Slovensko má talent

DOBRÁ VÍLA

NA OKRAJ VYSTÚPENIA KESAJ ČHAVE

Dívala som sa dnes večer trochu na ,,Slovensko má talent” na Markíze kvôli niekoľkým číslam programu, okrem iného aj kvôli rómskemu folklórnemu súboru Kesaj Čhave. Cigáni na Spiši patria k tým najchudobnejším a sociálno-kultúrne najzaostalejším a podmienky v osadách, v ktorých títo ľudia žijú, sú naozaj stredoveké. Kto nevidel, neuverí. Niekoľko takých osád je aj tu u nás, na Gemeri, ktorý so Spišom susedí. Patrí k nim aj tá, o  ktorej som písala články v rubrike Miro dživipen. Keďže viem, aké sú tam pomery, patrí vedúcemu súboru Ivanovi Akimovovi a členom súboru môj naozaj hlboký obdiv za to, čo v  tých ťažkých podmienkach doteraz dokázali. Je to skutočne niečo veľmi výnimočné a dúfam, že si to po Paríži, ktorý vraj navštívili so svojím programom minulý týždeň, konečne všimne aj niekto na Slovensku. Možno k tomu prispeje spomenutá komerčná markizácka reality show. Ak nás televízne stanice zahlcujú lacnými produktami masovej kultúry a zábavného priemyslu, nech to má aj nejaké pozitívne vedľajšie účinky.

Kedysi platil tichý zákaz podporovať rozvoj osobitej rómskej kultúry, pretože sa razila koncepcia kultúrnej integrácie Rómov, ktorá mala byť skôr ich asimiláciou s majoritnou spoločnosťou v duchu sociálno-inžinierskych projektov utopického ,,vedeckého komunizmu”. Národnostná otázka, ako vieme, bola v Sovietskom zväze a v jeho socialistickom ,,koncentračnom tábore” cieľavedome a plánovito vyriešená , ako je zrejmé z ďalšieho vývoja nielen po rozpade ZSSR, ale aj napr. po rozpade Československa. U nás na Slovensku si maďarskí a slovenskí ,,národniari” nevedia jeden druhého vynachváliť. A Cigáni v osadách sem – tam spomínajú akúsi ,,občanskú vojnu”, ktorej vzorom by mali byť hladové demonštrácie a rabovanie obchodov, ku ktorým došlo onehdy v Rimavskej Sobote. Ich kultúra nikoho nezaujíma, platí aj naďalej akási tichá dohoda, že sa nič podporovať nebude, pretože ,,zdegenerovaní” Rómovia už vlastne žiadnu osobitú kultúru nemajú. Demonštratívne sa podporí akurát pár ojedinelých a nesystémových kultúrnych počinov rómskej politickej špičky na zalepenie očí ,,demokratickej verejnosti”, ale tam, kde žijú ozajstní Cigáni, do gemerských alebo spišských osád, sa žiadna adresná pomoc nadšencom podobným I. Akimovovi nedostane.

Už za tamtých čias sa našlo niekoľko ľudí, ktorí kašľali na stranou a vládou nalinkovanú stratégiu ,,riešenia cigánskej otázky” a riadili sa zdravým sedliackym rozumom. V našom bývalom okrese napríklad Okresné osvetové stredisko poriadalo pravidelne ,,Večer cigánskeho folklóru” za účasti podobných folklórnych skupín ako je Kesaj Čhave. Zúčastnila som sa toho podujatia vtedy pracovne a bolo to nevýslovne krásny zážitok, na ktorý spomínam aj po toľkých rokoch. Tiekli mi po celý čas sledovania programu na javisku slzy ako hrachy. Pretože tá pravá, živá cigánska hudba, spev a tanec naozaj vychádza zo srdca a každý kto ešte má srdce, ju cíti priamo tam. Kto ten rytmus necíti, nemôže tancovať cigánsky čardáš a nezažije ten povznášajúci pocit, keď sa do žíl s vriacou krvou vleje ozajstná, čistá radosť zo života.

Nikto nepočúval ojedinelé hlasy, že jediný spôsob, ako v osadách podchytiť mládež, podnecovať jej chuť učiť sa, poznávať nové veci, je podporovať v  nej to,  k čomu má bytostne blízko. Využiť jej prirodzené vlohy, na tie sa najprv sústrediť a popri nich sa potom začnú rozvíjať aj ďalšie schopnosti. Nikoho to nezaujímalo. Pohodlnejšie bolo pravidelné formálne vyhodnocovanie plnenia ,,Koncepcie”.

A tým deťom aby pomáhala dobrá víla Kesaj!

30.11.2008 23:31 - MIRO DŽIVIPEN