Vzdelanie nadovšetko
V stredu 8 mája, v Deň Víťazstva, v štátny sviatok, sme sa podujali manifestovať na Parvis des Droits de l´Homme, na Trocadéro, v Paríži.
Na tomto mieste sme manifestovali už viackrát, a keďže sme mali pár dni prestoja v rámci nášho májového zájazdu, povedali sme si že by bolo načase opäť sa vybrať do ulíc a čo to oznámiť svetu o našich postojoch a zámeroch. Pôvodnym heslom podujatia malo byť "Les copains d´abord", "Kamoši nadovšetko", podľa známej piesne Georgea Brassensa, vyzdvihujúc tak priateľstvo a medziľudské vzťahy ako podstatu spolužitia na svete. Tento slogan tiež udával tón celému podujatiu, neformálnemu, vonkoncom nie "namyslenému", proste len májová akcia sviatočného parížskeho odpoludnia. Treba však poznamenať že celková situácia bola v dôsledku dlhotrvajúcich protestov Žltých viest veľmi napätá, preto sme radšej ani nepýtali povolenie od parížskej Policajnej Prefektúry, súc si istí že by nám ho aj tak pravdepodobne nedali. Oslovili sme aj iné organizácie a priateľov a k pôvodnemu sloganu, sa pridal ešte jeden, "L´éducation d´abord" (Vzdelanie nadovšetko), na podnet Laurenta Otta, z Intermedes.
Manifestáciu sme naplánovali na 14h. Prišli nás podporiť aj gymnazisti z Lýcea Fénelon z Brestu, Aven savore, Tamerantong, Romeurope z Antony, a ešte zopár jednotlivcov. Presne o 14h15, keď sme začali, sa spustil lejak, ktorý rýchlo prerástol v apokalyptickú spúšť, nebo zčernelo, spustilo sa krupobitie, koniec sveta... Jediné pozitívum bolo, že policajní ťažkoodenci ktorí tu hliadkovali sa ihneď rozpŕchli, takže nás už nemal kto prípadne rozháňať, ale ani nám nebolo do smiechu, bola to hotová katastrófa, kam sa ukryť, kam sa podieť, nehovoriac už o celkovom fiascku celého podujatia... Ale stal sa zázrak, slogan "Kamoši nadovšetko" potvrdil svoju hodnovernosť, a namiesto panického úteku a rozčarovania, bol síce únik, ale veselý, hralo sa a spievalo ďalej, stačilo vypluť ľadové krúpy ktoré sa pchali do úst a spievať ďalej, a v prírodzenom, celoskupinovom ošiali sme sa pobrali smerom k metru, keď sme zbadali vchod do Musée de l´Homme a tam sme sa uchýlili pred nečasom.
Neboli sem sami, turisti z celého sveta sa tam už tlačili a vyvaľovali oči na nás keď sme spustili našu hudobnú produkciu, prerušovanú pravideľným skandovaním "L´éducation, d´abord" a "Les copains d´abord". Tak sa pridali aj oni, a celý svet manifestoval za myšlienku Vzdelania nadovšetko, ale v duchu priateľstva, aby vzdelanie bolo dostupné všetkým, aby nebolo pretekmi kto je lepší, aby v ňom nebolo miesta len pre tých najlepších, pre tých prvých... Skutočné vzdelanie má podporovať myšlienku vzájomnosti, spolunáväznosti nielen prírodných javov, ale najmä ľudí, veď žiadny mudrc na pustom ostrove dieru do sveta nespravil...
A tak všetko krásne skončilo. Ochranka z Múzea nás delikátne ale rázne vyprevadila späť na ulicu. Našťastie už nelialo, tak sme sa mohli presunúť do metra a odtiaľ naspäť na zámok, ako praví revolucinári...