Zénith de Paris
Zénith de Paris je najväčšia sála v Paríži a v širokom (veľmi širokom) okolí. 7 – 8 tisíc divákov. Keď sme vystupovali s Ogres de Barback, tak bolo natrieskané. Oceán ľudských hláv, nadšené vlny rúk vlniacich sa v rytme našej muziky, atmosféra nabitá emóciami.
Zviezli sme sa s Ogrami, dali sme 20 mn nášho programu a na záver „Ara more“ spoločne. S nami sa zviezli aj decká z rómskych táborov okolia Paríža, z Hanulu, ktoré sme vytiahli priamo z chatrčí na najväčšiu scénu Paríža. Hviezdy!
Pravdaže to zabralo. Publikum v extáze, my tiež, a naši noví malí rumunskí kamoši z táborísk, direkt, v siedmom nebi. Potom nasledovali ďalšie spoločné akcie, nespočetné skúšky, vystúpenia, rezidencie, zájazdy. Aj oni si založili súbor, a po rokoch, mnohí aj vychodili školy, išli na vyšku,... len tak, medzi dvoma scénami...
https://www.dailymotion.com/video/xa31n0_kesaj-tchave-zenith_creation
https://www.dailymotion.com/video/xag3ga_8-avril-au-zenith-avant-le-spectacl_creation
Kesaj Čhave vystúpia v sále Zénith de Paris
Uplynulý týždeň v rámci Jarného medzinárodného umeleckého zájazdu odcestoval detský folklórny súbor Kesaj čhave/Deti Kesaj z Kežmarku do talianskeho mesta Vincenza. Jeho umelecký vedúci Ivan Akimov chce čitateľom Rómskej tlačovej agentúry (RPA) aspoň listom priblížiť atmosféru a zážitky detí z rómskych slovenských osád v zahraničí.
„Hneď na druhý deň po príjazde sme už vystupovali v Auditorium Zonato v Udine, ďalší koncert bol v Benátkach. Ten bol spojený s prechádzkou nekonečným labyrintom krivolakých uličiek a plavbou na gondolách. Posledné vystúpenie bolo vo Vincenze. Následne opúšťame Taliansko a ideme do francúzskeho Marseille, kde sme pozvaní na Festival Latcho Divano. Tam vystupujeme v cirkusovom šapitó, priamo vo Vieux Port – Starom prístave, a zdržíme sa tam celý týždeň. Potom sa presunieme do Paríža, kde pobudneme až do Veľkej Noci. Je nás tridsať, veľkých aj malých, a je nám fajn. Deti sa najviac tešia na mimoriadny zážitok, ktorý ich čaká v Paríži, a tým je účinkovanie v sále Zénith de Paris, ktorá je najprestížnejšou koncertnou sálou populárnej hudby vo Francúzsku. Vystupujú tu výlučne umelci svetového formátu a špičkové medzinárodné umelecké telesá. Nie sme však ešte takí svetoví, aby sme zaplnili sedemtisícovú sálu sami. Budeme účinkovať po boku našich francúzskych priateľov, skupiny Les Ogres de Barback, ktorí si nás pozvali ako hostí. Výnimočnosť tohto koncertu tkvie aj v tom, že pripadá práve na 8 apríla, na Medzinárodný Deň Rómov. A to si mimoriadne ceníme. Keďže nás pozvali, aj my si pozveme hostí. Na scénu s nami vystúpia aj deti a mládež z rumunských rómskych táborov z okolia Paríža, s ktorými sme nadviazali tvorivé kontakty a včlenili sme ich do nášho programu.
Prítomnosť rumunských Rómov v krajinách západnej Európy sa datuje od politických zmien konca 80. rokov minulého storočia, keď začali rómske migrácie na Západ za nádejou na lepšiu budúcnosť. Žiaľ, pre mnohých sa pretvorila v zúfalú beznádej slumov, chatŕč a rozbitých karavanov na periférii veľkomiest, pod diaľničnými obchvatmi, pri smetiskách, na územiach nikoho. Táto beznádej je zdieľaná aj miestnymi úradmi, ktoré sú zas zúfalé z toho, že si nevedia s novovzniknutou situáciou poradiť, a prehadzujú si tento pálčivý problém ako horúci zemiak. Podľa aktuálnych politických nálad a preferencií sú títo noví migranti odsúvaní alebo priam naháňaní a vysťahovávaní leteckými chartermi naspäť, odkiaľ prišli - do Rumunska či do Bulharska, neraz aj za pomoci finančných stimulov, len aby už dali pokoj tam, kde ich nikto nechce. Že často, sotva prídu domov, sa ihneď obrátia, aby sa vrátili naspäť, ani netreba prízvukovať. Čo s tým? Nevieme. Ale jedno teraz vieme, že aj tieto deti sú navlas také isté, ako naše deti zo slovenských rómskych osád. Ak sa im dá príležitosť, chopia sa jej. Život im väčšinou dáva možnosť akurát len žobrať v metre či pri výkladných skriniach veľkoobchodov. My sme im ponúkli niečo iné a ony nezaváhali. Pustili sa do skúšok s takou istou vervou ako tí naši. Teraz je v Paríži priam ďalší súbor, podobný tomu nášmu. V spolupráci so združením Parada a Fnasat sme nadviazali prvé kontakty a ostatné už išlo potom samo. Spočiatku sme nevedeli, do čoho ideme. Rumunsko ani rumunských Rómov sme nepoznali. Ani v Rumunsku, a tobôž nie vo Francúzsku. Teraz už áno. Máme tam priateľov, ktorí nás vo svojich karavanoch a chatrčiach mimoriadne milo prijali, ktorí vycítili, o čo nám ide, a neváhali sa pustiť do spolupráce. Len tak. Bez žiadnych peňazí či projektov. Vychádzame z toho, že treba najprv niečo spraviť, a potom prípadne, ak sa to ujme, tak sa pokúsiť napísať nejaký projekt. Takže 8. apríla, na Medzinárodný deň Rómov, budú stáť na jednej z najprestížnejších európskych scén v sále Zénith de Paris Deti Kesaj – Kesaj Čhave spolu s rumunskými čhavami z Francúzska, aby ukázali svetu, čo sú, aby dali ľuďom energiu, šťastie, chuť do života, zmysel pre krásu, štedrosť a radosť. To všetko čím tí, ktorí nič nemajú, priam prekypujú.
Podotýkať, že príprava celého tohto podujatia bez akejkoľvek inštitucionálnej pomoci sa dá porovnať len s pohnútkami vlastnými kamikadze, ani netreba. To je už tak a inak nebude. Ale zas, aj keď sme už boli úplne zúfalí, a v tomto prípade ešte viac a častejšie ako inokedy, sa našli priatelia, známi i neznámi, sympatizanti, fanúšikovia, vytvorila sa reťaz solidarity, a podujatie sa môže uskutočniť. Prišla aj pomoc vo forme podpory ubytovania zo strany mestského úradu v Montreuil a Slovenského inštitútu v Paríži. Takže dúfame, že o pár dní budeme v Zénithe, že sa koncert vydarí a na Veľkú noc ukážeme našim novým priateľom, čo sem patrí a čo nie.
Potom už len šťastne dôjsť domov. 18 apríla by sme mali byť na Rómskom festivale v Hodoníne, 21. apríla v Žiline a 24. apríla v Matejovciach. A v máji opäť na cesty – 14. mája Praha, Česká televízia, odtiaľ na desať dní do Dánska, a cestou naspäť 25. mája koncert v Divadle na Dobežce v Prahe. Začiatkom júna by sme chceli zopakovať náš medziosadový festival Akana me/Teraz ja, 11. júna nás pozývajú do Milána, 27. júna by sme mali byť na Dobrom festivale v Prešove, no a takmer celý júl a august budeme zase brázdiť festivalmi krížom krážom celé Francúzsko. Jeseň aj zima sú už tiež obsadené, ale o tom zas niekedy inokedy.
Neostáva nám už nič iné, len vám, v redakcii RPA, ale aj vašim čitateľom a divákom popriať pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov všetko dobré. Veľa tvorivých úspechov vo vašej práci a čo najviac dobrých správ o Rómoch.“
S pozdravom
Ivan Akimov
Blog RPA, 3. 4. 2009
