2017

Radi by sme sa stretli s Tamerantong častejšie. Veď, vlastne sme sa videli len raz, vlani v Igny. A to už máme rozbehnutý projekt ich hosťovania na Slovensku, chceme byť spolu na scéne, bolo by viac ako vhodné mať priestor aspoň na mimimálny spoločný nácvik, na spoznanie sa a na zblíženie. 
Ale problém je ten istý ako u ás. Každá cesta, každý presun, či to je zo Slovenska do Francúzska, alebo naopak, alebo len u nás či vo Francúzsku, z osady do mesta, z predmestia do centra, každá sebamenšia cestička stojí financie, a tie, ako vždy a všade, chýbajú. Darmo sú Tamerantong špičkoví, nadpriemerní, robia to, o čom sa všade hovorí a píše, že to treba robiť, zaoberajú sa, a úspešne, s problematickou mládežou s ktorou si nikto nevie rady, aj tak súbor Tamerantong nemá žiadnu stálu podporu a ustavične bojuje o prežitie. A aj keď prídeme občas do Paríža, nie vždy sa dajú nájsť minimálne finančné prostriedky, aby mohli prísť za nami.   
Nakoniec sme sa rozhodli že to spravíme naopak, pôjdeme my za nimi, a navštívime ich na ich skúške. Pri našej návšteve Paríža, v rámci krátkeho bleskového novembrového zájazdu sme odskočili do Saint Denis, kde práve nacvičovali v miestnom kulturáku. 
Celá zostava mala akurát za sebou týždenné sústredenie, zamerané na osvojenie si určitých textových pasáží v slovenčine, aby bližšie sprístupnili slovenskému divákovi ich divadelnú hru, ktorú sa hodlajú čoskoro u nás predstaviť. Ušľachtilá, odvážna to myšlienka. Pravdupovediac, neviem si predstaviť ako by sa mohli mladí francúzi naučiť texty, hoci len kratučké, v pre nich, krkolomnej našej slovenčine. Ale, tak sa rozhodli, pustili sa do toho, tak čo už. Teraz nás čakajú, celí natešení, nedočkaví aby nám mohli predviesť to, čo sa celý týždeň učili so slovenskou lektorkou. Je mi jasné že, ako vo väčšine podobných prípadov, dobrá snaha, a úprimný úmysel, ešte nezaručujú dobrý výsledok. Nie raz sme sa stretli s podobnými prípadmi, najmä v inštrumentálnej hudbe, keď miestni partneri drvili náš repertoár, a výsledok bol... otrasný. Čakal som niečo podobné aj teraz, a našich som, spolu s Helenou, dôrazne a rázne upovedomil, že nestrpíme žiadne posmešky, úškrny a smiešky, a každý priestupok v tomto smere bude z našej strane prísne a neľútostne potrestaný. Boli sme si vedomí koľkú prácu a aké úsilie museli francúzske deti vynaložiť aby sa naučili tých pár viet po slovensky, tak je vylúčené aby sa im ešte niekto posmieval. Sme radi, sme poctení že si dali takú námahu, a náležite oceníme ich výkon, nech je konečný výsledok akýkoľvek. Bodka!
Bol to náš jediný voľný deň, odskočili sme si pod Eiffelovku, a dali sme si ešte tú námahu aby sme, poriadnou obkľukou, zašli aj do Saint Denis, kde nás čakali Tamerantong. Boli tam všetci, celí uveličení, malí aj veľkí, Xine, ich vedúca, inštruktori tanca a herectva slovenská lektorka. Dokonca bol prítomný aj Vusi, riaditeľ tanečnej školy z Južnej Afriky, ktorý bol tiež akurát na návšteve v Paríži. Xine nám najprv pripravila menšiu rozcvičku, rôzne pohybové a spoznávacie hry, padlo nám to akurát vhod na rozptýlenie po turistickom, utrmácanom dni ktorý sme mali za sebou. A potom prišla chvíľka pravdy, mladí nám išli predviesť to čo sa celý týždeň učili, rôzne textové pasáže v slovenčine. Všetci sedíme vo veľkom polkruhu a môže to začať. S Helenou sme z každej strany, pohľady ako sniperi, máme všetko pod kontrolou, naši dobre vedia koľko bije, sme pripravení náležite oceniť výkony ktoré nám naši hostitelia predvedú, nech sú už akékoľvek. 
A tu zrazu šok! To čo nám mlaďáci, černoškovia, arabi, aziati, francúzi, a ja neviem čo ešte, predvádzali, bolo neskutočné! Neuveriteľné, fenomenálne. Perfektná slovenčina, akurát štipka akcentu ktorá dodávala ten pravý šarm a perfektné herecké výkony. Všetko absolútne prirodzene zrozumiteľné. Burácali sme smiechom nad tým čo hovorili, nad vtipnými scénkami, žartmi ktoré nám predvádzali. Nebolo tu sebamenšie miesto na iróniu, ani posmešky. Pravý opak. Hlboké uznanie a úprimný obdiv. 
Na záver ešte zopár ukážok z juhoafrických čapašov, kupodivu pomerne príbuzných tým našim, a spoločné zaspievanie O Roma, ktorú Tamerantong tiež zvládli bravúrne, a môžeme ísť. 
Slovensko sa má na čo tešiť.