - láska horí - plápolá!
Rapovanie naberá na intenzite, zo sedu všetci postupne vstávajú
Korporálna rytmika – celosúborová korporálna rytmika s pokrikmi, a capella
Pašos kamin bešava – párový tanec, berú sa aj tanečníci z publika
Aven mande aven o raja – extrémne rýchla pieseň, tanec / beh v kolese, aj s niektorými divákmi, Roman ostáva v strede, hľadá Raminu, všetci krúžia v besnom tempe okolo neho, stojí sám, vo výre tancujúcich, stratený, hľadá Raminu
Zmena tóniny, z G duru do C mol, prudký koniec
Scéna 9.
Čhajori romani, sólo husle
Ramina :
Rómska pieseň. Má každý záhyb z celofánového potoka a trochu bolehlavu za táborom, jej rytmus je sypký, plávajú v nej Rómkine oči, fialové rybky.
Roman odovzdá ružu Ramine. Pohladká ju.
Osadníci -deklamujú ako modlitbu.
Zvuk :mandolína -podfarbuje
Osadníci: Lakero ritmo šukoro, nanďon ande la romana čhajorakere jakhora, fialkošne mačhora.
Ramina trhá lupienky- odchádza.
Obraz- Láska je ako oheň
Roman : Ramina, kde si ? Každá moja vatra, rodná sestra lune. Moje žiale, hlboké studne. Moje šťastie, fialový motýľ, stále kdesi ulieta! Cesty, cesty, dlhé sosny, spráchniveli s mojím vozom.
Dobrá víla Kesaj! Kde je moja láska. Ľúbi ma ?!
Víla Kesaj :
Láska je ako oheň. Pomaly sa rozhára, ale keď zbúrlivie , aj srdce praská!
Osadníci : Z hrdla noci vyletel ohnivý vták...je to znamenie lásky.
Ramina :
Z hrdla noci vyletel ohnivý vták, luna mu na krídlach vybrnkala komorné a... A ja nemôžem zadržať svoj plač. Čakám príď , Roman.
Roman ( na opačnej strane ): Ramina! Usadím ťa v harmančeku, budeme piť zo žltého džbána. Učešem si ťa ako vŕba vodu, budeš rieka švárna- Ramina.
Osadníci :
Bešava tut ande rumančoko, pijaha andar o jeloviko khoro. Chulava tut sar e fiza o paňi,oveha šukar baro paňi.
(Osadníci zaspia ) .Pribehne Ramina .
Ramina :
Neboj sa, že sme tu len sami,
Priviň sa a vášnivo ma ľúb !
Roman : Priviň ma a vášnivo ma ľúb, listom už zas popraskala žlč, treba sa nám zasa ďalej hnúť!
Roman a Ramina zaspia v náručí.
Osadníci sa prebúdzajú a tancujú okolo nich vášnivý čapáš.
Zvuk: hudba Kesaj Tchavé.
Osadníci tancujú.
Obraz- Rómska láska. (Sekvenciu podfarbuje hudba.)
Kaplán z Poštárky :
Čistá láska ako čistá rieka,
pod košeľou, neha, vášeň steká.
Víla Kesaj :
Keď máš v srdci oheň , ľúb,
keď dávaš , dávaj z úprimnosti duše!
Hľadaj svoj malý raj,
ale čistá láska nie je na predaj !
(Postavy sa vytratia -Roman a Ramina sa prebúdzajú -akciu podporuje mandolína ).
Roman -čhajori romaňi, jaj...Dievčatko rómske jaj, urob mi ohníček, nie malý, nie veľký jaj, bozkávam tvoju dušu.
Obraz: Rómske piesne - liek na všetko.
Čhajori romaňi, solo a zbor
Premietanie alebo ručná prezentácia záberov a kresieb P.Kúdola
Roman : Oj, rómska pieseň, má každý záhyb z celofánového potoka.
Ramina : a trochu bolehlavu za táborom.
Osadníci :
Devla, Devla, je to tak !
Ramina : klopkajú v nej kopytá. Róm step.
Roman:
Na koni, čo má rebrá ako zebra z dlhých ciest.
Osadníci : Jojojojoj ! Z tých dlhých ciest !
Scéna 10.
Roman :
Láska Má toľko farieb ako rómska sukňa a toľko žiaľu, že je z nej aj luna smutná.
Roman : Pôjdeme Ramina, cesta sa spenila a ako more hrá.
Ramina : Bozky si v ručníčku uzlíkom zviažeme! Je to šťastie, pravá láska víla Kesaj ?!
Víla Kesaj :
Ramina :
Láska nie je v miliónoch, je čistá ako horský prameň, horúca ako oheň!
Roman a Ramina ostávajú túliac sa jeden k druhému.
Kajone : ruská cigánska pieseň s postupnou rytmickou gradáciou
Tumbalval : ruský dievčenský cigánsky tanec, so záverom v extrémnom tempe
Osadníci :
Láska rozpaľuje všetko. Telo aj dušu. Hraj! Rómska láska nie je na predaj! Tá pravá! Joj!
Obraz . V tanci je kus rómskeho života.
( Z prudkého tanca osadníci prejdú do ťahavej symbolickej chôdze ).
Scéna 11.
Ram tá táta : celosúborová rytmika, bravúrne čapaše
Zvuk : bicie, neskôr sa pridávajú všetci muzikanti. Rap.
Raper Rebelant spieva:
Stáročia hľadáme cesty ciest, slobodní ako vtáci ! (opakuje)
Rómovia :
Slobodní ako vtáci.
Ram tá táta : celosúborová rytmika, bravúrne čapaše
Raper Rebelant :
Strihajú nám krídla. Chcú nás viesť.
Do klietok darebáci ! (opakuje)
Rómovia :
Slobodu chcú aj vtáci !
Ram tá táta : celosúborová rytmika, bravúrne čapaše
Raper Rebelant :
Oheň a hudba v srdci znie,
to je vždy pre nás vyzvanie. (opakuje)
Čapaše - odpovede
Raper :
Rovnosť!
Rómovia :
Rovnosť!
Čapaše - odpovede
Rapar :
Egalité
Rómovia :
Egalité!
Čapaše - odpovede
Rapar :
Bratstvo !
Rómovia :
Bratstvo !
Čapaše - odpovede
Rapar :
Fraternité !
Rómovia :
Fraternité !
Rapar :
Sloboda !
Rómovia :
Liberté !
Tanečníci vytvoria kruh, všetci v jednotnom, doplňovacom čapaši
Scéna 12.
Marseillaise – motív pod rytmiku čapašov . Prechod na úvod Alleluja C dur
Tire vasta - Allelujah
Premietanie plagátov o vystúpeniach súboru, kroje, zahraničné cesty, moria, hory, oceán, fotografie podporujúce myšlienku bratstva, rovnosti –montáž zo záberov pôsobenia súboru v multikultúrnom prostredí – migranti, muslimovia, Afrika ).
Soske mange o dživipen : masová pieseň s masovým zapojením publika
Mamo nadara : rómska adaptácia afrického hitu, tanec s publikom
Nane love pre mangav, Versace,
Bum bum : rómska adaptácia africkej melódie, s publikom
Africké rytmy z Burkina Faso
Free jazz prechod Na kráľovej holi, rytmicky
Na kráľovej holi - rytmicky
Premietanie :
Indus a Eufrat, Tigris, Níl,
Všade sú stopy , kde Gypsy žil.
Hnaný a štvaný ako zver,
Plakali husle - to nám ver !
V náväznosti na Na kráľovej holi
Scéna 13.
Maďar, Break, Amaro dživipen tanečná bravúrna suita
Scéna 14.
Dupáky postupne do stratena
Premietanie : Holokaust, silné zábery z koncentračných táborov, Mengele, neonacisti,
Židovské nápevy : inštrumentál sólo, prípadne spev (Jerušalaim, Exodus, Jiddiše mama...)
Hnaní a štvaní ako zver,
Plačú dnes husle- to nám ver !
Rapar :kaplán z Poštárky, je to večná karma , osud ?!
Kaplán z Poštárky :
Boh žehná všetkých, králi nie, z toho je peklo, trápenie ! Široká, veľká, je duša Róma, pri ohni, hviezdach, vždy je doma!
Obraz- Hľadanie porozumenia
Tanec- spev.
Roman : Ó, otec zo žeravej luny vykuj dýku, ktorá prebodne nenávisť ako žltú žilku v lyku.
Roman :
Kaplán z Poštárky, ktorý si dlho žil medzi nami, čo potrebuje dnešný svet, aby sa netopil v krvi, nenávisti, zlobe ?!
Kaplán :
Toleranciu,
Rómovia - ako modlitba :
Bože daj toleranciu !
Kaplán :
Dobrotu a žičlivosť!
Rómovia :
Dobrotu a žičlivosť!
Kaplán :
Vzájomné prijatie bez rasistických predsudkov!
Rómovia :
Rasizmus- nie !
Kaplán :
Slová premeniť v činy! Nech zavládne vzájomná úcta, ľudskosť, dôvera!
Rómovia :
Bratstvo ! Rovnosť! Sloboda !
Rapar Rebelant-spieva :
Bieli a žltí, červení, vedia kde veľká láska pramení!
Kaplán :
Tá pravá láska farby nepozná, napi sa z pravej lásky až do dna !
Víla Kesaj:
Jekh daj,jekh dad, but čhave, od ale romengeri zor !
Kaplán :
Nepýtaj sa či žiť, či zomrieť, radšej spievaj !
Scéna 15.
Andal muro jilo rómska godspelová pieseň
Madara rómska godspelova pieseň
Scéna 16.
Príhovor :
Madara znamená po rómsky „neboj sa“. Sme radi že ste sa nás dnes nebáli a že ste prišli medzi nás. Ani my sme sa vás nebáli. Človek by sa človeka nemal báť. Človek sa môže báť len sám seba. Lebo to, čo sme pred chvíľou videli na tých hrozných záberoch, hrôzy druhej svetovej vojny, holokaust, to je, žiaľ, dielom človeka. Každý z nás môže byť anjelom, ale aj tým najhorším zloduchom, diablom. Takí sme, my ľudia. Všetci si rovní, v dobrom i v zlom. Tak, keď už anjelmi nie sme, nebuďme ani démonmi, buďme ľudia, obyčajní ľudia, normálni, dobrí žiaci, občas trojka, niekedy štvorka, ale ešte lepšie keď to bude dvojka alebo jednotka. Aj to sa dá. Stačí chcieť. Stačí „Madara“, nebáť sa. Nebáť sa učiť, nebáť sa jednotiek, a nebáť sa nikoho, len vlastnej pohodlnosti a lenivosti. Ale tú iste hravo zvládnete. Však nie ste žiadne béčka, ste „madara“, tí čo sa ničoho neboja, ani učenia!
Scéna 17.
Nakrajší kút v šírom svete slovenský hit v rómskom prevedení
Načo pôjdem domov
Rómska zmes všetci tancujú s divákmi
Osadníci- v rukách majú rôzne farebné stuhy, vytvárajú obrazy. Spájajú sa rôzne farby .Spievajú a pohybujú sa v kruhu- zemeguľa.
Obraz- Nikdy viac !
(Osadníci ako mŕtvoly. Montáž záberov -dokumentárne fotografie z publikácie Holokust. Vyberú študenti školy. Pasáž je podfarbená motívom Cigánsky plač).
Rapar Rebelant :
Nikdy viac smrti plášť, pre zlú zášť. Slzy žien klopú v ihličí. Je to dážď , smutný dážď!
Tu stoj pútnik pozeraj, v ohni striel kúpe sa kraj! Vojak bledý v tráve sníva, v očiach má : Najn, non, net !
Víla Kesaj :
Písal sa rok 1939 a rómsky básnik Dezider Banga mal krstiny. Keď doznela pieseň huslí, začala vojna !
Osadníci -spev.
Víla Kesaj : Nikdy viac Osvienčim, Dachau...nie, nie, nie! Stop ľudské besnenie !
Kaplán : Nezabiješ! Nezabiješ!
Osadníci dvihnú päste. Zomknú sa.
Roman :
Ó, ľud môj s čistou tvárou horského prameňa, aj keď svet železa vrúcne miluješ, nikdy tvoji kováči meče nekovali !V červenej ruži ohňa kovali podkovy, zvučné zvony ciest. Ramina to je podkova nášho šťastia !
Ramina :
Vďaka ! Mier duši, pokoj vánkom ružovým, keď slovo do ticha sviec vyslovím!
Roman : O smiro le vodesko!
Osadníci : O smiro le vodesko !!
Víla Kesaj :Všetkým deťom rôznych farieb šťastný a pokojný život ! Všetkým ľuďom porozumenie !
Kaplán : Stop nenávisti Kaina! Stop krviprelievaniu !
Roman :
Pokojný spev srdca človeka, národom medzi hranicami kladiem tenký hranol,
aby vták halúzkou krídla neporanil ! Ramina ! Ramina !
Po kvapke tvojej lásky som dnes túžil, ja vetrom rozochvený list. Možno mi slnko namaľuje na krík zopár ruží ,za tebou Ramina- musím na kraj sveta ísť!
Ramina :
Agáty žlté húsatá, majú dnes oči zo zlata. Svet nech je veľký lásky kruh, dýchajme spolu čistý vzduch!
Roman- k publiku: Ste za to aj vy ?!
Svet chce –
Osadníci: pokoj, lásku, toleranciu !!!
Záverečná dynamická pasáž-hudba, tanec, spev.
(Podpisovanie manifestu, prípadne beseda ).